Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukončili odstávku prvého bloku elektrárne Mochovce

Prifázovaním turbíny k elektrizačnej sústave sa skončila generálna odstávka prvého bloku jadrovej elektrárne Mochovce. Slovenské elektrárne (SE) počas nej vymenili časť paliva v reaktore a uskutočnili práce na zvýšenie bezpečnosti a spoľahlivosti zariadení, ktoré nie je možné spraviť počas prevádzky, informovali elektrárne.

Hlavné činnosti generálnej odstávky prebiehali na prvom z troch redundantných systémov elektrárne. Po údržbe a pred nábehom bloku vykonali jadroví profesionáli sériu testov a tlakových skúšok v primárnom okruhu na viacerých záťažových úrovniach.

Generálna odstávka 1. bloku jadrovej elektrárne Mochovce bola prvou z piatich na tento rok naplánovaných generálnych odstávok slovenských jadrových blokov. Harmonogram generálnych odstávok na rok 2026 má ešte pred sebou generálne odstávky na 4. a 3. bloku v Jaslovských Bohuniciach a na 3. a 2. bloku v Mochovciach.

(tasr)

Minúta  |  

USA zaistili iránsku loď snažiacu sa prekonať ich blokádu

Americké sily zasiahli a prevzali plnú kontrolu nad nákladnou loďou plaviacou sa pod iránskou vlajkou v Ománskom zálive, oznámil v nedeľu prezident USA Donald Trump. Podľa neho sa plavidlo pokúsilo prekonať americkú blokádu v okolí iránskych prístavov.

„Iránska posádka odmietla poslúchnuť, preto ju naše námorníctvo zastavilo na mieste zásahom do strojovne,“ napísal Trump v príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social.

Americká armáda už predtým varovala, že akékoľvek lode pokúšajúce sa prekonať blokádu budú zadržané a zabavené. Irán sa k incidentu zatiaľ nevyjadril.

Teherán pritom v piatok oznámil opätovné sprístupnenie Hormuzského prielivu, toto rozhodnutie však v sobotu zrušil po vyhlásení Trumpa, že Spojené štáty budú pokračovať v námornej blokáde iránskych prístavov až do uzavretia mierovej dohody. Irán totiž považuje blokádu za porušenie dohody o prímerí.

(tasr)

Minúta  |  

Merz: AI v priemysle potrebuje menej prísnu reguláciu

Nemecký kancelár Friedrich Merz v nedeľu uviedol, že umelá inteligencia určená na priemyselné využitie bude v Európskej únii vyžadovať väčšiu regulačnú voľnosť než iné oblasti umelej inteligencie, napríklad spotrebiteľské využitie, aby sa zvýšila produktivita.

„Budem presadzovať zníženie regulačnej záťaže v EÚ v oblasti umelej inteligencie a tam, kde to bude možné, oslobodenie priemyselnej umelej inteligencie od súčasného regulačného rámca, ktorý je pre umelú inteligenciu v rámci Európskej únie príliš obmedzujúci,“ povedal Merz vo svojom prejave na každoročnom priemyselnom veľtrhu Hannover Messe.

„AI prispeje k väčšej efektívnosti a produktivite, optimalizovanému využívaniu zdrojov a predovšetkým k zníženiu nákladov,“ dodal.

(reuters)

Minúta  |  

Tisza začala rokovania s EÚ o zmrazených peniazoch

Predstavitelia maďarskej strany Tisza a budúcej vlády rokovali v Budapešti so zástupcami Európskej komisie o možnostiach uvoľnenia zmrazených európskych fondov. Na stretnutí sa podľa portálu Politico zúčastnil aj šéf kabinetu predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej Björn Seibert.

Diskusie sa zamerali na kroky potrebné na splnenie podmienok Únie, ktoré sú viazané na reformy v oblasti právneho štátu. Ide najmä o zmeny v pravidlách verejného obstarávania, posilnenie nezávislosti súdnictva a akademickej slobody. Bez ich splnenia Maďarsko nemôže čerpať približne 17 miliárd eur z európskych fondov.

Európska komisia označila rokovania za prvú príležitosť na praktické diskusie o ďalšom postupe. Podľa nej bude potrebné pokračovať v práci na dosiahnutí pokroku pri odblokovaní financií.

Súčasťou rozhovorov bola aj otázka podpory Ukrajiny, konkrétne pôžičky z EÚ, ktorú predchádzajúca maďarská vláda vetovala.

Čas na dohodu je kľúčový, keďže desať miliárd eur z finančných prostriedkov pridelených Maďarsku v rámci obnovy po pandémii má vypršať na konci augusta. Komisia medzitým naznačila, že by mohla uvoľniť prvú splátku úveru Kyjevu koncom mája, no za predpokladu, že Magyar splní svoj sľub a zruší veto.

(max)

Minúta  |  

Ukrajina chce stretnutie Putina so Zelenským

Ukrajina oslovila Turecko s návrhom na zorganizovanie stretnutia medzi prezidentom Volodymyrom Zelenským a ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Na prípadnom rokovaní by sa mohli zúčastniť aj turecký líder Recep Tayyip Erdogan a šéf Bieleho domu Donald Trump.

V nedeľňajšom rozhovore pre agentúru Ukrinform to uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.

„Sme pripravení na takéto stretnutie. Jediným problémom je, že Putin sa momentálne skrýva,“ vyhlásil Sybiha. Podľa neho je Zelenskyj pripravený na takúto schôdzku a Kyjev chce ukončiť viac než štvorročnú vojnu.

Ako ďalej ozrejmil, Ukrajina má konkrétne návrhy na mierové riešenie konfliktu a počíta s podporou Turecka. „Dúfame v úlohu Turecka, ktoré môže pomôcť urýchliť mierový proces,“ zdôraznil.

Sybiha zároveň vyzdvihol schopnosti tureckej diplomacie. „Pracoval som tu ako veľvyslanec. Viem, ako turecká diplomacia funguje, formálne aj v zákulisí. Je veľmi efektívna. Tento potenciál by sa mal využiť, keďže aj Turecko má záujem na ukončení ruskej agresie,“ ocenil.

Turecký prezident Erdogan už predtým uviedol, že Ankara je pripravená podporiť pokračovanie priamych rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom vrátane stretnutia na úrovni lídrov.

(tasr)

Minúta  |  

Carney: Vzťahy Kanady s USA sa stali slabou stránkou

„Úzke vzťahy Kanady so Spojenými štátmi boli kedysi silnou stránkou, v súčasnosti sa však stali slabosťou,“ uviedol v nedeľu premiér Mark Carney vo videoodkaze adresovanom svojim spoluobčanom, v ktorom zároveň ocenil hrdinstvo vojenských veliteľov, ktorí pred viac ako dvoma storočiami bojovali proti invázii USA.

Carney držal v ruke malú hračku v podobe generála Isaaca Brocka, britského vojenského veliteľa, ktorý zahynul pri obrane dnešnej Kanady pred americkou inváziou vo vojne v roku 1812, a povedal, že Kanada nedokáže ovládať nepokoje, ktoré prichádzajú od jej amerických susedov, a nemôže staviť svoju budúcnosť na nádej, že to náhle prestane.

„Dnešná situácia sa zdá byť jedinečná, ale s podobnými hrozbami sme sa už v minulosti stretli,“ povedal Carney s odkazom na Brocka a niekoľko ďalších kanadských historických osobností.

Carney uviedol, že v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch plánuje pravidelne vystupovať pred Kanaďanmi, aby ich informoval o tom, čo jeho vláda robí na podporu rastu kanadskej ekonomiky a obranu jej suverenity. „Je to naša krajina, je to naša budúcnosť, preberáme späť kontrolu,“ povedal.

Kanadský premiér, ktorý minulý týždeň zabezpečil parlamentnú väčšinu pre svoju liberálnu vládu, uviedol, že jeho volebné víťazstvo mu pomôže účinnejšie riešiť obchodnú vojnu, ktorú začal americký prezident Donald Trump.

Americký minister obchodu Howard Lutnick minulý týždeň ostro kritizoval Kanadu ako náročného obchodného partnera.

Okrem uvalenia ciel na kanadský vývoz predstavujúci hlavne oceľ, hliník a automobily, Trump opakovane uvažoval o anexii Kanady a jej premenení na 51. štát USA.

(reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.