Kňaz Sýkora: Cirkev je na Slovensku rozdelená a falošne sa tvárime, že je všetko v poriadku

Stretnutie s Rómami viacerí označujú za veľké gesto. Bol jeho prejav dostatočne vyvážený medzi solidaritou, pozornosťou pre chudobných a na druhej strane apelom na zodpovednosť ich lídrov, aby boli aktívni či posielali deti do školy?

Toto stretnutie je asi najviac komentované. Už od ohlásenia návštevy bola rómska komunita na Luníku IX v Košiciach pod drobnohľadom Slovákov aj svetových médií. Mnohí sa tešili, lebo tento bod programu je najviac v línii Františkovej lásky k chudobným, čo najviac vystihuje jeho pontifikát. Okrem toho sa čakalo, či pápež upozorní Rómov na ich zodpovednosť. Po návšteve je všetkým jasné, že Svätý Otec vyzýval hlavne na integráciu Rómov a na ich zodpovednosť.

Okrem povzbudenia svojou prítomnosťou si všetci iste vezmú k srdcu aj výzvu k zodpovednosti a angažovanosti. Zaujímavé bolo, že pápež poukázal na intenzívnu prácu Cirkvi v takýchto marginalizovaných komunitách. Čo nedokáže politika cez peniaze, dokážu konkrétni ľudia svojou prítomnosťou v živote Rómov.

Viacerí nielen zahraniční novinári negatívne vnímali, že na Luníku IX bolo veľa policajtov, vojakov, plotov a vraj mnohí obyvatelia nemohli vyjsť z domov, lebo sa nezaočkovali. Dostali pomoc pri prihlasovaní na vakcináciu?

Očkovanie bolo obyvateľom ponúknuté priamo na Luníku IX hneď po ohlásení návštevy a tiež po oznámení vládnych opatrení a obmedzení. Veľa Rómov to odmietlo aj s tým, že na bezprostredné stretnutie aj tak nebudú môcť prísť, a ostali doma v priľahlých panelových domoch. Teda o tomto obmedzení sa vedelo. Čo sa týka prihlasovania, pre rozšírenú negramotnosť mali možnosť prihlásiť sa na stretnutie ešte pred oficiálnym spustením internetového prihlasovania. Prihlásiť sa mohli priamo u kňazov v komunite saleziánov, ktorá tam pôsobí.

Aká bola nálada vo vašom okolí, medzi kňazmi, v rodine a v meste?

Vraví sa, že na Slovensku chýbalo nadšenie pre návštevu Svätého Otca, a zrejme na tom niečo bude. Tí, ktorí porovnávajú návštevu pápeža Jána Pavla II. s touto, konštatujú, že teraz chýbala radosť počas očakávania. Zrejme za to môže pandemická situácia a celkový kontext doby, v ktorej žijeme. Osobne si myslím, že dnes sa väčšina ľudí nevie tešiť na nič, tak sa málo tešili aj na pápeža. Ale v mojom najbližšom okolí som vnímal a aj vnímam nadšenie aj radosť z faktu, že medzi nás prišiel Svätý Otec.

Čo vaše okolie hovorilo na návštevu? Boli sa všetci pozrieť na pápeža?

Väčšina to prežívala v očakávaní, čo návšteva prinesie: či nám pomôže byť lepšími a či to pomôže našej spoločnosti a cirkvi. Osobne vnímam, že cirkev je na Slovensku pre rôzne názorové spory rozdelená a stále nedokážeme hľadať skutočné cesty dialógu, ale falošne sa tvárime, že je všetko v poriadku. Klasický slovenský problém je, že si radšej namýšľame, že sa nič zlé nedeje, alebo že sa dostávame do pozície nemiestnej a nekonštruktívnej kritiky.

Namiesto toho by sme mali mať odvahu pozrieť sa pravdivo na situácie a hľadať pravdu. Z toho je už len krôčik k tomu, aby sme robili veci lepšie a mali sa lepšie. V tomto zmysle vnímam návštevu Svätého Otca u nás ja aj ľudia v okolí. Chystali sme sa na osobné stretnutie s ním, no ešte viac na to, aby sme počúvali, čo nám bude hovoriť. A myslím si, že to bolo to najpodstatnejšie.

Pripravovali ste sa zvlášť na návštevu aj osobne?

Osobne som prežíval prípravy na troch úrovniach. Jednak som bol v prípravnom tíme, a tak som intenzívne prežíval všetky detaily jeho pobytu hlavne na východe Slovenska. Ako farár som prežíval s farníkmi prípravu rozjímaním nad slovami pápeža Františka v jeho dokumentoch a za návštevu sme sa modlili. Prežíval som prípravu obrovskou radosťou v očakávaní osobného stretnutia s ním a intenzívne som vnímal jeho posolstvo.

Na čo ste sa najviac tešili?

So Svätým Otcom som sa viackrát rozprával a pomohol mi osobne v mojom životnom zápase rozlišovania. A tak som sa tešil hlavne na osobné stretnutia s ním a aj som mu poďakoval. Najviac ma ale preniká radosť z toho, že priniesol na Slovensko „závan univerzálnosti cirkvi“. Svojimi príhovormi a osobnými gestami ukázal, ako žiť prakticky svoju vieru a zjednocoval ľudí v spoločnosti aj v cirkvi.

O čom ste s pontifexom hovorili?

Môžem sa podeliť hlavne o jeho osobný záujem o moje rozlišovanie Božej vôle. Keď som pôsobil vo vatikánskej diplomacii a cítil som, že Boh ma na túto cestu nevolá, konzultoval som to aj s Františkom. Poradil mi a ubezpečil ma o svojej priazni, modlitbách a o možnosti slobodne sa rozhodnúť.

Čo odporúčate ľuďom teraz, krátko po návšteve?

Moja najväčšia a často opakovaná rada je, aby sme počúvali a sledovali, čo pápež povedal a urobil, skôr než to, čo sa o ňom hovorí a píše.

Ako hodnotíte diplomatické napätie o nerovnomernom rozdelení návštevy: necelý deň v Budapešti, tri dni u nás a ešte načasovanie: v prvý deň návštevy bolo blahorečenie kardinála Wyszynského vo Varšave.

Vnímam to prakticky. Cieľom cesty do Budapešti bolo sláviť svätú omšu na záver Medzinárodného eucharistického kongresu. Cieľom cesty na Slovensko bolo odpovedať na cirkevné a politické pozvanie, teda absolvovať štátnu návštevu a povzbudiť slovenskú cirkev. Počet dní síce pobúril, no pozerajúc na ciele ciest je pochopiteľný. Okrem toho Svätý Otec reagoval na prosbu sláviť svätú omšu na slávnosť Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne.