Preskočiť na obsah
  |  

KDH hovorí výstavbe nemocníc áno, ale bez bianko šeku

Opozičné KDH opakovane deklaruje, že výstavbu nemocníc vníma ako prioritu, no bianko šek nepodpíše. Reaguje tak na výzvu prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý apeloval na politickú dohodu o pokračovaní projektov aj po voľbách v roku 2027.

Poslanci Peter Stachura a František Majerský zdôraznili, že nejde o odmietanie investícií, ale o požiadavku transparentnosti. Volajú napríklad po zriadení pracovnej skupiny. Zároveň chcú vedieť, koľko má dostavba stáť.

„Chceme vedieť presnú cenu, ktorá je potrebná na dokončenie všetkých nemocníc do stavu, aby v nich mohli byť ošetrovaní pacienti. Chceme vedieť, odkiaľ tieto peniaze prídu, a na to chceme, aby bola vytvorená pracovná skupina, ktorá by sa problematikou získavania zdrojov na dostavbu nemocníc zaoberala. A po tretie, žiadame, aby táto dostavba prebiehala hospodárne,“ vyhlásil Stachura na stredajšej tlačovej konferencii.

Majerský zároveň informoval, že v tejto súvislosti posielajú list hlave štátu aj ministrovi zdravotníctva Kamilovi Šaškovi (Hlas). Žiadajú okrúhly stôl aj zriadenie pracovnej skupiny.

(tasr, max)

  |  

Slovenské F-16 testovali obranu vzdušného priestoru v Česku

Vzdušné sily Slovenskej republiky absolvovali cvičenie Federated Cloud 2026 v Českej republike, kde si overili schopnosť spolupracovať so spojencami prostredníctvom systému Link 16. Do výcviku sa zapojili aj slovenské stíhačky F-16 Fighting Falcon.

Test sa konal medzi pozemným komunikačným systémom DCIS v Bechyni a slovenskými stíhačkami vo vzdušnom priestore Česka. Cieľom bolo preveriť výmenu dát v reálnych podmienkach a funkčnosť riadiacich systémov pri koordinácii operácií.

Počas cvičenia sa podarilo zdieľať prehľad o situácii vo vzduchu, identifikovať objekty a prenášať pokyny medzi pozemnými jednotkami a pilotmi. Ozbrojené sily uviedli, že slovenskí vojaci zvládajú spoluprácu so spojencami rýchlo, presne a bez problémov.

Cvičenie bolo zamerané na plnenie úloh v rámci cezhraničných operácií pre výcvik systému NATINAMDS. Slovenské stíhačky F-16 Block 70 spolupracovali s českými lietadlami Saab JAS 39 Gripen.

Hlavným cieľom bolo zdokonalenie výcviku pilotov a precvičenie postupov ochrany vzdušného priestoru v rámci pohotovostného systému NATINAMDS.

(tasr, bak)

  |  

EÚ chce posilniť prístup k novým liekom

Európska únia by mala zohrávať väčšiu úlohu pri zabezpečovaní prístupu k novým liekom, uviedla výkonná riaditeľka Európskej agentúry pre lieky (EMA) Emer Cookeová.

Podľa nej by mala Únia získať väčšie kompetencie v oblasti, ktorú majú v súčasnosti na starosti jednotlivé členské štáty. Ide najmä o zabezpečenie dostupnosti nových liekov po ich schválení. „Potrebujeme viac Európy,“ povedala Cookeová na podujatí Reuters Pharma Europe 2026 v Barcelone.

Upozornila tak na potrebu silnejšej koordinácie na úrovni celej Únie v oblasti zdravotníctva a prístupu k inovatívnym liekom. V súčasnosti totiž rozhodovanie o tom, ako sa nové lieky dostanú k pacientom, zostáva prevažne v rukách národných vlád.

Podľa Cookeovej by väčšia úloha Únie mohla prispieť k efektívnejšiemu zabezpečeniu dostupnosti liekov pre pacientov naprieč členskými krajinami.

(reuters, bak)

  |  

Saar: Prekážkou mieru s Libanonom je Hizballáh

Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar uviedol, že Izrael nemá „žiadne vážne nezhody“ s Libanonom pred ďalším kolom rokovaní medzi Bejrútom a Jeruzalemom, ktoré sa má uskutočniť vo Washingtone.

Saar zdôraznil, že ide o historické rozhodnutie viesť priame rokovania po viac než 40 rokoch. Vyjadril sa tak počas recepcie pri príležitosti Dňa nezávislosti Izraela pre zahraničný diplomatický zbor v Jeruzaleme.

Zároveň označil Libanon za zlyhávajúci štát, ktorý je fakticky pod iránskym vplyvom prostredníctvom Hizballáhu. Podľa jeho slov je práve toto hnutie spoločným nepriateľom Izraela aj Libanonu, keďže ohrozuje bezpečnosť Izraela, poškodzuje suverenitu Libanonu a ohrozuje jeho budúcnosť.

Minister dodal, že medzi krajinami existujú len menšie spory týkajúce sa hraníc, ktoré je možné vyriešiť. Hlavnou prekážkou mieru a normalizácie vzťahov je podľa neho Hizballáh.

Pred plánovanými rozhovormi vyzval libanonskú vládu na spoluprácu proti „teroristickému štátu“, ktorý podľa neho Hizballáh vybudoval na území Libanonu. Zdôraznil, že takáto spolupráca si vyžaduje morálnu jasnosť a odvahu, no neexistuje skutočná alternatíva pre zabezpečenie mierovej budúcnosti.

(timesofisrael, bak)

  |  

EÚ zriadila skupinu na prípravu členstva Čiernej Hory

Európska únia rozhodla o vytvorení pracovnej skupiny, ktorá pripraví návrh zmluvy o pristúpení Čiernej Hory.

O zriadení takzvanej „ad hoc“ skupiny rozhodol výbor stálych predstaviteľov pri EÚ. Podľa zdrojov ide síce o technické rozhodnutie, no má kľúčový význam pre ďalší postup smerom k členstvu.

Zástupcovia Únie zdôraznili, že krok vysiela jasný signál krajinám zapojeným do rozširovania, že vstup do EÚ je reálne dosiahnuteľný. Pozitívne ho vníma aj Podgorica. Ministerka pre európske záležitosti Maida Gorčevičová uviedla, že ide o potvrdenie správneho smerovania krajiny.

Čierna Hora patrí spolu s Albánskom medzi kandidátske štáty, ktoré sú najbližšie k členstvu. V rámci rokovaní už uzavrela 14 z 33 prístupových kapitol a ďalších 19 otvorila.

Vláda chce prístupový proces ukončiť do konca tohto roka a následne vstúpiť do Európskej únie v roku 2028.

(tasr, bak)

  |  

Maďarsko ustúpilo, EÚ je bližšie k pôžičke pre Ukrajinu

Maďarsko súhlasilo so zmenou rozpočtových pravidiel Európskej únie, čím odstránilo prekážku na poskytnutie pôžičky Ukrajine. Potvrdilo to maďarské ministerstvo pre záležitosti EÚ po rokovaní stálych zástupcov členských štátov.

Úprava legislatívy je potrebná na realizáciu dohody lídrov Únie z decembra, ktorá počíta s úverom pre Kyjev vo výške 90 miliárd eur. Písomnú procedúru by mali ukončiť do 24 hodín.

Na implementáciu dohody sú potrebné tri legislatívne návrhy, pričom dva už schválili. Návrh o samotnej pôžičke podporilo 24 z 27 členských štátov, pričom Slovensko, Česko a Maďarsko sa k zárukám nepripojili.

Finančnú pomoc na obranu a chod ukrajinského rozpočtu schválili vo februári Európsky parlament aj veľvyslanci, no Budapešť ju v závere blokovala. Situáciu ovplyvnilo aj prerušenie ropovodu Družba. Po prísľube obnovenia prepravy maďarský premiér Viktor Orbán oznámil, že blokovanie pôžičky ukončí. Podľa spoločnosti Ukrtransnafta v stredu už začali s opätovným napúšťaním ropovodu.

(tasr, bak)