Po odchode by emiráty získali väčší priestor na vlastnú politiku ťažby. „Mimo skupiny by Spojené arabské emiráty mali motiváciu aj schopnosť zvýšiť produkciu,“ dodal Leon s tým, že to môže viesť k menej stabilnému trhu s ropou.
Ajay Parmar zo spoločnosti ICIS pripomenul, že napätie medzi SAE a OPEC pretrváva dlhšie. „SAE už nejaký čas nesúhlasia so všeobecnou politikou OPEC. Nie je to teda prekvapenie, ale z dlhodobého hľadiska to určite bude mať významný vplyv,“ uviedol.
Podľa neho ide aj o posun vo vzťahoch so Saudskou Arábiou. „Znamená to tiež všeobecný posun v historicky silnom spojenectve medzi SAE a Saudskou Arábiou,“ dodal.
Načasovanie rozhodnutia
Sergej Vakulenko z Carnegie Russia Eurasia Center upozornil na produkčné ambície krajiny. „SAE plánujú zvýšiť produkciu ropy až o 30 percent a v rámci obmedzení OPEC a OPEC+ by to bolo ťažké dosiahnuť,“ vyhlásil.
Podľa neho je načasovanie kroku relatívne priaznivé. „Teraz je pravdepodobne najmenej škodlivý čas na oznámenie – ceny ropy sú vysoké a pre uzavretie Hormuzského prielivu dochádza k skutočným výpadkom dodávok,“ povedal.
Vakulenko zároveň upozornil na slabšiu pozíciu skupiny. „Bez SAE bude OPEC oveľa slabší, ostatní hlavní producenti, Irán a Irak, si neudržiavali žiadnu podstatnú voľnú kapacitu,“ dodal.
Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) vznikla v roku 1960 v Bagdade s cieľom koordinovať ropnú politiku členských štátov a stabilizovať ceny. Zakladajúcimi členmi boli Irán, Irak, Kuvajt, Saudská Arábia a Venezuela, pričom postupne sa pridali ďalšie štáty z Blízkeho východu, Afriky a Južnej Ameriky. Sídlo má vo Viedni.
V uplynulých rokoch sa spolupráca rozšírila o formát OPEC+, ktorý zahŕňa aj producentov mimo organizácie vrátane Ruska. Cieľom tejto širšej skupiny je koordinovať ťažbu a reagovať na výkyvy na trhu, najmä prostredníctvom dohôd o obmedzovaní alebo zvyšovaní produkcie ropy.
(reuters, bak)
