Preskočiť na obsah
  |  

Pražský súd uznal Nagyovú vinnou v prípade Čapí hnízdo

Mestský súd v Prahe rozhodol o vine europoslankyne Jany Nagyovej v dlhoročnej kauze farmy Čapí hnízdo. Uložil jej trojročný podmienečný trest a polmiliónovú pokutu za dotačný podvod a poškodzovanie záujmov Európskej únie.

Prípad sa týka dotácie vo výške 50 miliónov českých korún určenej pre malé a stredné podniky. Podľa obžaloby ju farma získala neoprávnene, keďže bola prepojená s holdingom Agrofert, ktorý vlastnil Andrej Babiš. Projekt podmienky nespĺňal a financie získal po formálnom prevode na anonymných akcionárov.

Súd rozhodoval len o Nagyovej, keďže trestné stíhanie Babiša je prerušené pre jeho poslaneckú imunitu. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.

Žalobca Jaroslav Šaroch navrhol rovnaký trest, aký súd napokon uložil. Obhajoba žiadala doplnenie dokazovania vrátane opätovného výsluchu Babiša, súd to však odmietol. Nagyová trvá na nevine.

Predseda senátu Jan Šott zdôraznil, že súd rešpektoval názor odvolacieho súdu, ktorý už dvakrát zrušil oslobodzujúci verdikt. Andrej Babiš označil proces za politicky motivovaný.

(tasr, bak)

  |  

Zelenskyj rokoval s Ficom o spolupráci a európskych ambíciách

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok oznámil, že sa stretol s predsedom vlády Slovenskej republiky Robertom Ficom (Smer). Hlavnou témou ich rokovania boli ambície Ukrajiny smerom k členstvu v Európskej únii.

Podľa vyjadrenia ukrajinskej hlavy štátu sa stretnutie venovalo aj širšej spolupráci medzi oboma krajinami. „Diskutovali sme o spolupráci v rôznych oblastiach a o uskutočnení spoločného zasadnutia vlády vo formáte medzivládnej komisie v blízkej budúcnosti,“ uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti X.

Stretnutie sa uskutočnilo v čase, keď sa pozornosť sústreďuje aj na zahraničnopolitické kroky slovenského premiéra. Fico, ktorý je v rámci Európskej únie vnímaný ako jeden z lídrov s proruskými postojmi, sa má 9. mája zúčastniť na oslavách Dňa víťazstva v Moskve.

(reuters, bak)

  |  

Európa pochopila odkaz zo strany USA, tvrdí Rutte

Európske krajiny podľa generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho zareagovali na výhrady amerického prezidenta Donalda Trumpa a pristúpili k plneniu dohôd o využívaní vojenských základní. Vyhlásil to na samite Európskeho politického spoločenstva v Arménsku.

Washington v ostatnom období kritizoval spojencov za nedostatočnú podporu v konflikte s Iránom. Napätie zvýšilo aj oznámenie o pláne stiahnuť 5-tisíc amerických vojakov z Nemecka.

Rutte pripustil, že Spojené štáty boli zo spojencov sklamané, podľa neho však Európania výhrady zohľadnili a zabezpečujú implementáciu bilaterálnych dohôd o využívaní základní.

Nie všetky krajiny postupujú rovnako. Španielsko uviedlo, že základne na jeho území nemožno použiť na operácie súvisiace s vojnou v Iráne. Viaceré ďalšie štáty však podľa Rutteho poskytujú logistickú podporu vrátane prístupu k základniam.

Generálny tajomník zároveň upozornil, že čoraz viac krajín presúva techniku bližšie k Perzskému zálivu, aby boli pripravené na ďalší vývoj.

Viaceré štáty deklarovali ochotu zapojiť sa do budúcej misie na zabezpečenie slobody plavby v Hormuzskom prielive po skončení konfliktu.

(reuters, bak)

  |  

Rakúsko vyhostilo ruských diplomatov pre podozrenie zo špionáže

Rakúske úrady vyhostili troch pracovníkov ruskej ambasády vo Viedni pre podozrenie zo spravodajskej činnosti. Krok potvrdilo ministerstvo zahraničných vecí po informáciách verejnoprávneho ORF o rozsiahlych odpočúvacích zariadeniach na budovách ruskej diplomatickej misie.

Podľa šéfky diplomacie Beate Meinl-Reisingerovej predstavuje špionáž bezpečnostné riziko a vláda zvolila prísnejší postup. Zdôraznila, že zneužívanie diplomatickej imunity na takéto aktivity je neprijateľné.

Vyhostení pracovníci podľa ORF už krajinu opustili. Vyšetrovanie sa týkalo zariadení na strechách ambasády a v ruskej diplomatickej rezidenčnej štvrti, ktoré mali slúžiť na zachytávanie komunikácie.

Ruského veľvyslanca v polovici apríla predvolali na ministerstvo, no Moskva nevyhovela výzve na zrušenie imunity dotknutých osôb v stanovenej lehote.

Zariadenia mali podľa médií zachytávať dáta prenášané cez satelitný internet medzinárodných organizácií. Vo Viedni sídlia napríklad OSN, OBSE či Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu.

Bezpečnostní experti dlhodobo označujú rakúsku metropolu za centrum špionáže v Európe. Na základe zásahov úradov už podľa dostupných informácií niektoré odpočúvacie zariadenia odstránili.

(spiegel, bak)

  |  

Kamenický obhajuje kroky pri ozdravovaní rozpočtu

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) odmietol tvrdenia, že konsolidačné opatrenia neprinášajú výsledky. Podľa jeho slov sa deficit verejných financií oproti stavu po predchádzajúcej vláde zlepšil o viac ako dve percentá hrubého domáceho produktu.

Reagoval tak na správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá poukázala na mierne zhoršenie dlhodobej udržateľnosti. Ukazovateľ sa zvýšil na 5,5 percenta HDP, čo predstavuje približne 7,9 miliardy eur potrebných na stabilizáciu dlhu v horizonte 50 rokov.

Šéf rezortu zdôraznil, že bez prijatých opatrení by bola situácia výrazne horšia. „Ak by sme nekonsolidovali, mali by sme dnes dlhodobú udržateľnosť 6,5 percenta,“ uviedol. Kritizoval tiež, že sa podľa neho dostatočne nezohľadňujú vonkajšie faktory, ako sú vojna na Ukrajine, americké clá či napätie na Blízkom východe.

Kamenický pripomenul, že vláda pôvodne znížila ukazovateľ na 4,1 percenta HDP, no Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ho neskôr revidovala najmä pre externé vplyvy. Tie podľa ministra ovplyvňujú aj objednávky zo zahraničia pre firmy pôsobiace na Slovensku.

Zhoršenie súvisí aj so zvýšením platov učiteľov a zdravotníkov. „Sme kritizovaní za sociálnu politiku,“ dodal Kamenický.

(tasr, bak)

  |  

Susko predloží vláde návrh nového Občianskeho zákonníka

Ministerstvo spravodlivosti plánuje v stredu predložiť na rokovanie vlády návrh nového Občianskeho zákonníka, ktorý už prešiel Legislatívnou radou vlády aj Hospodárskou a sociálnou radou bez pripomienok.

Šéf rezortu Boris Susko (Smer) uviedol, že norma má zásadný pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Zdôraznil posilnenie autonómie vôle, vďaka čomu si účastníci budú môcť upraviť právne vzťahy podľa vlastných potrieb, a zákonník bude pôsobiť subsidiárne.

Pre podnikateľov je podľa neho dôležitá aj strešná úprava právnických osôb. Obchodné spoločnosti zostanú upravené v Obchodnom zákonníku, no záväzková časť sa presunie do Občianskeho zákonníka. Zjednotí sa tak právna úprava zmluvných vzťahov, čo odstráni doterajšie rozdiely medzi dvoma režimami.

Podľa Suska to prispeje k jednoduchšiemu uplatňovaniu práva aj riešeniu sporov. Ocenil aj prístup sociálnych partnerov, s ktorými sa podarilo vyriešiť väčšinu rozporov.

Prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga vyzval poslancov, aby do návrhu nezasahovali bez dôkladnej analýzy. Podľa neho ide o rozsiahlu legislatívnu zmenu pripravenú po rokoch práce, ktorá má vplyv na celý spoločenský život.

(tasr, bak)