Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kallasovú prekvapilo načasovanie amerického kroku v Nemecku

Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová reagovala na oznámenie Spojených štátov o plánovanom znížení počtu vojakov v Nemecku. Podľa jej slov prišlo rozhodnutie v nečakanom čase a vyvoláva otázky o ďalšom smerovaní bezpečnostnej spolupráce.

„Načasovanie tohto oznámenia je prekvapujúce,“ uviedla Kallasová pri príchode na samit Európskeho politického spoločenstva v Arménsku. Spojené štáty plánujú stiahnuť približne 5-tisíc vojakov, čo môže ovplyvniť bezpečnostnú architektúru v Európe.

Podľa nej ide o signál, že európske krajiny musia posilniť svoju úlohu v rámci Severoatlantickej aliancie. „Myslím si, že to ukazuje, že skutočne musíme posilniť európsky pilier v NATO a musíme urobiť viac,“ zdôraznila.

Kallasová zároveň pripomenula, že prítomnosť amerických síl na kontinente neslúži iba záujmom Európy. „Americké jednotky nie sú v Európe len na ochranu európskych záujmov, ale aj amerických záujmov,“ dodala.

Vyjadrenia prichádzajú v čase diskusií o budúcnosti transatlantických vzťahov a obranných kapacít európskych štátov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Samsung po rokoch uhradil celú, historicky najvyššiu dedičskú daň

Rodina Leeovcov, ktorá stojí za juhokórejským gigantom Samsung, dokončila splácanie dedičskej dane vo výške 12 biliónov wonov, čo je v prepočte približne osem miliárd dolárov. Ako píše BBC, ide o najväčšiu takúto platbu v histórii Južnej Kórey.

Suma sa viaže na majetok zosnulého predsedu spoločnosti Lee Kun-heeho, ktorý zomrel v októbri 2020 a zanechal majetok v hodnote približne 17 miliárd dolárov.

Platby realizoval predseda Samsungu Lee Jae-yong spolu s ďalšími členmi rodiny v šiestich splátkach počas piatich rokov. Samsung potvrdil, že poslednú splátku uhradili, a celková suma predstavuje približne jedenapolnásobok ročných príjmov krajiny z dedičskej dane.

Sadzba dedičskej dane v Južnej Kórei dosahuje 50 percent, čo patrí medzi najvyššie na svete. Investori pozorne sledovali celý proces, keďže mohol ovplyvniť kontrolu rodiny nad spoločnosťou.

Časť majetku, vrátane umeleckých diel autorov ako Pablo Picasso či Salvador Dalí, rodina darovala kultúrnym inštitúciám. Podľa dostupných údajov presahuje spoločný majetok rodiny 45 miliárd dolárov, pričom jeho hodnota rástla aj vďaka dopytu po čipoch pre umelú inteligenciu.

(max)

Minúta  |  

Až 20 miliárd z Bruselu na AI centrá vyvoláva pochybnosti

Plán Európskej únie investovať 20 miliárd eur do výstavby rozsiahlych centier umelej inteligencie čelí ešte pred spustením výraznej kritike. Projekt, ktorý presadzuje predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, má byť odpoveďou na rastúce investície USA do výpočtového výkonu.

Počíta sa s vybudovaním niekoľkých veľkých zariadení, takzvaných „gigafactories“, určených na trénovanie pokročilých modelov umelej inteligencie.

Kritici však podľa Politica spochybňujú, či v Európe existuje dostatočný dopyt po takomto výpočtovom výkone. „Nikto mi nevedel vysvetliť, aký obchodný zámer plánujú s týmito gigatovárňami,“ zhodnotil europoslanec Sergej Lagodinskij.

Odborníci upozorňujú, že Európa zaostáva za USA a Čínou, a neefektívna investícia by tento rozdiel mohla ešte prehĺbiť.

Európska komisia argumentuje potrebou technologickej suverenity. „Nejde len o čistý výpočtový výkon, ale o suverénne výpočty,“ reagoval jej hovorca Thomas Regnier.

Projekt nadväzuje na plán vybudovať 19 superpočítačov v rámci iniciatívy AI Factories. Nové centrá by mali byť výrazne väčšie a vybavené desiatkami tisícov grafických procesorov. Financovanie má byť kombináciou verejných a súkromných zdrojov.

(max)

Minúta  |  

Napätie v Gaze rastie, Hamas odmieta odzbrojenie

Rokovania o prímerí medzi Hamasom a zástupcami Rady mieru sa dostali do slepej uličky, keďže Hamas odmieta odzbrojenie a prechod do druhej fázy dohody.

Podľa palestínskych zdrojov, na ktoré sa odvoláva Jerusalem Post, militanti trvajú na tom, že sa zbraní vzdajú až po úplnej implementácii prvej fázy, ktorá zahŕňa stiahnutie Izraela z Pásma Gazy a záruky smerujúce k vzniku nezávislého palestínskeho štátu.

Izrael však údajne odmieta ustúpiť za takzvanú „žltú líniu“ v Gaze, kde udržiava silnú vojenskú prítomnosť. Bezpečnostný zdroj podotkol, že „ak sa Hamas neodzbrojí, Izraelské obranné sily sa v blízkej budúcnosti vrátia k bojom v Gaze, aby dokončili misiu“.

Podľa saudskoarabských médií návrh Hamasu obsahuje aj ustanovenia o tom, ktoré zbrane by mali podliehať odzbrojeniu, detaily však neboli zverejnené.

Izraelský bezpečnostný kabinet sa už zaoberal možnosťou obnovenia bojov. Zdroj oboznámený so situáciou uviedol, že Izrael očakáva konkrétne kroky smerom k odzbrojeniu Hamasu a vytvoreniu novej technokratickej vlády.

(max)

Minúta  |  

V kauze Kuciak má pred súdom vypovedať už odsúdený Szabó

Na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku má pokračovať proces v kauze objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ako aj v prípade prípravy vrážd prokurátorov. Na pojednávaní by mal vypovedať Tomáš Szabó, ktorý si už odpykáva 25-ročný nepodmienečný trest za účasť na vražde.

Szabó v minulosti povedal, že objednávka na vraždu súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku mala prísť v lete 2017. Podľa jeho slov mala byť „v nevyhnutnom prípade zlikvidovaná aj prokurátorova rodina“, čo ho spolu s Miroslavom Marčekom viedlo k tomu, že sa rozhodli od plánov ustúpiť.

K príprave vrážd prokurátorov sa Szabó priznal a súd ho v tejto časti uznal za vinného, pričom od uloženia ďalšieho trestu upustil. Za dostatočný považoval už uložený 25-ročný trest, ktorý si odpykáva za vraždu novinára, jeho snúbenice a tiež za spolupáchateľstvo v prípade vraždy podnikateľa Petra Molnára.

V prípade vraždy z februára 2018 čelia obžalobe Marian Kočner a Alena Zsuzsová, pričom Najvyšší súd SR už dvakrát zrušil predchádzajúce rozsudky. Prípad sa tak po tretí raz dostal na ŠTS.

(tasr, max)

Minúta  |  

Stretnutia NATO s filmovými tvorcami vyvolali obvinenia z „propagandy“

Severoatlantická aliancia NATO organizuje uzavreté stretnutia s filmármi a televíznymi tvorcami v Európe aj USA, čo vyvoláva kritiku, že sa snaží ovplyvňovať obsah filmov a seriálov. Informoval o tom denník The Guardian.

Aliancia už usporiadala tri takéto stretnutia v Los Angeles, Bruseli a Paríži a ďalšie plánuje v júni v Londýne. Diskusie sa týkajú bezpečnostnej situácie v Európe a vo svete a prebiehajú bez zverejnenia účastníkov.

Podľa organizátorov už tieto rozhovory inšpirovali vznik viacerých projektov. NATO tvrdí, že cieľom je vysvetliť fungovanie Aliancie a podporiť dialóg s kreatívnym sektorom.

Niektorí filmári však reagujú kriticky. Írsky scenárista Alan O’Gorman označil iniciatívu za „propagandu“ a nevhodný pokus ovplyvňovať umenie. Obavy vyjadrili aj ďalší tvorcovia, ktorí sa obávajú, že umenie by mohlo byť zneužité na podporu vojnových naratívov.

NATO tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že ide o obojstrannú výmenu názorov, o ktorú prejavil záujem filmový priemysel.

(est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.