Pro-choice tábor proti možnosti voľby pre nemocnice

Aj rozprava k návrhu zákona o pomoci tehotným ženám na schôdzi parlamentu ukázala, že takzvaní pro-choice politici obhajujú možnosť voľby len niekedy. Ak vedie možnosť voľby k odmietnutiu potratu zo strany nemocníc, už je to pre nich problém.

Títo politici a aktivisti radi vravia, aby sme o umelých potratoch nechali rozhodnúť matku. (Dajme teraz bokom, že často ide skôr o nátlak nezodpovedného alebo násilného partnera, ktorého záujmy súčasný systém najviac chráni.) Vravia, že tehotnej matke nemáme vnucovať naše presvedčenie. No keď príde reč na slobodu rozhodovania lekárov a nemocníc o vykonaní tohto zákroku, tento prístup zrazu neplatí.

To naznačuje, že sloboda nie je tou kľúčovou hodnotou, ktorú obhajcovia potratov presadzujú. Čiže žiadne „pro-choice“. Ak by niekto veril v možnosť voľby, rešpektoval by ju aj pri lekároch a nemocniciach.

Obhajcovia potratov tiež hovoria, že matka sa vie sama najlepšie rozhodnúť. Že jej máme dôverovať, že toto rozhodnutie bude zodpovedné. Prečo však tí istí ľudia spochybňujú rozhodovanie lekárov a nemocníc? Oni už nevedia spraviť zodpovedné rozhodnutie? Lekári a nemocnice nie sú hodní dôvery? Veď ak je umelý potrat taký úžasný vynález, nemusia sa báť, že ho lekári nespravia.

Ibaže by ním nebol. Pro-potratový tábor zrejme cíti neistotu v tom, čo hlása. Prečo inak by lekárom a nemocniciam nedoprial možnosť voľby?

Liberálni politici v rozprave argumentovali aj nedávnym zistením organizácie Možnosť voľby, že časť nemocníc a jednodňoviek nerobí umelé potraty. Tvária sa pritom, akoby sa tým spreneverili svojmu zdravotníckemu povolaniu, div nie Hippokratovej prísahe! Samozrejme, Hippokratova prísaha potraty zakazuje. Ale rád by som pripomenul aj nález ústavného súdu (ten, v ktorom súd aktivisticky vyrobil ústavné právo na potrat), ktorý o umelom potrate na žiadosť povedal, že „nie je zdravotným zákrokom“. Prečo by sme teda mali zdravotníkov nútiť, aby ho robili? Nemajú zdravotníci dosť práce s výkonom skutočných zdravotných výkonov?

Pro-potratoví aktivisti a politici sa ďalej sťažujú, že potraty odmietajú robiť nielen konkrétni zdravotníci, ale aj celé zariadenia (respektíve ich vedenie alebo vlastníci). Nuž, právo na výhradu svedomia je chránené ústavou a medzinárodnými zmluvami a má naň právo úplne každý. Pre jeho existenciu sa nevyžaduje, aby bolo upravené aj v bežnom zákone. Bolo by naozaj absurdné očakávať, že potraty bude robiť napríklad cirkevná nemocnica.

To, že právo nemocnice odmietnuť umelý potrat je úplne normálna vec, vidieť aj z rezolúcie Rady Európy o výhrade svedomia z roku 2010: „Žiadna osoba, nemocnica alebo inštitúcia nesmie byť nútená, braná na zodpovednosť, ani akokoľvek diskriminovaná pre odmietnutie vykonať, povoliť, asistovať alebo podrobiť sa potratu, eutanázii alebo akémukoľvek konaniu, ktoré môže spôsobiť smrť ľudského plodu alebo embrya, a to z akéhokoľvek dôvodu.“ Už len aby to zobrali na vedomie aj slovenskí zástancovia „možnosti voľby“.

Tešme sa zo zistenia, že nie všetky nemocnice zabíjajú nenarodené deti. Aspoň časť z nich vie, že poslaním zdravotníkov je chrániť zdravie a život, nie ho ničiť. Bodaj by ich bolo čo najviac!