Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kliment kritizuje Fica za trestné oznámenie na Záleskú

Sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment kritizoval vyhlásenia predsedu vlády Roberta Fica (Smer) o trestnom oznámení na sudkyňu Špecializovaného trestného súdu Pamelu Záleskú. Podľa neho ide o neprípustný pokus zastrašiť sudcov pri výkone ich funkcie.

Kliment upozornil, že nejde len o jednotlivý prípad. „Toto nie je útok len na Pamelu Záleskú, ale na každého sudcu a celé súdnictvo,“ uviedol vo výzve, ktorú podpísali desiatky sudcov. Vyzval, aby prestali mlčať a dali najavo, že nezávislosť súdnej moci je kľúčová.

Predseda vlády koncom apríla potvrdil, že podá trestné oznámenie na sudkyňu. Argumentoval podozrením zo zneužitia právomoci verejného činiteľa pri rozhodovaní v prípade bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.

Tento krok avizoval už 10. apríla. Záleská následne reagovala, že sa nebude vyjadrovať k výrokom politikov ani obžalovaných a zdôraznila, že rozhodujúce je dianie na súde.

Najvyšší súd v decembri 2025 zrušil predchádzajúce rozsudky v prípade Dušana Kováčika. Toho v roku 2022 odsúdili na osem rokov väzenia za prijatie úplatku a vyzradenie informácií zo spisov.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Pražský súd uznal Nagyovú vinnou v prípade Čapí hnízdo

Mestský súd v Prahe rozhodol o vine europoslankyne Jany Nagyovej v dlhoročnej kauze farmy Čapí hnízdo. Uložil jej trojročný podmienečný trest a polmiliónovú pokutu za dotačný podvod a poškodzovanie záujmov Európskej únie.

Prípad sa týka dotácie vo výške 50 miliónov českých korún určenej pre malé a stredné podniky. Podľa obžaloby ju farma získala neoprávnene, keďže bola prepojená s holdingom Agrofert, ktorý vlastnil Andrej Babiš. Projekt podmienky nespĺňal a financie získal po formálnom prevode na anonymných akcionárov.

Súd rozhodoval len o Nagyovej, keďže trestné stíhanie Babiša je prerušené pre jeho poslaneckú imunitu. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.

Žalobca Jaroslav Šaroch navrhol rovnaký trest, aký súd napokon uložil. Obhajoba žiadala doplnenie dokazovania vrátane opätovného výsluchu Babiša, súd to však odmietol. Nagyová trvá na nevine.

Predseda senátu Jan Šott zdôraznil, že súd rešpektoval názor odvolacieho súdu, ktorý už dvakrát zrušil oslobodzujúci verdikt. Andrej Babiš označil proces za politicky motivovaný.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Zelenskyj rokoval s Ficom o spolupráci a európskych ambíciách

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok oznámil, že sa stretol s predsedom vlády Slovenskej republiky Robertom Ficom (Smer). Hlavnou témou ich rokovania boli ambície Ukrajiny smerom k členstvu v Európskej únii.

Podľa vyjadrenia ukrajinskej hlavy štátu sa stretnutie venovalo aj širšej spolupráci medzi oboma krajinami. „Diskutovali sme o spolupráci v rôznych oblastiach a o uskutočnení spoločného zasadnutia vlády vo formáte medzivládnej komisie v blízkej budúcnosti,“ uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti X.

Stretnutie sa uskutočnilo v čase, keď sa pozornosť sústreďuje aj na zahraničnopolitické kroky slovenského premiéra. Fico, ktorý je v rámci Európskej únie vnímaný ako jeden z lídrov s proruskými postojmi, sa má 9. mája zúčastniť na oslavách Dňa víťazstva v Moskve.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Európa pochopila odkaz zo strany USA, tvrdí Rutte

Európske krajiny podľa generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho zareagovali na výhrady amerického prezidenta Donalda Trumpa a pristúpili k plneniu dohôd o využívaní vojenských základní. Vyhlásil to na samite Európskeho politického spoločenstva v Arménsku.

Washington v ostatnom období kritizoval spojencov za nedostatočnú podporu v konflikte s Iránom. Napätie zvýšilo aj oznámenie o pláne stiahnuť 5-tisíc amerických vojakov z Nemecka.

Rutte pripustil, že Spojené štáty boli zo spojencov sklamané, podľa neho však Európania výhrady zohľadnili a zabezpečujú implementáciu bilaterálnych dohôd o využívaní základní.

Nie všetky krajiny postupujú rovnako. Španielsko uviedlo, že základne na jeho území nemožno použiť na operácie súvisiace s vojnou v Iráne. Viaceré ďalšie štáty však podľa Rutteho poskytujú logistickú podporu vrátane prístupu k základniam.

Generálny tajomník zároveň upozornil, že čoraz viac krajín presúva techniku bližšie k Perzskému zálivu, aby boli pripravené na ďalší vývoj.

Viaceré štáty deklarovali ochotu zapojiť sa do budúcej misie na zabezpečenie slobody plavby v Hormuzskom prielive po skončení konfliktu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Rakúsko vyhostilo ruských diplomatov pre podozrenie zo špionáže

Rakúske úrady vyhostili troch pracovníkov ruskej ambasády vo Viedni pre podozrenie zo spravodajskej činnosti. Krok potvrdilo ministerstvo zahraničných vecí po informáciách verejnoprávneho ORF o rozsiahlych odpočúvacích zariadeniach na budovách ruskej diplomatickej misie.

Podľa šéfky diplomacie Beate Meinl-Reisingerovej predstavuje špionáž bezpečnostné riziko a vláda zvolila prísnejší postup. Zdôraznila, že zneužívanie diplomatickej imunity na takéto aktivity je neprijateľné.

Vyhostení pracovníci podľa ORF už krajinu opustili. Vyšetrovanie sa týkalo zariadení na strechách ambasády a v ruskej diplomatickej rezidenčnej štvrti, ktoré mali slúžiť na zachytávanie komunikácie.

Ruského veľvyslanca v polovici apríla predvolali na ministerstvo, no Moskva nevyhovela výzve na zrušenie imunity dotknutých osôb v stanovenej lehote.

Zariadenia mali podľa médií zachytávať dáta prenášané cez satelitný internet medzinárodných organizácií. Vo Viedni sídlia napríklad OSN, OBSE či Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu.

Bezpečnostní experti dlhodobo označujú rakúsku metropolu za centrum špionáže v Európe. Na základe zásahov úradov už podľa dostupných informácií niektoré odpočúvacie zariadenia odstránili.

(spiegel, bak)

Minúta  |  

Kamenický obhajuje kroky pri ozdravovaní rozpočtu

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) odmietol tvrdenia, že konsolidačné opatrenia neprinášajú výsledky. Podľa jeho slov sa deficit verejných financií oproti stavu po predchádzajúcej vláde zlepšil o viac ako dve percentá hrubého domáceho produktu.

Reagoval tak na správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá poukázala na mierne zhoršenie dlhodobej udržateľnosti. Ukazovateľ sa zvýšil na 5,5 percenta HDP, čo predstavuje približne 7,9 miliardy eur potrebných na stabilizáciu dlhu v horizonte 50 rokov.

Šéf rezortu zdôraznil, že bez prijatých opatrení by bola situácia výrazne horšia. „Ak by sme nekonsolidovali, mali by sme dnes dlhodobú udržateľnosť 6,5 percenta,“ uviedol. Kritizoval tiež, že sa podľa neho dostatočne nezohľadňujú vonkajšie faktory, ako sú vojna na Ukrajine, americké clá či napätie na Blízkom východe.

Kamenický pripomenul, že vláda pôvodne znížila ukazovateľ na 4,1 percenta HDP, no Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ho neskôr revidovala najmä pre externé vplyvy. Tie podľa ministra ovplyvňujú aj objednávky zo zahraničia pre firmy pôsobiace na Slovensku.

Zhoršenie súvisí aj so zvýšením platov učiteľov a zdravotníkov. „Sme kritizovaní za sociálnu politiku,“ dodal Kamenický.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.