Preskočiť na obsah
  |  

Holandsko aktivuje prvú fázu energetického krízového plánu

Holandská vláda v pondelok aktivuje prvú fázu energetického krízového plánu, informovala v sobotu agentúra ANP s odvolaním sa na vládne zdroje. Pôjde o prvé použitie tohto plánu, ktorý vznikol počas energetickej krízy po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022.

Spustenie prvej fázy znamená, že trh s palivami je narušený, hoci krajine zatiaľ nehrozí bezprostredný nedostatok. V tejto etape budú úrady podrobne sledovať vývoj na energetických trhoch a vláda spolu s odvetvím sa budú pripravovať na prípadné zhoršenie situácie.

Holandská vláda sa k správe bezprostredne nevyjadrila. Premiér Rob Jetten už v piatok oznámil, že kabinet v pondelok predstaví opatrenia na kompenzáciu rastúcich cien energií. Očakáva sa, že súčasťou balíka budú daňové úľavy pre majiteľov áut, nie však zníženie daní z palív.

(reuters, lud)

  |  

Nemecko zvolalo rokovanie o dodávkach leteckého paliva

Nemecké ministerstvá hospodárstva a dopravy pozvali zástupcov leteckého priemyslu na rokovania o zásobovaní leteckým palivom v reakcii na narušenie dopravy cez Hormuzský prieliv, kľúčovú trasu pre prepravu ropy.

Hovorca ministerstva hospodárstva v sobotu uviedol, že vláda berie obavy odvetvia vážne, no zatiaľ nehrozí nedostatok leteckého paliva. Zástupcovia obchodníkov s palivami, letísk a leteckých spoločností sa majú stretnúť s ministerstvami v pondelok.

Šéf rezortu financií Lars Klingbeil pre magazín Der Spiegel povedal, že je potrebné prijať preventívne opatrenia na zabezpečenie dodávok. Európske letecké spoločnosti už tento týždeň vyzvali Európsku úniu na mimoriadne kroky vrátane monitorovania zásob paliva v súvislosti s dôsledkami vojny s Iránom.

Nemecko prispelo k medzinárodnému uvoľneniu strategických ropných rezerv. Podľa ministerstva hospodárstva predstavoval jeho podiel 4,9 percenta, teda 2,647 milióna ton. Uvoľnenie zahŕňalo aj 50-tisíc ton leteckého paliva.

(reuters, lud)

  |  

Muž spustil v Kyjeve streľbu, hlásia mŕtvych aj zranených

Ukrajinská polícia zastrelila muža podozrivého zo streľby v Kyjeve, pri ktorej zahynulo šesť ľudí. Incident sa odohral v sobotu v mestskej časti Holosiivskyi, kde útočník podľa úradov strieľal na okoloidúcich a následne sa zabarikádoval v supermarkete s rukojemníkmi. Pri zásahu bezpečnostných zložiek páchateľa zneškodnili.

Prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že pri útoku utrpelo zranenia 14 ľudí vrátane 12-ročného chlapca. Štyria ľudia zomreli priamo na ulici, jedna žena podľahla zraneniam v nemocnici a počas incidentu zomrel aj jeden z rukojemníkov.

Polícia sa s útočníkom snažila rokovať približne 40 minút, no bez úspechu. Muž počas zásahu strieľal aj na policajta. Podľa vyšetrovateľov mal legálne držanú zbraň a v minulosti bol trestaný.

Generálna prokuratúra ho identifikovala ako 58-ročného rodáka z Moskvy. Pred útokom mal podpáliť byt, kde bol prihlásený na pobyt. Prípad vyšetrujú ako teroristický čin.

(reuters, lud)

  |  

Nórsko preverí väzby politikov na Epsteina

Nórski politici dúfajú, že vyšetrovanie spisov Jeffreyho Epsteina pomôže obnoviť dôveru verejnosti v demokraciu. Predseda parlamentného kontrolného výboru uviedol, že tieto dokumenty výrazne otriasli vierou v politický systém.

Nezávislá komisia vznikla po jednomyseľnom rozhodnutí parlamentu a má preskúmať informácie zverejnené americkým ministerstvom spravodlivosti. Skúmanie sa má vrátiť viac než 30 rokov do minulosti, vrátane obdobia pred uzavretím dohôd z Osla v rokoch 1993 až 1995.

Komisia preverí vzťahy medzi Epsteinom, jeho sieťou a nórskymi politikmi či štátnymi úradníkmi. Zamerať sa má aj na to, či tieto kontakty mali dôsledky pre bezpečnosť a záujmy krajiny, ako aj na prideľovanie verejných financií a medzinárodné pozície.

Zverejnenie dokumentov v januári vyvolalo v Nórsku šok, keďže sa v nich objavili viaceré významné osoby vrátane predstaviteľov diplomacie.

„Zasiahlo nás to veľmi tvrdo a musíme obnoviť dôveru,“ uviedol predseda výboru Per-Willy Amundsen. Podľa neho je nevyhnutné dôkladne zistiť fakty a preveriť, ako hlboko tieto väzby siahajú.

Premiér Jonas Gahr Støre vyhlásil, že prípady ukazujú, že "bohatstvo môže umožniť zneužívanie vplyvu". Podľa neho je kľúčové všetky otázky objasniť a priniesť fakty.

(guardian, bak)

  |  

Trump chce urýchliť prístup k liečbe psychedelikami

Americký prezident Donald Trump v sobotu oznámil reformy, ktoré majú urýchliť prístup k medicínskemu výskumu a liečbe založenej na psychedelických látkach.

Podpísať chce výkonné nariadenie, ktorým poverí americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv, aby zrýchlil posudzovanie látok, ako je ibogaín. Organizácie združujúce vojnových veteránov v USA tvrdia, že môže pomáhať pri liečbe posttraumatickej stresovej poruchy.

Federálni predstavitelia na podujatí v Oválnej pracovni uviedli, že reformy by po úspešných klinických skúškach mohli otvoriť cestu k preradeniu týchto látok do inej právnej kategórie. Trump zároveň povedal, že USA vyčlenia 50 miliónov dolárov na federálny výskum ibogaínu.

(reuters, bak)

  |  

Slová o tyranoch nepatrili Trumpovi, vyhlásil pápež

Pápež Lev XIV. na palube lietadla smerujúceho do Angoly spomenul aj "spor" s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Uviedol, že nemá záujem vstupovať do verejnej polemiky.

Hlava katolíckej cirkvi reagovala na interpretácie jeho výrokov z africkej cesty. „Správy o mojich vyjadreniach neboli vo všetkých častiach presné,“ povedal novinárom počas letu.

Pápež sa vyjadril aj k svojmu prejavu v Kamerune, kde kritizoval, že svet je „pustošený hŕstkou tyranov“. Zdôraznil, že tieto slová neboli namierené proti Trumpovi. „Tento prejav bol pripravený dva týždne vopred, ešte predtým, ako sa prezident vyjadril o mne a o posolstve mieru, ktoré presadzujem,“ uviedol Lev XIV.

Zdôraznil, že jeho cieľom je presadzovanie mieru, nie politické spory.

(reuters, bak)