Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Americká štúdia: Vedľajšie účinky po podpornej dávke vakcíny sú podobné ako po druhej dávke

Väčšina vedľajších účinkov po tretej dávke vakcíny proti ochoreniu COVID-19 je slabá až mierna a vyskytujú sa približne tak často, ako po druhej dávke. Toto zistenie sa uvádza v americkej štúdii zverejnenej v utorok - bolo očakávané, ale predsa je upokojujúce, píše tlačová agentúra AFP.

Správa amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) sa zakladá na hláseniach vyše 22 000 ľudí, ktorí sa zaregistrovali v mobilnej aplikácii o bezpečnosti vakcín a dostali podpornú dávku v období od 12. augusta do 19. septembra.

Počas tohto obdobia bola tretia dávka povolená pre ľudí, ktorí sú imunokompromitovaní (majú oslabenú alebo poškodenú imunitu), ale nie pre širšie obyvateľstvo.

"Početnosť a druh vedľajších účinkov boli podobné tým, aké sa zaznamenali po druhej dávke vakcíny, a boli väčšinou slabé až mierne a krátkodobé," uviedla na tlačovom brífingu riaditeľka CDC Rochelle Walenská.  

K často uvádzaným vedľajším účinkom patrila napríklad bolesť v mieste vpichu (71 percent skúmaných účastníkov), únava (56 percent) a bolesť hlavy (43 percent).  

Približne 28 percent ľudí hlásilo, že neboli schopní vykonávať bežné denné činnosti, obvykle na druhý deň po podaní podpornej dávky.  

Zdravotnú starostlivosť vyhľadali približne dve percentá účastníkov a 0,1 percenta, čo je 13 ľudí, bolo hospitalizovaných.

Podskupina takmer 21.700 ľudí, ktorí dostali rovnakú mRNA vakcínu (od spoločností Moderna alebo Pfizer/BioNTech) pri všetkých troch dávkach, bola ešte ďalej analyzovaná. 

Ľudia, čo dostali Modernu, mali lokalizované reakcie (obmedzené na jedno miesto) - ako napríklad bolesť hornej paže - po tretej dávke o trochu častejšie než po druhej dávke.

Systémové reakcie - teda tie, ktoré sa vyskytnú mimo miesta vpichu - boli o trochu menej časté po tretej dávke, než po druhej.

Ten istý vzorec sa vyskytol pri vakcíne od Pfizeru. A pri oboch vakcínach platí, že ich prvé dávky spôsobili výrazne menej časté vedľajšie účinky, obzvlášť systémové, než druhé a tretie dávky.

Americké zdravotnícke úrady minulý týždeň rozšírili povolenie pre podanie podpornej dávky od firmy Pfizer aj na ľudí vo veku nad 65 rokov, na ľudí od 18 do 64 rokov s inými ochoreniami ako cukrovka či obezita a na tých, ktorí sú obzvlášť vystavení koronavírusu, napríklad v práci alebo v mieste svojho bydliska.

CDC upozornilo, že jeho správa má určité obmedzenia.  Napríklad také, že do aplikácie s názvom "v-safe" sa hlásili dobrovoľníci a účastníci boli väčšinou belosi v porovnaní s celkovou populáciou.

Počas skúmaného obdobia zrejme dostali podpornú dávku aj ľudia, ktorí nie sú imunokompromitovaní, ale obávali sa zoslabnutia svojej imunity. Preto sa zistenia neviažu úplne stopercentne iba na imunokompromitovaných ľudí.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Dáni si svoje občianstvo chránia: Islamista si odsedí 12 rokov a potom príde o dánske občianstvo

Odsúdený islamista si odsedí trest v Dánsku a bude deportovaný do Turecka. Bude mať tiež doživotný zákaz vstúpiť na dánske územie.

Dánsko je vo viacerých ohľadoch pozoruhodná krajina. Veľmi prísne napríklad pristupuje k migrácii. Tamojšia sociálno-demokratická premiérka Mette Frederiksenová (ročník 1977) napríklad pred pár mesiacmi povedala, že cieľom dánskej migračnej politiky je prijímať nula migrantov. Téma aj výrok je v iných krajinách, zvlášť západnej Európy či Škandinávie, za hranicou tabu.

Niečo podobné sa zopakovalo aj dnes, keď bol odsúdený turecko-dánsky občan, ktorého čaká okrem väzenia trest, aký v iných krajinách nie je vôbec predstaviteľný. Príde o občianstvo a bude deportovaný do Turecka.

O čo presne ide?

Súd v Dánsku poslal v utorok muža s dvojakým turecko-dánskym občianstvom na desať rokov do väzenia za "plánovanie teroristického útoku" a odobral mu občianstvo. Dáni jednoducho nebudú niektoré veci tolerovať a svoje občianstvo považujú za hodnotu, ktorú treba chrániť.

Muž vo veku 24 rokov, ktorého meno súd nezverejnil, si odpyká trest v Dánsku, ale potom ho pri prepustení deportujú do Turecka. V oznámení to uviedol súd v meste Frederiksberg, nachádzajúcom sa v oblasti Kodane.

Muža, narodeného v Kodani, sledovali tajné služby a zatkli ho v apríli 2020, hneď ako si kúpil strelnú zbraň a náboje. Polícia našla uňho doma zástavu militantnej organizácie Islamský štát (IS). Prokuratúra žiadala trest odňatia slobody na 12 rokov a obvinila ho z nákupu zbraní a streliva "s úmyslom spáchať jeden alebo viac teroristických útokov".

Dva svety. Zuzana Čaputová a dánska premiérka Mette Frederiksenová počas stretnutia v Kodani v utorok 11. mája 2021. Foto: Martin Baumann/TASR

Možné ciele útokov neboli zverejnené. Muž bude mať po deportácii doživotný zákaz vstúpiť na dánske územie. "Myslím, že bol v Turecku menej ráz než mnoho iných Dánov," povedal jeho obhajca Rolf Gregersen na súde.

"Dánsko musí zaňho prevziať zodpovednosť, keď mu už raz udelilo dánske občianstvo. Nemôže mu jednoducho prilepiť na chrbát poštovú známku a poslať ho svojou cestou," dodal podľa dánskej tlačovej agentúry Ritzau obhajca. Dánska tajná služba, ktorá v posledných rokoch prekazila množstvo útokov, charakterizovala riziko útoku proti Dánsku ako "vážne", a to šesť rokov po islamisticky motivovanom dvojitom útoku v Kodani, ktorý si vyžiadal životy dvoch ľudí.

(tasr, fed)

Minúta  |  

Odchod poslancov Za ľudí do KDH? Strana reaguje na Pčolinského

Strana Za ľudí dementovala tvrdenie podpredsedu Sme rodina Petra Pčolinského, že dvaja poslanci sú na odchode zo Za ľudí do KDH. Pre TASR to uviedli z tlačového oddelenia strany Za ľudí.

"Nikto nikam neodchádza, vylúčil to aj kolega v televíznej relácii, strana Za ľudí má 700 členov, riadne pracuje a predkladá konštruktívne a rozumné návrhy na zlepšenie Slovenska," zdôraznili.

Pčolinský v nedeľnej (26. 9.) diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 povedal, že "pani Remišová má štyroch poslancov, z toho dvaja sú na odchode do KDH".

Údajne by malo ísť o Juraja Šeligu a Janu Žitňanskú, ktorá v minulosti v KDH pôsobila a stranu opustila spoločne s Danielom Lipšicom.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Prezidentka hovorila s premiérom o dianí v bezpečnostných zložkách. Stretne sa aj s Pellegrinim a Ficom

Prezidentka Zuzana Čaputová v pondelok diskutovala v Prezidentskom paláci s premiérom Eduardom Hegerom o aktuálnej situácii v bezpečnostných zložkách. K rovnakej téme sa plánuje stretnúť aj s predsedom opozičného Smeru-SD Robertom Ficom, ale aj predsedom parlamentu a koaličného hnutia Sme rodina Borisom Kollárom a lídrom mimoparlamentného Hlasu-SD Petrom Pellegrinim. TASR o tom informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec.

"Na stretnutiach s nimi plánuje hovoriť aj o tom, ako upokojiť situáciu na Slovensku," doplnil hovorca. Stretnutie s Ficom sa uskutoční ešte v pondelok, ďalšie majú byť v najbližších dňoch.

Líder Smeru-SD už potvrdil svoju účasť. "Napriek mnohým zásadne rozdielnym názorom, a to nielen v otázke zmareného referenda sa predseda Smeru–SD na stretnutí zúčastní a bude na ňom otvorene informovať prezidentku SR o závažnosti súčasnej situácie, ktorú Smer–SD charakterizuje ako totálny rozvrat sociálneho a právneho státu," uviedol hovorca strany Ján Mažgút.

Témou rokovania prezidentky s predsedom vlády bol tiež vývoj pandémie ochorenia COVID-19. "Premiér prezidentku informoval aj o situácii vo vládnej koalícii, pričom jej povedal, že je pripravený na všetky varianty v záujme udržania politickej stability a takisto plnenia vládneho programu," priblížila jeho hovorkyňa Ľubica Janíková.

Dianie v orgánoch činných v trestnom konaní riešila aj Bezpečnostná rada SR. Rozhodla o vzniku pracovnej skupiny pre obnovu dôvery v právny štát, ktorá začala fungovať minulý týždeň. Pripraviť má konkrétne návrhy zmien na zlepšenie fungovania súdov, polície a prokuratúry.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Nemecké voľby vyhrala SPD, kancelára chce ale vybrať FDP. Ľavica nezískala päť percent

Víťazom nedeľňajších parlamentných volieb v Nemecku sa stali sociálni demokrati z SPD, ktorí tesne porazili strany Únie CDU/CSU. Práve strany Únie zaznamenali najhorší výsledok od roku 1949. Z Bundestagu v podstate vypadla aj Ľavica, ktorá pritom chcela vládnuť. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov sčítania.

Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) získala 25,7 percenta hlasov, pokým za blok Kresťanskodemokratickej únie CDU a jej bavorskej sesterskej Kresťanskosociálnej únie CSU hlasovalo 24,1 percenta voličov, oznámil úrad spolkového volebného komisára v noci na pondelok po sčítaní hlasov zo všetkých 299 volebných obvodov.

Pre SPD s volebným lídrom Olafom Scholzom ide o úspech po niekoľkých rokoch volebných prepadov, zatiaľ čo únia CDU/CSU dosiahla po 16 rokoch vládnutia Merkelovej svoj najhorší výsledok od roku 1949. Napriek tomu jej kandidát na spolkového kancelára Armin Laschet vyhlásil, že sa bude tiež uchádzať o poverenie zostaviť novú vládu.

Tretí sú Zelení, pre ktorých je zisk 14,8 percenta hlasov najlepším výsledkom v ich dejinách, a súčasne veľkým sklamaním, keďže výrazne zaostali za predvolebnými očakávaniami. Annalena Baerbocková sa dlho cítila byť kandidátkou na kancelárku, až kým si to kauzami a vlastným vystupovaním nepokazila.

Polepšili si aj liberáli zo Slobodnej demokratickej strany FDP, ktorí dostali 11,5 percenta hlasov. Obe strany už signalizovali ochotu vstúpiť do trojstrannej koalície s SPD alebo CDU/CSU, ktoré si neželajú pokračovanie doterajšej veľkej koalície. Zaujímavú iniciatívu predviedol večer po voľbách predseda FDP Christian Lindner, ktorý v debate straníckych predsedov navrhol Annalene Baerbockovej, aby najskôr rokovali strany Zelení a FDP spolu, zistili, či dokážu zladiť svoje protichodné programy a potom sa dohodli, či budú vládnuť s víťaznou SPD alebo druhou Úniou.

Neprekvapí, že zatiaľ čo voliči Zelených výrazne viac preferujú SPD, voliči FDP zase preferujú Úniu. Dajú sa preto očakávať skôr dlhšie rokovania o novej vláde.

Na piatom mieste skončila doteraz tretia najsilnejšia parlamentná strana, krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) s 10,3 percenta hlasov. Pre AfD to nie je ani prepadák, ale ani úspech. Akoby prestala byť stranou, ktorá rastie, keď sa vládne strany ideologicky približujú a strácajú sa medzi nimi rozdiely.

Jedným z prekvapením volieb je neúspech strany Ľavica. Tá prišla o takmer polovicu voličov, keď za ňu hlasovalo len 4,9 percenta. Napriek neprekročeniu päťpercentnej hranice vstupu do Spolkového snemu (Bundestag) bude mať v ňom zastúpenie, keďže obhájila tri priame mandáty. Reálne ale de facto vypadla z parlamentu, ide o dôsledok vnútorných konfliktov a hádok, intríg pred voľbami. Neúspech Ľavice je o to väčší, že SPD zvažovala v prípade priaznivého výsledku, že by vytvorila čisto ľavicovú vládu so Zelenými a práve socialistickou Ľavicou (Linke).

Jedného poslanca bude mať – po prvý raz od roku 1949 – aj Združenie voličov južného Šlezvicka (SSW), ktoré ako strana dánskej menšiny nemusí splniť podmienku najmenej piatich percent hlasov.

Rozloženie síl v Spolkovom sneme sa po takýchto výsledkoch výrazne zmení a Nemecko tak podľa všetkého čakajú náročné koaličné rokovania, píše DPA. Krajina by po prvý raz od 50. rokov mohla mať trojstrannú spolkovú vládu.

Účasť na voľbách dosiahla 76,6 percenta, čo je na úrovni predošlých volieb z roku 2017 (76,2 percenta).

(tasr, fed)

Minúta  |  

V Nemecku vedie Scholz, ale kancelárom chce byť aj Laschet z CDU

AKTUALIZUJEME Oficiálne výsledky sa očakávajú v nočných hodinách. SPD asi tesne vyhrala, únia strán CDU/CSU je o percento slabšia. Najväčšie sklamanie bude zrejme v strane Zelených.

Vo verejnoprávnej ZDF prebieha povolebná debata, predseda CDU Armin Laschet vyhlásil, že chce vládnuť, aj keď zrejme skončí jeho strana (koalícia) na druhom mieste.

Do vlády sa tlačí aj CSU, ale zatiaľ najzaujímavejší povolebný manéver predviedol šéf FDP Christian Lindner: poslal odkaz šéfke Zelených Annalene Baerbockovej, že by sa mali najskôr stretnúť Zelení a FDP a zistiť, či dokážu nájsť programovú zhodu a spolu vládnuť.

Ak by to tak bolo, mohli by si vybrať, či by vládli s CDU/CSU, alebo s SPD. Kancelára by teda vybrali dve menšie strany, z tretieho a štvrtého miesta.

Víťazom volieb sa cíti byť Olaf Scholz z SPD, má viac možností, ako vytvoriť väčšinovú vládu. Mohol by vládnuť v dvojkoalícii s CDU/CSU, prípadne vytvoriť dve podoby trojkoalície. Exit poll nateraz znemožňuje čisto ľavicovú koalíciu SPD, Zelení a Ľavica.

Od zverejnenia exit pollov pomaly a po desatinkách rastie rozdiel medzi SPD a stranami Únie, zhruba na úroveň 1,5 percenta.

Podľa exit pollu televízie ARD, ktorý bol zverejnený o 19.35, voľby vyhrala SPD s 25,2 percentami, druhá Únia CDU/CSU mala získať 24,6 percenta. Zelení, ktorí boli ešte v lete favoritom na víťazstvo, mali vo voľbách získať 14,3 percenta, liberálna FDP 11,6 percenta.

AfD ukazuje tento prieskum 10,8 percenta, na hrane vstupu do Bundestagu sa pohybuje Linke s 5,0 percentami. Účasť na voľbách mala dosiahnuť 76 percent.

Čísla priniesol portál Spiegel, zaokrúhlené ich ukazuje tweet nižšie.

Druhý exit poll televízie ZDF ukazuje podobné čísla: SPD na čele s 25,7 percentami, druhá Únia s 24,6, tretí Zelení 14,4 percent, za nimi FDP s 11,7 a AfD s 10,7 percentami. Aj tu má Ľavica 5,0 percent, účasť vychádza tejto televízii o dve percentá viac – 78 percent.

Rozdiel medzi obidvomi prieskumami je v čísle SPD, podľa ZDF získala 25,7 percenta, podľa ARD o pol percenta menej – 25,2 percenta. CDU/CSU majú podľa obidvoch televízií rovnakých 24,6 percenta.

Ak by to tak bolo, Únia sa oproti minulým voľbám prepadla o 8,3 percenta, SPD by zase získala o 4,7 (respektíve 5,2) percenta viac.

Zvyšné tri strany – Zelení, FDP a AfD – sa líšia v obidvoch prieskumoch o desatinu percenta, Ľavica má podľa obidvoch televízií zhodne 5,0 percenta.

Z týchto strán oproti roku 2017 najviac oslabila Linke, zhruba o 4 percentá, naopak, Zelení sú silnejší asi o 5 percent. Pôvodne však očakávali ešte výraznejšiu podporu, dojem však v kampani výrazne pokazila ich kandidátka na kancelára Annalena Baerbocková.

Prepočet na mandáty

Keby voľby dopadli tak, ako napovedajú exit polly, tak by mohla vzniknúť aj dvojkoalícia SPD a CDU/CSU, ktorá by získala zhruba 400 kresiel zo 730 mandátov.

Veľmi nepravdepodobne teraz vyzerá ľavicová koalícia SPD, Zelení a Ľavica, ktorej teraz vychádza zhruba 360 mandátov v 740-člennom Bundestagu.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.