Tá Britov vyzvala, aby vyvesovali vlajky na verejných priestranstvách, a tým oživili v krajine pocit vlastenectva a britskej národnej hrdosti.
Odporcovia kampane však poukazujú na to, že medzi stúpencami kampane a tými, ktorí sú tvrdými odporcami migrácie, je významný prienik. Tvrdia, že skutočným účelom vyvesovania britských vlajok je „označkovať si územie“ a dať imigrantom pocítiť, že nie sú vítaní. Vlajky sa podľa nich vyvesujú na označenie takzvaných oblastí „len pre bielych“ a na propagáciu rasistickej verzie anglického nacionalizmu.
Kto má teda pravdu?
Obe strany majú svoje argumenty.
Z pohľadu miestnej rady je nesporné, že spomínané vlajky boli vyvesené nelegálne a bez náležitých povolení. Zákony vo väčšine krajín stanovujú obmedzenia týkajúce sa toho, kedy a ako je možné štátnu vlajku na verejnosti vyvesiť, a Spojené kráľovstvo sa v tomto ohľade nijako nelíši.
Pravicoví aktivisti, ktorých konanie mestského zastupiteľstva pobúrilo, však majú úplnú pravdu, keď poukazujú na to, že ľavicové skupiny už roky – ešte pred 7. októbrom 2023 – otvorene vyvesovali palestínske vlajky v britských mestách a obciach. A to sa zaobišlo bez väčšej, ak vôbec nejakej, politickej reakcie.
Dedičstvo Thornberryovej tvítu
Zdá sa pritom, že tento spor nadväzuje na dávnejší prvok kultúrnej vojny. Pred viac než desaťročím sa vlajka svätého Juraja stala predmetom kauzy po tom, čo poslankyňa Labouristickej strany Emily Thornberryová zverejnila tvít zo severoanglického mesta Rochester.
Na tvíte bol zobrazený radový dom, na ktorom viala anglická vlajka, a pred ktorým stála zaparkovaná biela dodávka, ktorá sa vo všeobecnosti považuje za znak robotníckej triedy.
Tento príspevok bol prelomovým momentom, pretože z neho bolo zrejmé, že Labouristická strana stráca britskú robotnícku triedu. Tá sa v priebehu nasledujúcich rokov najskôr pridala k hnutiu za brexit, potom k Borisovi Johnsonovi a napokon k Nigelovi Farageovi a strane Reform UK.
Toto masové odvrátenie voličov z robotníckej triedy viacerí politológovia a pozorovatelia spájajú s nepriateľským postojom ľavice k patriotizmu a národnému cíteniu a s tým súvisiacim povýšeneckým postojom k bielej britskej robotníckej triede.
Boj o symboly
Súčasný problém je preto rovnako politický ako právny. Je paradoxom, že v častiach Spojeného kráľovstva, kde miestne samosprávy vedú konzervatívci alebo poslanci Farageovej strany Reform UK, nie sú otázky verejnej bezpečnosti súvisiace s vyvesovaním vlajok pre samosprávu dôvodom na obavy.
No ani pre pravicu nie je ľahké potlačiť inštinkty, ktoré nabádajú k rozširovaniu kultúrnej vojny. V júli totiž začalo zastupiteľstvo v Staffordshire, kontrolované stranou Reform UK, proces, ktorého cieľom je zakázať poslancom nosiť akékoľvek politické symboly – s výnimkou národných vlajok alebo iného vlasteneckého oblečenia.
A tak kým ľavicoví politici v Birminghame zvesujú národné vlajky, pravicoví politici v Staffordshire navrhujú zakázať nosenie palestínskych (a iných) šatiek či odznakov na zasadnutiach zastupiteľstva.
Táto veľká vlajková vojna nijako významne nezmení životy žiadnych občanov. Je však ukážkovým príkladom ostrej politickej línie, ktorá rozdeľuje Spojené kráľovstvo a aj ďalšie západné krajiny.
Niektorí sa pozerajú na svoju vlastnú národnú vlajku a cítia hrdosť a túžbu vidieť ju všade ako pripomienku toho, čím ich krajiny možno kedysi boli. Iní sa na ňu pozerajú a cítia hanbu práve z toho istého dôvodu.
Ide o zástupný boj
Nakoniec, vojna o symboly len ukazuje, že ľavica oveľa viac uprednostňuje modernú, deimperializovanú Britániu, v ktorej byť Angličanom znamená len jednu z mnohých identít. A že pravica chce, práve naopak, všetkým pripomenúť prvé slovo v názve krajiny.
Zdá sa, že z tohto pomerne malicherného sporu vyplývajú takmer všetky ostatné politické otázky: či by sa vlajky mali zvesiť alebo nechať vyvesené, aká má byť zmysluplná migračná politika, koľko verejných zdrojov má ísť na sociálne zabezpečenie, či stáť na strane Izraela, alebo Palestíny, a ako sa postaviť k požiadavkám transrodových osôb či k téme slobody prejavu.
V tomto zmysle je vlajková vojna len esenciou britských kultúrnych vojen. Je to iba jedna bitka v neúprosnom konflikte, ktorý sa tak skoro nevyrieši.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
