Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump: Delegácia USA smeruje do Pakistanu na rokovania

Donald Trump v pondelok pre New York Post potvrdil, že viceprezident JD Vance, osobitný vyslanec Steve Witkoff a poradca Jared Kushner odišli do Islamabadu, aby pripravili rokovania s Iránom. Zároveň odmietol tvrdenia Teheránu, že sa nezúčastní na najnovšom kole mierových rokovaní v Pakistane.

„Máme mať tie rokovania,“ povedal Trump v krátkom rozhovore a odmietol pochybnosti o tom, že by sa mohli rozpadnúť. „Takže v tejto chvíli predpokladám, že nikto nehrá hry.“

„Práve tam smerujú,“ povedal Trump s tým, že delegácia dorazí do Islamabadu večer miestneho času.

Trump naznačil otvorenosť voči výraznému diplomatickému kroku – priamemu stretnutiu s iránskym vedením, ak by sa naskytla príležitosť. „Nemám problém sa s nimi stretnúť,“ povedal. „Ak sa chcú stretnúť – máme veľmi schopných ľudí, ale ja s tým nemám problém.“

Podľa Trumpa je jadrom rokovaní požiadavka, aby sa Irán vzdal snahy o jadrové zbrane. Dodal, že Irán má potenciál prosperovať, ak túto podmienku splní.

„Inak je to úžasná krajina – naozaj by ňou mohla byť,“ povedal šéf Bieleho domu.

(nypost, luc)

Minúta  |  

Magyar vyzýva Kyjev na obnovenie dodávok ropy cez Družbu

Víťaz maďarských volieb Péter Magyar vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby čo najskôr obnovil prevádzku poškodeného ropovodu Družba, hneď ako to bude technicky možné.

Zároveň apeloval aj na Rusko, aby obnovilo dodávky ropy týmto potrubím. Podľa neho je opätovné sprevádzkovanie ropovodu dôležité pre zabezpečenie energetických potrieb regiónu.

Magyar sa vyjadril aj k projektu rozšírenia jadrovej elektrárne Paks, ktorý označil za dôležitý a potrebný. Upozornil však, že nová vláda sa bude musieť zaoberať podmienkami financovania výstavby.

Bude potrebné preskúmať najmä podmienky úveru na realizáciu projektu a zvážiť možnosti jeho reštrukturalizácie alebo refinancovania.

Rozšírenie elektrárne Paks patrí medzi kľúčové energetické projekty Maďarska. Magyar naznačil, že hoci projekt považuje za strategicky významný, jeho financovanie si vyžaduje detailné posúdenie.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Demokrati sa pre referendum obrátia na ústavný súd

Mimoparlamentná strana Demokrati sa pre vylúčenie otázky o predčasných voľbách v referende obráti na Ústavný súd SR. Na tlačovej konferencii o tom informoval predseda strany Jaroslav Naď.

Prezident SR Peter Pellegrini podľa neho zmaril referendum a možnosť ľudí vyjadriť sa v ňom k tejto vládnej koalícii. Nebolo podľa neho jasne určené, že prvá referendová otázka bola protiústavná. Údajne ide o nebezpečný precedens, keď sa Pellegrini neobrátil na Ústavný súd SR.

Podľa Naďa existujú rôzne právne názory na ústavnosť referendovej otázky o skrátení volebného obdobia.

Podpredseda Demokratov Juraj Šeliga poukázal na to, že prezident počas predchádzajúceho volebného obdobia kritizoval vtedajšiu hlavu štátu Zuzanu Čaputovú za to, že sa pri podobnom prípade obrátila na ústavný súd, ktorý referendovú otázku o skoršom skončení volebného obdobia označil za protiústavnú. Zároveň vidí rozdiel medzi vtedajšou referendovou otázkou o predčasných voľbách a tou dnešnou.

(tasr, luc)

Minúta  |  

Európska únia chce obnoviť spoluprácu so Sýriou

Európska komisia navrhla úplné obnovenie spolupráce so Sýriou na základe dohody z roku 1978. Ide o ďalší krok k prehĺbeniu vzťahov pred plánovanými rokovaniami so sýrskymi predstaviteľmi, ktoré sa majú uskutočniť v máji.

Návrh prichádza po tom, ako bola na konci minulého roka zrušená väčšina západných sankcií voči Sýrii. Krajina sa snaží o širšiu integráciu do medzinárodného spoločenstva pod vedením prezidenta Ahmada Šaru.

Ten stál na čele aliancie islamistických povstaleckých frakcií, ktorá na konci roka 2024 zosadila bývalého lídra Baššára al-Asada po 14 rokoch vojny. Odvtedy sa Damask snaží obnoviť svoje medzinárodné postavenie a nadviazať užšie kontakty so zahraničnými partnermi.

Sýria zároveň nadobúda strategický význam aj ako tranzitná krajina, a to najmä v kontexte energetickej krízy vyvolanej uzavretím Hormuzského prielivu počas vojny s Iránom.

Navrhované obnovenie spolupráce musí ešte formálne schváliť Európska rada.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Napätie v Hormuzskom prielive takmer zastavilo lodnú dopravu

Lodná doprava v strategickom Hormuzskom prielive sa po víkendovej eskalácii konfliktu medzi Iránom a Spojenými štátmi výrazne obmedzila. Irán vypálil varovné výstrely na plavidlá a americká armáda zadržala iránsku nákladnú loď.

Podľa údajov zo sledovania lodí prešli prielivom za 12 hodín len tri plavidlá, pričom za bežných okolností ich denne prepláva približne 130. Jedna loď opustila Perzský záliv, dve doň vstupovali.

Medzi nimi bol tanker Nero, na ktorý sa vzťahujú britské sankcie, ako aj chemický tanker Starway a plavidlo Axon I, ktoré čelí americkým sankciám pre obchodovanie s Iránom. Situácia sa vyostrila napriek tomu, že Irán v piatok krátko vyhlásil prieliv za otvorený.

Napätie sa okamžite premietlo do cien ropy, ktoré vzrástli približne o päť percent. Zároveň stúplo poistné za vojnové riziko na približne tri percentá hodnoty plavidiel.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Izrael a Libanon budú vo štvrtok rokovať v USA, tvrdia médiá

Izraelskí a libanonskí predstavitelia budú vo štvrtok rokovať vo Washingtone, uviedol pre agentúru Reuters izraelský zdroj pod podmienkou anonymity. S rovnakou informáciou prišiel denník Times of Israel (TOI).

Rokovania by sa mali uskutočniť medzi izraelským veľvyslancom vo Washingtone Jechielom Leiterom a jeho libanonskou kolegyňou Nadou Hamadeh-Moawadovou, uviedol izraelský predstaviteľ pre TOI.

Stretnutie sa bude konať na ministerstve zahraničných vecí a zúčastnia sa na ňom aj pracovníci izraelskej, libanonskej a americkej strany.

Rozhovory sprostredkovali americký minister zahraničných vecí Marco Rubio a ďalší americkí diplomati, píše TOI. Pôjde o prvé rokovania medzi obomi krajinami od zavedenia 10-dňového prímeria, ktoré nadobudlo účinnosť vo štvrtok.

(reuters, toi, luc)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.