Aj rozprava k návrhu zákona o pomoci tehotným ženám na schôdzi parlamentu ukázala, že takzvaní pro-choice politici obhajujú možnosť voľby len niekedy. Ak vedie možnosť voľby k odmietnutiu potratu zo strany nemocníc, už je to pre nich problém.
Títo politici a aktivisti radi vravia, aby sme o umelých potratoch nechali rozhodnúť matku. (Dajme teraz bokom, že často ide skôr o nátlak nezodpovedného alebo násilného partnera, ktorého záujmy súčasný systém najviac chráni.) Vravia, že tehotnej matke nemáme vnucovať naše presvedčenie. No keď príde reč na slobodu rozhodovania lekárov a nemocníc o vykonaní tohto zákroku, tento prístup zrazu neplatí.
To naznačuje, že sloboda nie je tou kľúčovou hodnotou, ktorú obhajcovia potratov presadzujú. Čiže žiadne „pro-choice“. Ak by niekto veril v možnosť voľby, rešpektoval by ju aj pri lekároch a nemocniciach.
Obhajcovia potratov tiež hovoria, že matka sa vie sama najlepšie rozhodnúť. Že jej máme dôverovať, že toto rozhodnutie bude zodpovedné. Prečo však tí istí ľudia spochybňujú rozhodovanie lekárov a nemocníc? Oni už nevedia spraviť zodpovedné rozhodnutie? Lekári a nemocnice nie sú hodní dôvery? Veď ak je umelý potrat taký úžasný vynález, nemusia sa báť, že ho lekári nespravia.
