Kto je Olaf Scholz, ktorý má na dosah post kancelára Nemecka

Na dlhoročnej Scholzovej kariére je niečo zvláštne. Účinkovanie v opozícii sa mu zrejme od­jak­ži­va hnu­si­lo, pri vláde bol vlastne vždy, či už v svojom Hamburgu, alebo v Ber­líne. Teraz v tom bude pokračovať zrejme ako kancelár.

Parlamentné vo¾by v Nemecku Foto: TASR/AP

Stal sa víťazom volieb, s výsledkami je spokojný, jediný spôsob, ako by mu post kancelára mohol uniknúť, je vznik koalície CDU/CSU s FDP a Zelenými. Voľby ale vyhrala SPD, kto je teda tento 63-ročný minister financií a šéf sociálnych de­mokratov Olaf Scholz?

Scholz je aj na nemecké pomery mimoriadne strohý severan. Bezdetného právnika kedysi najlepšie charakterizoval Die Zeit, liberálny týždenník zo Scholzovho rodného Hamburgu, keď mu nežne pridelil pomenovanie Scholzomat. Scholz na to reagoval slo­vami, že nálepka je „veľmi výstižná“ a zdôraznil, že sa v re­dakcii nikdy ne­sťa­žoval, keď ho takto nazývali. Neznamená to však, že Scholz má nejaký extra zmysel pre humor. Len ako automat triezvo hodnotí aj seba samého.

Scholzomat tu bol akoby odjakživa. Bývalý primátor Hamburgu sa drží 19 rokov v najvyšších etalónoch nemeckej politiky, pritom ho ľudia nikdy nemali zvlášť radi, straníci z SPD najmenej.  Keď v roku 2019 – v rámci dlhomesačného trápneho kastingu – kandi­do­val na pred­sedu SPD, prehral v druhom kole. Čo sa deje, keď politika, kto­rého jeho vlas­tní pred dvoma rokmi vy­kopli, chcú teraz za kancelára?

Nuž, praje mu dopyt dnešných čias.

Scholz je totiž akýsi pravicový sociálny demokrat. Keď posledný kan­celár za SPD Gerhard Schröder zliberalizoval zákonník práce, Scholz to ako generálny tajomník SPD obhajoval. Presadil aj ďalšiu reformu, pre ktorú SPD stratila masu voličov – odchod do dôchodku vo veku 67 rokov.

Len postupne a opatrne zjemnil svoju líniu tvrdej austerity. Ako primátor Hamburgu dosiahol, že metropola severu je nemeckým me­s­tom, ktoré disponuje najväčším počtom so­ciál­nych (na Slovensku sa používa pojem nájomných) bytov. Ako minister financií začal po drž­gro­šovi Wolfgangovi Schäubleovi uvoľňovať fiškálnu disciplínu, najprv opatrne, v pandémii už bez hanby. Nemecko patrí medzi krajiny EÚ, ktoré dávali najviac na kompenzácie za opatrenia proti korone.

Samo­zrej­me, za to je Scholz obľúbený. V Nemecku požíva reš­pekt, lebo sa angažuje za glo­bálnu daň z finančných trans­ak­cií. Teraz v kam­pa­ni mu ešte pomáha sľub minimálnej mzdy vo výške 12 eur za ho­di­nu. Keď vymysleli v SPD túto požiadavku, povedali si: čo už, tak či tak nebudeme pri moci. Potenciálny kancelár Scholz však musí tento sľub do­držať. A aj to dôveryhodne sľubuje. Štylizuje sa ako pra­cant, kto­rý veľa „nekecá“, ale robí. Zo Scholzomata vyžaruje istota.

Text je skrátenou verziou väčšieho profilu Olafa Scholza, ktorý vyšiel ešte pred voľbami.


Zákon o tepelnej energii ukladá obyvateľom bytových domov dať si nainštalovať merače tepla. Odborníci, ktorí sa tomu venujú, upozorňujú, že z legislatívy vyplynula táto povinnosť nielen pre koncových spotrebiteľov, ale aj dodávateľov a distribútorov.
Prejsť na článok
Od januára penzie čakajú zmeny. Keď sa valorizujú dôchodky, Sociálna poisťovňa prepočíta zásluhovú výšku penzie poberateľa minimálneho dôchodku. Ak zásluhová renta prekročí minimálnu hranicu, dôchodcovi poisťovňa prestane posielať minimálny dôchodok a začne vyplácať ten zásluhový.
Prejsť na článok