Preskočiť na obsah
  |  

Odchod poslancov Za ľudí do KDH? Strana reaguje na Pčolinského

Strana Za ľudí dementovala tvrdenie podpredsedu Sme rodina Petra Pčolinského, že dvaja poslanci sú na odchode zo Za ľudí do KDH. Pre TASR to uviedli z tlačového oddelenia strany Za ľudí.

"Nikto nikam neodchádza, vylúčil to aj kolega v televíznej relácii, strana Za ľudí má 700 členov, riadne pracuje a predkladá konštruktívne a rozumné návrhy na zlepšenie Slovenska," zdôraznili.

Pčolinský v nedeľnej (26. 9.) diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 povedal, že "pani Remišová má štyroch poslancov, z toho dvaja sú na odchode do KDH".

Údajne by malo ísť o Juraja Šeligu a Janu Žitňanskú, ktorá v minulosti v KDH pôsobila a stranu opustila spoločne s Danielom Lipšicom.

(tasr, ste)

  |  

Prezidentka hovorila s premiérom o dianí v bezpečnostných zložkách. Stretne sa aj s Pellegrinim a Ficom

Prezidentka Zuzana Čaputová v pondelok diskutovala v Prezidentskom paláci s premiérom Eduardom Hegerom o aktuálnej situácii v bezpečnostných zložkách. K rovnakej téme sa plánuje stretnúť aj s predsedom opozičného Smeru-SD Robertom Ficom, ale aj predsedom parlamentu a koaličného hnutia Sme rodina Borisom Kollárom a lídrom mimoparlamentného Hlasu-SD Petrom Pellegrinim. TASR o tom informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec.

"Na stretnutiach s nimi plánuje hovoriť aj o tom, ako upokojiť situáciu na Slovensku," doplnil hovorca. Stretnutie s Ficom sa uskutoční ešte v pondelok, ďalšie majú byť v najbližších dňoch.

Líder Smeru-SD už potvrdil svoju účasť. "Napriek mnohým zásadne rozdielnym názorom, a to nielen v otázke zmareného referenda sa predseda Smeru–SD na stretnutí zúčastní a bude na ňom otvorene informovať prezidentku SR o závažnosti súčasnej situácie, ktorú Smer–SD charakterizuje ako totálny rozvrat sociálneho a právneho státu," uviedol hovorca strany Ján Mažgút.

Témou rokovania prezidentky s predsedom vlády bol tiež vývoj pandémie ochorenia COVID-19. "Premiér prezidentku informoval aj o situácii vo vládnej koalícii, pričom jej povedal, že je pripravený na všetky varianty v záujme udržania politickej stability a takisto plnenia vládneho programu," priblížila jeho hovorkyňa Ľubica Janíková.

Dianie v orgánoch činných v trestnom konaní riešila aj Bezpečnostná rada SR. Rozhodla o vzniku pracovnej skupiny pre obnovu dôvery v právny štát, ktorá začala fungovať minulý týždeň. Pripraviť má konkrétne návrhy zmien na zlepšenie fungovania súdov, polície a prokuratúry.

(tasr, ste)

  |  

Nemecké voľby vyhrala SPD, kancelára chce ale vybrať FDP. Ľavica nezískala päť percent

Víťazom nedeľňajších parlamentných volieb v Nemecku sa stali sociálni demokrati z SPD, ktorí tesne porazili strany Únie CDU/CSU. Práve strany Únie zaznamenali najhorší výsledok od roku 1949. Z Bundestagu v podstate vypadla aj Ľavica, ktorá pritom chcela vládnuť. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov sčítania.

Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) získala 25,7 percenta hlasov, pokým za blok Kresťanskodemokratickej únie CDU a jej bavorskej sesterskej Kresťanskosociálnej únie CSU hlasovalo 24,1 percenta voličov, oznámil úrad spolkového volebného komisára v noci na pondelok po sčítaní hlasov zo všetkých 299 volebných obvodov.

Pre SPD s volebným lídrom Olafom Scholzom ide o úspech po niekoľkých rokoch volebných prepadov, zatiaľ čo únia CDU/CSU dosiahla po 16 rokoch vládnutia Merkelovej svoj najhorší výsledok od roku 1949. Napriek tomu jej kandidát na spolkového kancelára Armin Laschet vyhlásil, že sa bude tiež uchádzať o poverenie zostaviť novú vládu.

Tretí sú Zelení, pre ktorých je zisk 14,8 percenta hlasov najlepším výsledkom v ich dejinách, a súčasne veľkým sklamaním, keďže výrazne zaostali za predvolebnými očakávaniami. Annalena Baerbocková sa dlho cítila byť kandidátkou na kancelárku, až kým si to kauzami a vlastným vystupovaním nepokazila.

Polepšili si aj liberáli zo Slobodnej demokratickej strany FDP, ktorí dostali 11,5 percenta hlasov. Obe strany už signalizovali ochotu vstúpiť do trojstrannej koalície s SPD alebo CDU/CSU, ktoré si neželajú pokračovanie doterajšej veľkej koalície. Zaujímavú iniciatívu predviedol večer po voľbách predseda FDP Christian Lindner, ktorý v debate straníckych predsedov navrhol Annalene Baerbockovej, aby najskôr rokovali strany Zelení a FDP spolu, zistili, či dokážu zladiť svoje protichodné programy a potom sa dohodli, či budú vládnuť s víťaznou SPD alebo druhou Úniou.

Neprekvapí, že zatiaľ čo voliči Zelených výrazne viac preferujú SPD, voliči FDP zase preferujú Úniu. Dajú sa preto očakávať skôr dlhšie rokovania o novej vláde.

Na piatom mieste skončila doteraz tretia najsilnejšia parlamentná strana, krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) s 10,3 percenta hlasov. Pre AfD to nie je ani prepadák, ale ani úspech. Akoby prestala byť stranou, ktorá rastie, keď sa vládne strany ideologicky približujú a strácajú sa medzi nimi rozdiely.

Jedným z prekvapením volieb je neúspech strany Ľavica. Tá prišla o takmer polovicu voličov, keď za ňu hlasovalo len 4,9 percenta. Napriek neprekročeniu päťpercentnej hranice vstupu do Spolkového snemu (Bundestag) bude mať v ňom zastúpenie, keďže obhájila tri priame mandáty. Reálne ale de facto vypadla z parlamentu, ide o dôsledok vnútorných konfliktov a hádok, intríg pred voľbami. Neúspech Ľavice je o to väčší, že SPD zvažovala v prípade priaznivého výsledku, že by vytvorila čisto ľavicovú vládu so Zelenými a práve socialistickou Ľavicou (Linke).

Jedného poslanca bude mať – po prvý raz od roku 1949 – aj Združenie voličov južného Šlezvicka (SSW), ktoré ako strana dánskej menšiny nemusí splniť podmienku najmenej piatich percent hlasov.

Rozloženie síl v Spolkovom sneme sa po takýchto výsledkoch výrazne zmení a Nemecko tak podľa všetkého čakajú náročné koaličné rokovania, píše DPA. Krajina by po prvý raz od 50. rokov mohla mať trojstrannú spolkovú vládu.

Účasť na voľbách dosiahla 76,6 percenta, čo je na úrovni predošlých volieb z roku 2017 (76,2 percenta).

(tasr, fed)

  |  

V Nemecku vedie Scholz, ale kancelárom chce byť aj Laschet z CDU

AKTUALIZUJEME Oficiálne výsledky sa očakávajú v nočných hodinách. SPD asi tesne vyhrala, únia strán CDU/CSU je o percento slabšia. Najväčšie sklamanie bude zrejme v strane Zelených.

Vo verejnoprávnej ZDF prebieha povolebná debata, predseda CDU Armin Laschet vyhlásil, že chce vládnuť, aj keď zrejme skončí jeho strana (koalícia) na druhom mieste.

Do vlády sa tlačí aj CSU, ale zatiaľ najzaujímavejší povolebný manéver predviedol šéf FDP Christian Lindner: poslal odkaz šéfke Zelených Annalene Baerbockovej, že by sa mali najskôr stretnúť Zelení a FDP a zistiť, či dokážu nájsť programovú zhodu a spolu vládnuť.

Ak by to tak bolo, mohli by si vybrať, či by vládli s CDU/CSU, alebo s SPD. Kancelára by teda vybrali dve menšie strany, z tretieho a štvrtého miesta.

Víťazom volieb sa cíti byť Olaf Scholz z SPD, má viac možností, ako vytvoriť väčšinovú vládu. Mohol by vládnuť v dvojkoalícii s CDU/CSU, prípadne vytvoriť dve podoby trojkoalície. Exit poll nateraz znemožňuje čisto ľavicovú koalíciu SPD, Zelení a Ľavica.

Od zverejnenia exit pollov pomaly a po desatinkách rastie rozdiel medzi SPD a stranami Únie, zhruba na úroveň 1,5 percenta.

Podľa exit pollu televízie ARD, ktorý bol zverejnený o 19.35, voľby vyhrala SPD s 25,2 percentami, druhá Únia CDU/CSU mala získať 24,6 percenta. Zelení, ktorí boli ešte v lete favoritom na víťazstvo, mali vo voľbách získať 14,3 percenta, liberálna FDP 11,6 percenta.

AfD ukazuje tento prieskum 10,8 percenta, na hrane vstupu do Bundestagu sa pohybuje Linke s 5,0 percentami. Účasť na voľbách mala dosiahnuť 76 percent.

Čísla priniesol portál Spiegel, zaokrúhlené ich ukazuje tweet nižšie.

Druhý exit poll televízie ZDF ukazuje podobné čísla: SPD na čele s 25,7 percentami, druhá Únia s 24,6, tretí Zelení 14,4 percent, za nimi FDP s 11,7 a AfD s 10,7 percentami. Aj tu má Ľavica 5,0 percent, účasť vychádza tejto televízii o dve percentá viac – 78 percent.

Rozdiel medzi obidvomi prieskumami je v čísle SPD, podľa ZDF získala 25,7 percenta, podľa ARD o pol percenta menej – 25,2 percenta. CDU/CSU majú podľa obidvoch televízií rovnakých 24,6 percenta.

Ak by to tak bolo, Únia sa oproti minulým voľbám prepadla o 8,3 percenta, SPD by zase získala o 4,7 (respektíve 5,2) percenta viac.

Zvyšné tri strany – Zelení, FDP a AfD – sa líšia v obidvoch prieskumoch o desatinu percenta, Ľavica má podľa obidvoch televízií zhodne 5,0 percenta.

Z týchto strán oproti roku 2017 najviac oslabila Linke, zhruba o 4 percentá, naopak, Zelení sú silnejší asi o 5 percent. Pôvodne však očakávali ešte výraznejšiu podporu, dojem však v kampani výrazne pokazila ich kandidátka na kancelára Annalena Baerbocková.

Prepočet na mandáty

Keby voľby dopadli tak, ako napovedajú exit polly, tak by mohla vzniknúť aj dvojkoalícia SPD a CDU/CSU, ktorá by získala zhruba 400 kresiel zo 730 mandátov.

Veľmi nepravdepodobne teraz vyzerá ľavicová koalícia SPD, Zelení a Ľavica, ktorej teraz vychádza zhruba 360 mandátov v 740-člennom Bundestagu.

  |  

Dôvera ľudí v šéfa Smeru stále rastie, Pellegrini poklesol

Najdôveryhodnejším politikom spomedzi lídrov je prezidentka Zuzana Čaputová, ktorej verí 49 percent ľudí. Líder najsilnejšej koaličnej strany OĽaNO Igor Matovič má dôveru len 13-tich percent respondentov.

Z politikov požíva najväčšiu, 41-percentnú, dôveru verejnosti líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini. Predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO) má 30-percentnú dôveru, predsedovi SaS Richardovi Sulíkovi i predsedovi Smeru-SD Robertovi Ficovi verí 29 percent respondentov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre TV Markíza, v ktorom v období od 1. do 7. septembra odpovedalo 1002 respondentov.

Predsedovi hnutia Sme Rodina Borisovi Kollárovi vyjadrilo v ankete dôveru 26 percent opýtaných, predseda SNS Andrej Danko má 25-percentnú dôveru. Lídrovi hnutia Republika Milanovi Uhríkovi verí 23 percent a predsedovi KDH Milanovi Majerskému 21 percent oslovených v ankete.

Šéf ĽSNS Marian Kotleba dosiahol v prieskume 20-percentnú dôveru verejnosti, predsedníčka vládnej strany Za ľudí Veronika Remišová 19 percent, rovnako ako predsedníčka mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko Irena Bihariová.

Expremiérovi a lídrovi OĽaNO Igorovi Matovičovi vyjadrilo v prieskume dôveru 13 percent respondentov, predsedovi SMK Krisztiánovi Forróovi osem percent.

(tasr)

  |  

Krajniak: S Mikulcom nie sme spokojní. Pčolinský: Nezákonné vyšetrovania nie sú ojedinelé

AKTUALIZOVANÉ S prácou ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) hnutie Sme rodina nie je spokojné, v prípade otázky jeho odvolávania si však chce počkať na to, či situáciu v polícii dokáže stabilizovať nový prezident Policajného zboru Štefan Hamran. Peter Pčolinský zo Sme rodina dnes uviedol, že k nezákonným obvineniam nedochádza ojedinele, ide vraj o desiatky prípadov.

Nespokojnosť hnutia s prácou ministra Mikulca dnes v diskusnej relácii televízie TA3 V politike potvrdil minister práce a podpredseda Sme rodina Milan Krajniak.

„V prípade, že sa súčasná situácia nezmení, budeme otázku zotrvania ministra vo funkcii otvárať tam, kde to máme urobiť, teda na koaličnom rokovaní,“ dodal.

Jeho spoludiskutujúci, podpredseda strany Smer-SD Juraj Blanár je presvedčený o opodstatnenosti požiadavky odvolať ministra vnútra – poukazuje na dianie v rezorte a polícii i podozrenia z manipulácie vyšetrovaní a korupčného správania ministra. Postoju Sme rodina v tomto prípade nemožno veriť.

„Nepovedali ste nič na obhajobu Mikulca, napriek tomu ste ho podržali vo funkcii,“ upozornil.

Matovič a rokovací poriadok

V diskusii Blanár viackrát odmietol komentovať vyhlásenia straníckeho lídra Roberta Fica, v prípade výroku, že „je lepšie byť mafiánom ako plagiátorom“, upozornil, že poukazovanie na túto vetu je vytrhávaním z kontextu.

„Je potrebné si uvedomiť, že tie slová boli vyslovené v slovnej prestrelke a napätej situácii, ktorú svojím správaním inicioval minister financií Igor Matovič (OĽaNO)," povedal Blanár, presvedčený, že líder OĽaNO porušil rokovací poriadok a predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) ho mal na to upozorniť.

Krajniak si, naopak, myslí, že Matovič iba využil rokovací poriadok, ktorý bol schválený za vlády Smeru-SD. „Mali ste ho lepšie pripraviť,“ odkázal.

Na otázku, či si obaja vedia predstaviť spoluprácu oboch subjektov v budúcnosti, Blanár povedal, že táto otázka bude relevantná až potom, keď ľudia rozhodnú vo voľbách. Krajniak priamo povedal, že si so Smerom predstaviť spoluprácu nevie. „Aj táto diskusia ukazuje prečo,“ povedal.

Fico: Súčasná vláda nedokáže riadiť krajinu

Predseda Smeru-SD Robert Fico v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 uviedol, že odvolávanie ministra vnútra Romana Mikulca bolo o tom, že riadi manipuláciu a nezákonnosť pri vyšetrovaní politicky motivovaných káuz.

Na manipulovanie pri vyšetrovaniach a nezákonné obvinenia poukázal v diskusii aj predseda poslaneckého klubu Sme rodina a podpredseda hnutia Sme rodina Peter Pčolinský.

Fico opakovane vyhlásil, že pri situácii v bezpečnostných zložkách nejde o žiadnu vojnu policajtov. "Súčasná vláda nedokáže riadiť krajinu, nezvláda výzvy súčasného obdobia, preto zúžila svoju agendu na zatváranie nominantov opozície, pri ktorom sa preukázala manipulácia a nezákonnosť. A o tejto manipulácii vie a riadi ju minister vnútra, sám vedený svojím straníckym lídrom," povedal v diskusii líder Smeru. "O tom bolo aj odvolávanie Mikulca," zdôraznil.

Podpredseda Sme rodina vysvetľoval postoj hnutia pri Mikulcovom odvolávaní, že sa zdržali preto, lebo na jednej strane majú výhrady k ministrovi vnútra, no zároveň si ctia koaličné dohody.

Pčolinský priznáva, že dôvody obvinení vyšetrovateľov NAKA a obsahy odposluchov ich rozhovorov sú veľmi závažné a smerujú k trestnej činnosti. "Nemyslím si, že by medializované úseky odposluchov boli vytrhnuté z kontextu," povedal. Nechcel špekulovať, kto môže byť v kauze ešte obvinený, upozornil však na to, že doteraz známy obsah zaberá len malú časť z odposluchov. "Keďže tie odposluchy boli realizované štyri mesiace a toto je časť z nejakých dvoch dní, tak sa pýtame, čo tam ešte bude," povedal.

Nemyslí si, že manipulácia a nezákonnosť pri vyšetrovaniach je všeobecný jav, zároveň však upozorňuje, že k nezákonným obvineniam nedochádza ojedinele, naopak, hovorí o desiatkach prípadov.

Fico: Paragraf 363 má oporu v Ústave

Šéf opozičného Smeru sa dnes vyjadril aj ku kontroverznému paragrafu 363, ktorý má podľa neho oporu v ústave. Peter Pčolinský na otázku o možnej úprave znenia tohto paragrafu neodpovedal.

Paragraf 363 Trestného poriadku dáva generálnemu prokurátorovi právomoc zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní. Fico tvrdí, že táto právomoc vychádza z charakteristiky generálnej prokuratúry, ktorá je v ústave. Sporný paragraf je podľa neho "nevyhnutnou súčasťou kontroly zákonnosti a práv fyzických i právnických osôb".  

Pčolinský zdôraznil, že tragédiou tejto vládnej koalície je, že sa niektorí zaoberajú sami sebou a svojimi stoličkami. Poukázal na vnútrostranícky boj v strane Za ľudí. "Ani raz sme nemali personálnu požiadavku. Nás toto nezaujíma. Zaujíma nás, aby sme naplnili náš volebný program," zdôraznil s tým, že červenou čiarou pre zotrvanie Sme rodina vo vláde je podpora koalície pre výstavbu nájomných bytov a exekučnú amnestiu.

Fico uviedol, že sa v súvislosti s aktuálnou situáciou na Slovensku obrátil Smer-SD na Európsku komisiu. Tá môže podľa jeho slov prijať voči krajine opatrenia, ak vládna moc deštruuje ľudské práva. Zároveň bude pozorne sledovať, aké závery pripraví špeciálna komisia pre obnovu dôvery v právny štát, ktoré potom podrobí pripomienkam. "Veríme, že to nebude len opozičný hlas, ale aj hlas profesionálnej sféry," dodal.

Lengvarský: Pripúšťam sprísnenie protipandemických opatrení

Predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) si myslí, že do konca roka sa Slovensko napriek zhoršujúcej sa pandemickej situácii vyhne núdzovému stavu. Vyjadril sa tak v diskusnej relácii TV Markíza Na telo.

Pripustil tiež aj to, že koaličný spor v prípade prerozdelenia mandátov vo vláde po presune Márie Kolíkovej a ďalších poslancov zo strany Za ľudí do strany SaS môže napokon skončiť tak, že ministerkou ostane aj Kolíková, aj líderka Za ľudí a šéfka ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová.  

Vyhnúť sa zavedeniu núdzového stavu chce aj minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO), ktorý však pripúšťa sprísnenie protipandemických opatrení. V diskusnej relácii televízie TA3 V politike takisto uviedol, že zatiaľ nie je politická vôľa na zavedenie povinného očkovania, pričom za otázny vidí spôsob jeho vynucovania. "Nechceme ľudí obmedzovať ani zavádzať núdzový stav. Chceme, aby si uvedomili, že je to na ich rozhodnutí," zdôraznil s tým, že zaočkovaním chránia ľudia seba, svoje okolie a prispievajú k tomu, aby sa nenaplnili nemocnice.

(tasr, est, mag)