Preskočiť na obsah
  |  

Napätie v Hormuzskom prielive takmer zastavilo lodnú dopravu

Lodná doprava v strategickom Hormuzskom prielive sa po víkendovej eskalácii konfliktu medzi Iránom a Spojenými štátmi výrazne obmedzila. Irán vypálil varovné výstrely na plavidlá a americká armáda zadržala iránsku nákladnú loď.

Podľa údajov zo sledovania lodí prešli prielivom za 12 hodín len tri plavidlá, pričom za bežných okolností ich denne prepláva približne 130. Jedna loď opustila Perzský záliv, dve doň vstupovali.

Medzi nimi bol tanker Nero, na ktorý sa vzťahujú britské sankcie, ako aj chemický tanker Starway a plavidlo Axon I, ktoré čelí americkým sankciám pre obchodovanie s Iránom. Situácia sa vyostrila napriek tomu, že Irán v piatok krátko vyhlásil prieliv za otvorený.

Napätie sa okamžite premietlo do cien ropy, ktoré vzrástli približne o päť percent. Zároveň stúplo poistné za vojnové riziko na približne tri percentá hodnoty plavidiel.

(reuters, bak)

  |  

Izrael a Libanon budú vo štvrtok rokovať v USA, tvrdia médiá

Izraelskí a libanonskí predstavitelia budú vo štvrtok rokovať vo Washingtone, uviedol pre agentúru Reuters izraelský zdroj pod podmienkou anonymity. S rovnakou informáciou prišiel denník Times of Israel (TOI).

Rokovania by sa mali uskutočniť medzi izraelským veľvyslancom vo Washingtone Jechielom Leiterom a jeho libanonskou kolegyňou Nadou Hamadeh-Moawadovou, uviedol izraelský predstaviteľ pre TOI.

Stretnutie sa bude konať na ministerstve zahraničných vecí a zúčastnia sa na ňom aj pracovníci izraelskej, libanonskej a americkej strany.

Rozhovory sprostredkovali americký minister zahraničných vecí Marco Rubio a ďalší americkí diplomati, píše TOI. Pôjde o prvé rokovania medzi obomi krajinami od zavedenia 10-dňového prímeria, ktoré nadobudlo účinnosť vo štvrtok.

(reuters, toi, luc)

  |  

Tisza nominuje Forsthofferovú na čelo parlamentu

Parlamentná frakcia maďarskej strany Tisza jednohlasne schválila nomináciu Ágnes Forsthofferovej na post predsedníčky Národného zhromaždenia. Strana získala v parlamentných voľbách dvojtretinovú väčšinu.

O rozhodnutí informoval predseda strany a kandidát na premiéra Péter Magyar po prvom rokovaní frakcie. „Srdečne blahoželám Andrei Bujdosóovej, šéfke frakcie Tisza, a Ágnes Forsthofferovej, budúcej predsedníčke maďarského parlamentu,“ uviedol.

Predsedníčkou poslaneckého klubu sa stala Andrea Bujdosóová. Obe nominácie získali jednomyseľnú podporu poslancov strany.

Forsthofferová, ktorá je podpredsedníčkou strany a expertkou na cestovný ruch, uspela aj vo svojom volebnom obvode v Balatonfürede. Získala tam 57,29 percenta hlasov a svoju súperku z Fideszu porazila o viac ako 20 percentuálnych bodov.

Súčasný predseda parlamentu László Kövér z Fideszu zastáva funkciu od roku 2010. Forsthofferová by sa po Katalin Sziliovej stala druhou ženou na čele zákonodarného zboru od roku 1990.

Bujdosóová vo voľbách porazila riaditeľa komunikácie Fideszu Tamása Menczera.

(tasr, bak)

  |  

Ukrajina ocenila zákaz preletu Fica do Moskvy

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha privítal rozhodnutie Estónska, Litvy a Lotyšska nepovoliť slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi (Smer) prelet cez ich vzdušný priestor na ceste do Moskvy.

V príspevku na sociálnej sieti X sa pobaltským krajinám poďakoval za ich postoj. „Ďakujem Estónsku, Lotyšsku a Litve za to, že zaujali silný postoj proti využívaniu svojho vzdušného priestoru na prehlbovanie vzťahov s Ruskom,“ uviedol.

Zároveň pripomenul, že Rusko vedie vojnu proti Ukrajine a predstavuje hrozbu pre bezpečnosť Európy.

Sybiha vyzval aj ďalšie štáty, aby postupovali rovnako a nepovolili prelet vládnemu špeciálu. „Nahraďme nedostatok povedomia nedostatkom leteckých trás,“ dodal.

Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna oznámil zákaz preletu v nedeľu. Premiér Fico už skôr uviedol, že povolenie nedostane ani od Litvy a Lotyšska.

Pre nesúhlas týchto krajín využil slovenský premiér aj minulý rok dlhšiu trasu cez Maďarsko, Rumunsko a oblasť Čierneho mora. V Moskve sa zúčastnil na oslavách Dňa víťazstva a rokoval s viacerými lídrami.

(tasr, bak)

  |  

Francúzsko a Poľsko budú spolupracovať na vojenskom satelite

Francúzsko a Poľsko budú spolupracovať na vývoji telekomunikačného satelitu pre poľskú armádu. Projekt oznámili zapojené spoločnosti v čase, keď Paríž a Varšava prehlbujú hospodárske a obranné vzťahy.

Na vývoji satelitu na geostacionárnej obežnej dráhe sa budú podieľať firmy Thales Alenia Space, Airbus Defence and Space a poľský podnik Radmor. Satelit má zabezpečiť vojenskú komunikáciu pre ozbrojené sily Poľska.

Hodnotu kontraktu nezverejnili. O projekte hovorili počas stretnutia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona s poľským premiérom Donaldom Tuskom v Gdansku. Iniciatíva je súčasťou obranného plánu Európskej komisie Readiness, ktorý má pripraviť Európu na obranu do roku 2030.

Európa sa zároveň snaží budovať vlastné satelitné služby a znížiť závislosť od globálnych konkurentov vrátane systému Starlink. Geostacionárny satelit dokáže pokryť rozsiahle územia z pevnej pozície viac ako 30-tisíc kilometrov nad Zemou.

Macron a Tusk rokovali aj o jadrovom odstrašovaní a energetike. Obe krajiny vlani podpísali zmluvu o spolupráci vrátane vzájomnej pomoci.

(reuters, bak)

  |  

České verejnoprávne médiá kritizujú vládny návrh financovania

Česká televízia a Český rozhlas kritizujú návrh zákona o zmene financovania verejnoprávnych médií. Podľa nich neprináša dostatočné záruky nezávislosti a môže otvoriť priestor vonkajším tlakom.

V spoločnom vyhlásení uviedli, že legislatíva ruší doterajšie zriadenie médií bez jasného zabezpečenia kontinuity ich fungovania, práv a záväzkov. Zároveň podľa nich oslabuje redakčnú autonómiu a odsúva do úzadia publicistiku.

Za problematickú považujú aj možnosť financovania z darov, grantov a príspevkov tretích osôb. „Takéto ustanovenie otvára možnosti vplyvu darcov na obsah vysielania,“ upozornili. Podľa nich by verejnoprávne médiá mali stáť na pevnom a predvídateľnom financovaní.

Médiá zároveň kritizujú aj samotné definovanie nezávislosti, ktoré označili za nejednoznačné. Podľa nich návrh umožňuje nepriamy vplyv štátu, politikov či komerčných subjektov na obsah vysielania.

Vláda odmieta, že by jej návrh ohrozil nezávislosť médií verejnej služby alebo demokraciu v Česku, ako to tvrdí napríklad opozícia. Premiér Andrej Babiš to opakovane označil za nezmysel.

(tasr, bak)