Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Európa pochopila odkaz zo strany USA, tvrdí Rutte

Európske krajiny podľa generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho zareagovali na výhrady amerického prezidenta Donalda Trumpa a pristúpili k plneniu dohôd o využívaní vojenských základní. Vyhlásil to na samite Európskeho politického spoločenstva v Arménsku.

Washington v ostatnom období kritizoval spojencov za nedostatočnú podporu v konflikte s Iránom. Napätie zvýšilo aj oznámenie o pláne stiahnuť 5-tisíc amerických vojakov z Nemecka.

Rutte pripustil, že Spojené štáty boli zo spojencov sklamané, podľa neho však Európania výhrady zohľadnili a zabezpečujú implementáciu bilaterálnych dohôd o využívaní základní.

Nie všetky krajiny postupujú rovnako. Španielsko uviedlo, že základne na jeho území nemožno použiť na operácie súvisiace s vojnou v Iráne. Viaceré ďalšie štáty však podľa Rutteho poskytujú logistickú podporu vrátane prístupu k základniam.

Generálny tajomník zároveň upozornil, že čoraz viac krajín presúva techniku bližšie k Perzskému zálivu, aby boli pripravené na ďalší vývoj.

Viaceré štáty deklarovali ochotu zapojiť sa do budúcej misie na zabezpečenie slobody plavby v Hormuzskom prielive po skončení konfliktu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Rakúsko vyhostilo ruských diplomatov pre podozrenie zo špionáže

Rakúske úrady vyhostili troch pracovníkov ruskej ambasády vo Viedni pre podozrenie zo spravodajskej činnosti. Krok potvrdilo ministerstvo zahraničných vecí po informáciách verejnoprávneho ORF o rozsiahlych odpočúvacích zariadeniach na budovách ruskej diplomatickej misie.

Podľa šéfky diplomacie Beate Meinl-Reisingerovej predstavuje špionáž bezpečnostné riziko a vláda zvolila prísnejší postup. Zdôraznila, že zneužívanie diplomatickej imunity na takéto aktivity je neprijateľné.

Vyhostení pracovníci podľa ORF už krajinu opustili. Vyšetrovanie sa týkalo zariadení na strechách ambasády a v ruskej diplomatickej rezidenčnej štvrti, ktoré mali slúžiť na zachytávanie komunikácie.

Ruského veľvyslanca v polovici apríla predvolali na ministerstvo, no Moskva nevyhovela výzve na zrušenie imunity dotknutých osôb v stanovenej lehote.

Zariadenia mali podľa médií zachytávať dáta prenášané cez satelitný internet medzinárodných organizácií. Vo Viedni sídlia napríklad OSN, OBSE či Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu.

Bezpečnostní experti dlhodobo označujú rakúsku metropolu za centrum špionáže v Európe. Na základe zásahov úradov už podľa dostupných informácií niektoré odpočúvacie zariadenia odstránili.

(spiegel, bak)

Minúta  |  

Kamenický obhajuje kroky pri ozdravovaní rozpočtu

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) odmietol tvrdenia, že konsolidačné opatrenia neprinášajú výsledky. Podľa jeho slov sa deficit verejných financií oproti stavu po predchádzajúcej vláde zlepšil o viac ako dve percentá hrubého domáceho produktu.

Reagoval tak na správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá poukázala na mierne zhoršenie dlhodobej udržateľnosti. Ukazovateľ sa zvýšil na 5,5 percenta HDP, čo predstavuje približne 7,9 miliardy eur potrebných na stabilizáciu dlhu v horizonte 50 rokov.

Šéf rezortu zdôraznil, že bez prijatých opatrení by bola situácia výrazne horšia. „Ak by sme nekonsolidovali, mali by sme dnes dlhodobú udržateľnosť 6,5 percenta,“ uviedol. Kritizoval tiež, že sa podľa neho dostatočne nezohľadňujú vonkajšie faktory, ako sú vojna na Ukrajine, americké clá či napätie na Blízkom východe.

Kamenický pripomenul, že vláda pôvodne znížila ukazovateľ na 4,1 percenta HDP, no Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ho neskôr revidovala najmä pre externé vplyvy. Tie podľa ministra ovplyvňujú aj objednávky zo zahraničia pre firmy pôsobiace na Slovensku.

Zhoršenie súvisí aj so zvýšením platov učiteľov a zdravotníkov. „Sme kritizovaní za sociálnu politiku,“ dodal Kamenický.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Susko predloží vláde návrh nového Občianskeho zákonníka

Ministerstvo spravodlivosti plánuje v stredu predložiť na rokovanie vlády návrh nového Občianskeho zákonníka, ktorý už prešiel Legislatívnou radou vlády aj Hospodárskou a sociálnou radou bez pripomienok.

Šéf rezortu Boris Susko (Smer) uviedol, že norma má zásadný pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Zdôraznil posilnenie autonómie vôle, vďaka čomu si účastníci budú môcť upraviť právne vzťahy podľa vlastných potrieb, a zákonník bude pôsobiť subsidiárne.

Pre podnikateľov je podľa neho dôležitá aj strešná úprava právnických osôb. Obchodné spoločnosti zostanú upravené v Obchodnom zákonníku, no záväzková časť sa presunie do Občianskeho zákonníka. Zjednotí sa tak právna úprava zmluvných vzťahov, čo odstráni doterajšie rozdiely medzi dvoma režimami.

Podľa Suska to prispeje k jednoduchšiemu uplatňovaniu práva aj riešeniu sporov. Ocenil aj prístup sociálnych partnerov, s ktorými sa podarilo vyriešiť väčšinu rozporov.

Prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga vyzval poslancov, aby do návrhu nezasahovali bez dôkladnej analýzy. Podľa neho ide o rozsiahlu legislatívnu zmenu pripravenú po rokoch práce, ktorá má vplyv na celý spoločenský život.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Austrália začala vypočúvania po útoku na pláži Bondi

Austrália v pondelok začala verejné vypočúvania v rámci vyšetrovania decembrovej streľby na pláži Bondi, pričom zástupcovia židovskej komunity vypovedajú o narastajúcom antisemitizme.

Útok počas oslavy sviatku Chanuka si vyžiadal 15 obetí a vyvolal výzvy na sprísnenie zbraňovej legislatívy aj opatrení proti nenávisti voči Židom. Prvá fáza vypočúvaní sa zameriava na rozsah a charakter antisemitizmu, uviedla bývalá sudkyňa Virginia Bellová, ktorá vedie vyšetrovanie.

Podľa nej nárast nepriateľských prejavov súvisí s udalosťami na Blízkom východe a ukazuje, ako rýchlo sa konflikty prenášajú do domáceho prostredia.

Svedkovia opisovali zhoršujúci sa pocit bezpečia. Preživší holokaustu Peter Halasz upozornil, že vývoj mu pripomína obdobie 30. a 40. rokov minulého storočia. Sheina Gutnicková, ktorá pri útoku prišla o otca, hovorila o obavách o bezpečnosť detí a každodennom zvažovaní rizík.

Ďalší svedkovia uviedli, že zvažujú odchod z krajiny. Predstavitelia komunít poukázali aj na prísne bezpečnostné opatrenia v školách, ktoré podľa nich pripomínajú väzenie.

Vyšetrovacia komisia odporučila posilniť ochranu verejných podujatí a sprísniť protiteroristické opatrenia.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Generálneho prokurátora prepustia do domáceho liečenia

Generálny prokurátor Slovenskej republiky Maroš Žilinka je po nedeľnej hospitalizácii a ošetrení plne stabilizovaný a bez ťažkostí. Informovala o tom komunikačná špecialistka Penta Hospitals SK Jana Fedáková.

„Včera v popoludňajších hodinách bol v bratislavskom kardiocentre CINRE Nemocnice Bory hospitalizovaný generálny prokurátor Maroš Žilinka. Je po ošetrení plne stabilizovaný a bez ťažkostí. V najbližších hodinách sa plánuje jeho prepustenie do domáceho liečenia a následnej starostlivosti,“ spresnila Fedáková.

Žilinka má 55 rokov. Funkciu generálneho prokurátora zastáva od 10. decembra 2020.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.