Preskočiť na obsah
  |  

V maďarskej armáde končí Orbánov syn, spájaný s misiou v Čade

Gáspár Orbán, syn premiéra Viktora Orbána, predčasne končí v maďarských ozbrojených silách po takmer šiestich rokoch služby. Jeho odchod prichádza po dohode s nadriadenými a v čase, keď narastá kritika vojenskej misie v Čade, na ktorej príprave sa podieľal.

Podľa dostupných informácií prípad preveruje prokuratúra pre podozrenia zo zneužitia právomocí. Ministerstvo obrany zatiaľ neuviedlo, kto inicioval jeho odchod.

Vyšetrovanie sa zameriava na možné pochybenia pri príprave misie, ktorá mala oficiálne posilniť bezpečnosť regiónu a obmedziť migráciu do Európy.

Orbán absolvoval výcvik v Szolnoku aj prestížnu akadémiu Sandhurst, neskôr pôsobil v kabinete ministra obrany a podieľal sa na zahraničných aktivitách vrátane ciest do Čadu.

Kontroverzie okolo misie sa vystupňovali pred voľbami, keď ju verejne kritizoval jeho bývalý spolužiak. Ten spochybnil jej zmysel a upozornil na údajné vysoké riziko strát.

(tasr, mja)

  |  

Únia chystá plán pre hnojivá, reaguje na rast cien

Európska komisia predstaví 19. mája akčný plán v oblasti hnojív, ktorý má urýchliť dekarbonizáciu a riešiť rastúce náklady. Tie sa zvýšili aj v dôsledku konfliktu s Iránom, ktorý ovplyvnil už aj tak napätý trh.

Navrhované opatrenia majú reagovať na štrukturálne slabiny a nerovnováhy na trhu, podporiť domácu výrobu a diverzifikovať dodávateľské reťazce. Komisia nevylučuje ani legislatívne úpravy, ktoré by mali prispieť k stabilizácii situácie.

Rast cien hnojív súvisí najmä s obmedzením dopravy cez Hormuzský prieliv, ktorým prechádza približne tretina svetového obchodu s týmito produktmi. Hoci Európska únia nie je priamo závislá od dusíkatých hnojív z Blízkeho východu, zdraženie zasiahlo všetky typy hnojív.

Podľa údajov spoločnosti Expana vzrástli ceny močoviny v západnej Európe od začiatku konfliktu o 55 percent. Farmári zatiaľ nedostatok nepociťujú, keďže väčšinu potrieb na sezónu 2026 zabezpečili ešte pred vypuknutím bojov.

Plán má zároveň obsahovať aj dlhodobé opatrenia na posilnenie sebestačnosti a prechod na ekologickejšie formy výroby hnojív.

(reuters, bak)

  |  

KDH hovorí výstavbe nemocníc áno, ale bez bianko šeku

Opozičné KDH opakovane deklaruje, že výstavbu nemocníc vníma ako prioritu, no bianko šek nepodpíše. Reaguje tak na výzvu prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý apeloval na politickú dohodu o pokračovaní projektov aj po voľbách v roku 2027.

Poslanci Peter Stachura a František Majerský zdôraznili, že nejde o odmietanie investícií, ale o požiadavku transparentnosti. Volajú napríklad po zriadení pracovnej skupiny. Zároveň chcú vedieť, koľko má dostavba stáť.

„Chceme vedieť presnú cenu, ktorá je potrebná na dokončenie všetkých nemocníc do stavu, aby v nich mohli byť ošetrovaní pacienti. Chceme vedieť, odkiaľ tieto peniaze prídu, a na to chceme, aby bola vytvorená pracovná skupina, ktorá by sa problematikou získavania zdrojov na dostavbu nemocníc zaoberala. A po tretie, žiadame, aby táto dostavba prebiehala hospodárne,“ vyhlásil Stachura na stredajšej tlačovej konferencii.

Majerský zároveň informoval, že v tejto súvislosti posielajú list hlave štátu aj ministrovi zdravotníctva Kamilovi Šaškovi (Hlas). Žiadajú okrúhly stôl aj zriadenie pracovnej skupiny.

(tasr, max)

  |  

Slovenské F-16 testovali obranu vzdušného priestoru v Česku

Vzdušné sily Slovenskej republiky absolvovali cvičenie Federated Cloud 2026 v Českej republike, kde si overili schopnosť spolupracovať so spojencami prostredníctvom systému Link 16. Do výcviku sa zapojili aj slovenské stíhačky F-16 Fighting Falcon.

Test sa konal medzi pozemným komunikačným systémom DCIS v Bechyni a slovenskými stíhačkami vo vzdušnom priestore Česka. Cieľom bolo preveriť výmenu dát v reálnych podmienkach a funkčnosť riadiacich systémov pri koordinácii operácií.

Počas cvičenia sa podarilo zdieľať prehľad o situácii vo vzduchu, identifikovať objekty a prenášať pokyny medzi pozemnými jednotkami a pilotmi. Ozbrojené sily uviedli, že slovenskí vojaci zvládajú spoluprácu so spojencami rýchlo, presne a bez problémov.

Cvičenie bolo zamerané na plnenie úloh v rámci cezhraničných operácií pre výcvik systému NATINAMDS. Slovenské stíhačky F-16 Block 70 spolupracovali s českými lietadlami Saab JAS 39 Gripen.

Hlavným cieľom bolo zdokonalenie výcviku pilotov a precvičenie postupov ochrany vzdušného priestoru v rámci pohotovostného systému NATINAMDS.

(tasr, bak)

  |  

EÚ chce posilniť prístup k novým liekom

Európska únia by mala zohrávať väčšiu úlohu pri zabezpečovaní prístupu k novým liekom, uviedla výkonná riaditeľka Európskej agentúry pre lieky (EMA) Emer Cookeová.

Podľa nej by mala Únia získať väčšie kompetencie v oblasti, ktorú majú v súčasnosti na starosti jednotlivé členské štáty. Ide najmä o zabezpečenie dostupnosti nových liekov po ich schválení. „Potrebujeme viac Európy,“ povedala Cookeová na podujatí Reuters Pharma Europe 2026 v Barcelone.

Upozornila tak na potrebu silnejšej koordinácie na úrovni celej Únie v oblasti zdravotníctva a prístupu k inovatívnym liekom. V súčasnosti totiž rozhodovanie o tom, ako sa nové lieky dostanú k pacientom, zostáva prevažne v rukách národných vlád.

Podľa Cookeovej by väčšia úloha Únie mohla prispieť k efektívnejšiemu zabezpečeniu dostupnosti liekov pre pacientov naprieč členskými krajinami.

(reuters, bak)

  |  

Saar: Prekážkou mieru s Libanonom je Hizballáh

Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar uviedol, že Izrael nemá „žiadne vážne nezhody“ s Libanonom pred ďalším kolom rokovaní medzi Bejrútom a Jeruzalemom, ktoré sa má uskutočniť vo Washingtone.

Saar zdôraznil, že ide o historické rozhodnutie viesť priame rokovania po viac než 40 rokoch. Vyjadril sa tak počas recepcie pri príležitosti Dňa nezávislosti Izraela pre zahraničný diplomatický zbor v Jeruzaleme.

Zároveň označil Libanon za zlyhávajúci štát, ktorý je fakticky pod iránskym vplyvom prostredníctvom Hizballáhu. Podľa jeho slov je práve toto hnutie spoločným nepriateľom Izraela aj Libanonu, keďže ohrozuje bezpečnosť Izraela, poškodzuje suverenitu Libanonu a ohrozuje jeho budúcnosť.

Minister dodal, že medzi krajinami existujú len menšie spory týkajúce sa hraníc, ktoré je možné vyriešiť. Hlavnou prekážkou mieru a normalizácie vzťahov je podľa neho Hizballáh.

Pred plánovanými rozhovormi vyzval libanonskú vládu na spoluprácu proti „teroristickému štátu“, ktorý podľa neho Hizballáh vybudoval na území Libanonu. Zdôraznil, že takáto spolupráca si vyžaduje morálnu jasnosť a odvahu, no neexistuje skutočná alternatíva pre zabezpečenie mierovej budúcnosti.

(timesofisrael, bak)