Na dlhoročnej Scholzovej kariére je niečo zvláštne. Účinkovanie v opozícii sa mu zrejme odjakživa hnusilo, pri vláde bol vlastne vždy, či už v svojom Hamburgu, alebo v Berlíne. Teraz v tom bude pokračovať zrejme ako kancelár.
Stal sa víťazom volieb, s výsledkami je spokojný, jediný spôsob, ako by mu post kancelára mohol uniknúť, je vznik koalície CDU/CSU s FDP a Zelenými. Voľby ale vyhrala SPD, kto je teda tento 63-ročný minister financií a šéf sociálnych demokratov Olaf Scholz?
Scholz je aj na nemecké pomery mimoriadne strohý severan. Bezdetného právnika kedysi najlepšie charakterizoval Die Zeit, liberálny týždenník zo Scholzovho rodného Hamburgu, keď mu nežne pridelil pomenovanie Scholzomat. Scholz na to reagoval slovami, že nálepka je „veľmi výstižná“ a zdôraznil, že sa v redakcii nikdy nesťažoval, keď ho takto nazývali. Neznamená to však, že Scholz má nejaký extra zmysel pre humor. Len ako automat triezvo hodnotí aj seba samého.
Scholzomat tu bol akoby odjakživa. Bývalý primátor Hamburgu sa drží 19 rokov v najvyšších etalónoch nemeckej politiky, pritom ho ľudia nikdy nemali zvlášť radi, straníci z SPD najmenej. Keď v roku 2019 – v rámci dlhomesačného trápneho kastingu – kandidoval na predsedu SPD, prehral v druhom kole. Čo sa deje, keď politika, ktorého jeho vlastní pred dvoma rokmi vykopli, chcú teraz za kancelára?
Nuž, praje mu dopyt dnešných čias.
Scholz je totiž akýsi pravicový sociálny demokrat. Keď posledný kancelár za SPD Gerhard Schröder zliberalizoval zákonník práce, Scholz to ako generálny tajomník SPD obhajoval. Presadil aj ďalšiu reformu, pre ktorú SPD stratila masu voličov – odchod do dôchodku vo veku 67 rokov.
Len postupne a opatrne zjemnil svoju líniu tvrdej austerity. Ako primátor Hamburgu dosiahol, že metropola severu je nemeckým mestom, ktoré disponuje najväčším počtom sociálnych (na Slovensku sa používa pojem nájomných) bytov. Ako minister financií začal po držgrošovi Wolfgangovi Schäubleovi uvoľňovať fiškálnu disciplínu, najprv opatrne, v pandémii už bez hanby. Nemecko patrí medzi krajiny EÚ, ktoré dávali najviac na kompenzácie za opatrenia proti korone.
Samozrejme, za to je Scholz obľúbený. V Nemecku požíva rešpekt, lebo sa angažuje za globálnu daň z finančných transakcií. Teraz v kampani mu ešte pomáha sľub minimálnej mzdy vo výške 12 eur za hodinu. Keď vymysleli v SPD túto požiadavku, povedali si: čo už, tak či tak nebudeme pri moci. Potenciálny kancelár Scholz však musí tento sľub dodržať. A aj to dôveryhodne sľubuje. Štylizuje sa ako pracant, ktorý veľa „nekecá“, ale robí. Zo Scholzomata vyžaruje istota.
Text je skrátenou verziou väčšieho profilu Olafa Scholza, ktorý vyšiel ešte pred voľbami.