Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Žilinka: Ako má toto všetko prispieť k zvýšeniu dôvery v právny štát?

Generálny prokurátor Maroš Žilinka upozornil v pléne Národnej rady SR na dôsledky spochybňovania inštitútu šéfa prokuratúry i na unáhlené zmeny zákonov a kompetencií jeho inštitúcie bez poctivej odbornej diskusie. Deklaroval, že "nikomu nekryje chrbát", nekoná politicky a že pri rozhodnutiach v zmysle paragrafu 363 Trestného poriadku konal v rámci kompetencií. Urobil tak pri predložení Správy o činnosti prokuratúry za rok 2020.

Kritizoval výroky politikov spochybňujúce generálneho prokurátora či jeho kompetencie a rozhodnutia, ako aj zasahovanie do kompetencií Generálnej prokuratúry (GP) SR. "To nie je o generálnom prokurátorovi. Neprežívam slastné chvíle, keď podpisujem rozhodnutia, že človek bol vo väzbe, aj keď nemal byť vo väzbe, a že boli porušené jeho práva. Mne to nespôsobuje radosť," skonštatoval v súvislosti s nedávnymi rozhodnutiami. Zdôraznil, že prokurátor nikdy nerozhoduje politicky a nebude tak robiť ani on.

Zopakoval, že nie je žiadny štatista, ktorý podpíše všetko, čo si niekto žiada. Kritizoval najmä diskusiu o zmene právomocí generálneho prokurátora len "pre dve rozhodnutia", ktoré sa niekomu nepáčia. Nakladanie s paragrafom 363 označil za otázku dodržiavania zákona aj elementárnej dôvery v objektívnosť a nestrannosť GP.

Podčiarkol, že tieto ustanovenia sú tu pre občanov, a tí musia cítiť prítomnosť inštitútu, ktorý je nad vecou a háji ich práva či napráva prípadné chyby. Zdôraznil potrebu rešpektovať, keď kompetentný orgán v rámci svojich zákonných možností rozhodne, že došlo k porušeniu. Unáhlenými zmenami zákona sa podľa neho poškodia práve občania.

V súvislosti so zriadenou odbornou komisiou pre obnovu dôvery v právny štát poznamenal, že z nej nemá žiadne výstupy hovoriace o navrhovaných zmenách. Podotkol, že GP pritom mala svojho zástupcu na rokovaní. Pýta sa, ako má toto všetko prispieť k zvýšeniu dôvery v právny štát. Otvorenosť prokuratúry podľa neho neznamená anarchiu ani možnosť vyhlasovania vyjadrení spochybňujúcich konanie prokuratúry.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Matovič: Čaputovej je zrejme lepšia diskusia s mafiánom Ficom ako so mnou

AKTUALIZOVANÉ Je slobodné rozhodnutie prezidentky, koho si pozve na diskusiu o situácii v bezpečnostných zložkách, stave štátu a spoločnosti. Expremiér a minister financií SR Igor Matovič (OĽANO) to pred rokovaním vlády povedal v súvislosti s rozhovormi, ktoré hlava štátu vedie s predstaviteľmi koalície a opozície.

"Je to jej rozhodnutie, zrejme je jej lepšia diskusia s 'mafiánom' Ficom ako s Matovičom. Ja sa určite na takéto stretnutie núkať nebudem," zdôraznil Matovič.

Hlava štátu sa v pondelok (27. 9.) stretla s premiérom Eduardom Hegerom (OĽANO) a predsedom Smeru-SD Robertom Ficom, s oboma diskutovala o situácii v bezpečnostných zložkách a celkovej atmosfére na Slovensku. Avizovala, že o tom, ako upokojiť situáciu na Slovensku, plánuje hovoriť aj predsedom Národnej rady SR Borisom Kollárom (Sme rodina) a predsedom mimoparlamentnej strany Hlas-SD Petrom Pellegrinim.

O vydierajúcom koaličnom partnerovi

Minister financií zároveň uviedol, že nasledujúce týždne budú pre vládnu koalíciu a aj pre Slovensko kľúčové. Uviedol to v súvislosti s potrebou prijať zásadnú legislatívu týkajúcu sa verejných financií.

"Buď to zvládneme, unesieme zodpovednosť voči štátu, ktorú nám dali ľudia vo voľbách a ktorú sme sľúbili, že budeme niesť, po vzniku tejto alebo predošlej vlády, alebo poďme od toho preč. Ak sa chceme tváriť, že si schválime len výdavkové stropy a dlhovú brzdu napríklad nie a potom o dva roky máme z roka na rok ušetriť 2,5 miliardy eur, lebo to platí podľa súčasného znenia zákona o dlhovej brzde, tak poďme naozaj od toho čím skôr preč. A povedzme, že sme to nezvládli. Ak si každá (koaličná) strana bude teraz hovoriť nejaké 'prkotinky' - vymyslí si daňovú brzdu a bude tým vydierať všetkých ostatných. To nás ako štát stojí obrovské peniaze," upozornil.

"Keď si bankár v Londýne povie, ktorému štátu chce požičať peniaze, a keď vidí, že tu nie sme schopní prijať zmeny z pohľadu dlhodobej udržateľnosti, lebo jeden koaličný partner rok vydiera výmyslom o daňovej brzde, tak nám sa to prejavuje stovkami miliónov eur, vo vyššom rizikovom príplatku, ktoré si od nás účtujú pri refinancovaní štátneho dlhu," zdôraznil.

Matovič: Máme tri týždne na spamätanie

Je to podľa jeho slov 'mimoriadne nezodpovedné'. "Povedal som to aj koaličným partnerom - buď sa nasledujúce tri týždne spamätáme a prijmeme zásadné ústavné zmeny, alebo poďme od toho preč. Máme o dva hlasy ústavnú väčšinu. Návrhom, že možno o rok sa dohodneme, riskujeme, že Fico s Pellegrinim nám zatiaľ 'kúpia' poslancov a že nebudeme mať ústavnú väčšinu," poznamenal.

"Všetky otázky, ktoré Slovensko trápia z pohľadu cien energií či potravín a všetkého, súvisia s tým, čo som hovoril predtým. Buď si tu prijmeme základné zákony, ktoré budú chrániť dlhodobú udržateľnosť verejných financií, alebo si ich neprijmeme. V tom prípade zo štátnej kasy nemôže ísť ani jedno euro navyše voči tomu, čo ide dnes," podčiarkol.

"Bavme sa o tom, či budú financie na akékoľvek kompenzácie po tom, keď si splníme domácu úlohu, ktorú sme sľúbili ľuďom pred voľbami, ktorú sme sľúbili Európskej komisii v pláne obnovy a ktorú sme sľúbili aj v programovom vyhlásení vlády a v koaličnej zmluve," dodal minister financií.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Medzi očkovaním proti COVID-19 a chrípke má byť dvojtýždňový rozostup

Medzi očkovaním proti ochoreniu COVID-19 a chrípke má byť dvojtýždňový odstup. TASR na to upozornila prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska (SVLS)/Aliancie všeobecných lekárov Slovenska Monika Palušková.

"Súbežné podávanie vakcíny proti COVID-19 s inými vakcínami je zatiaľ predmetom výskumu. Od aplikácie vakcíny proti COVID-19 by mali byť iné vakcíny podané ideálne aspoň v intervale 14 dní," uviedla s tým, že informáciu získali priamo od jedného z výrobcov vakcíny Comirnaty.

Lekári očakávajú komplikovanú epidemiologickú situáciu. Preto odporúčajú zaočkovať proti chrípke každého občana, ktorý o očkovanie prejaví záujem a vakcinácia u neho nie je kontraindikovaná.

SVLS upozornila, že očkovanie proti chrípke a proti pneumokokom je možné súbežne. "Predovšetkým u rizikových skupín obyvateľstva je odporúčané podať súbežne vakcínu proti chrípke s očkovacou látkou proti zápalu pľúc (pneumónii) spôsobenej pneumokokmi," uviedla spoločnosť.

Palušková dodala, že v prípade tzv. postexpozičného očkovania proti tetanu či napríklad vírusovej hepatitíde je očkovanie potrebné vykonať hneď, ako je to možné a nie je potrebné dodržiavať žiadne intervaly od podania vakcín proti ochoreniu COVID-19, najmä v prípade rizika z omeškania.

(tasr)

Minúta  |  

Americká štúdia: Vedľajšie účinky po podpornej dávke vakcíny sú podobné ako po druhej dávke

Väčšina vedľajších účinkov po tretej dávke vakcíny proti ochoreniu COVID-19 je slabá až mierna a vyskytujú sa približne tak často, ako po druhej dávke. Toto zistenie sa uvádza v americkej štúdii zverejnenej v utorok - bolo očakávané, ale predsa je upokojujúce, píše tlačová agentúra AFP.

Správa amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) sa zakladá na hláseniach vyše 22 000 ľudí, ktorí sa zaregistrovali v mobilnej aplikácii o bezpečnosti vakcín a dostali podpornú dávku v období od 12. augusta do 19. septembra.

Počas tohto obdobia bola tretia dávka povolená pre ľudí, ktorí sú imunokompromitovaní (majú oslabenú alebo poškodenú imunitu), ale nie pre širšie obyvateľstvo.

"Početnosť a druh vedľajších účinkov boli podobné tým, aké sa zaznamenali po druhej dávke vakcíny, a boli väčšinou slabé až mierne a krátkodobé," uviedla na tlačovom brífingu riaditeľka CDC Rochelle Walenská.  

K často uvádzaným vedľajším účinkom patrila napríklad bolesť v mieste vpichu (71 percent skúmaných účastníkov), únava (56 percent) a bolesť hlavy (43 percent).  

Približne 28 percent ľudí hlásilo, že neboli schopní vykonávať bežné denné činnosti, obvykle na druhý deň po podaní podpornej dávky.  

Zdravotnú starostlivosť vyhľadali približne dve percentá účastníkov a 0,1 percenta, čo je 13 ľudí, bolo hospitalizovaných.

Podskupina takmer 21.700 ľudí, ktorí dostali rovnakú mRNA vakcínu (od spoločností Moderna alebo Pfizer/BioNTech) pri všetkých troch dávkach, bola ešte ďalej analyzovaná. 

Ľudia, čo dostali Modernu, mali lokalizované reakcie (obmedzené na jedno miesto) - ako napríklad bolesť hornej paže - po tretej dávke o trochu častejšie než po druhej dávke.

Systémové reakcie - teda tie, ktoré sa vyskytnú mimo miesta vpichu - boli o trochu menej časté po tretej dávke, než po druhej.

Ten istý vzorec sa vyskytol pri vakcíne od Pfizeru. A pri oboch vakcínach platí, že ich prvé dávky spôsobili výrazne menej časté vedľajšie účinky, obzvlášť systémové, než druhé a tretie dávky.

Americké zdravotnícke úrady minulý týždeň rozšírili povolenie pre podanie podpornej dávky od firmy Pfizer aj na ľudí vo veku nad 65 rokov, na ľudí od 18 do 64 rokov s inými ochoreniami ako cukrovka či obezita a na tých, ktorí sú obzvlášť vystavení koronavírusu, napríklad v práci alebo v mieste svojho bydliska.

CDC upozornilo, že jeho správa má určité obmedzenia.  Napríklad také, že do aplikácie s názvom "v-safe" sa hlásili dobrovoľníci a účastníci boli väčšinou belosi v porovnaní s celkovou populáciou.

Počas skúmaného obdobia zrejme dostali podpornú dávku aj ľudia, ktorí nie sú imunokompromitovaní, ale obávali sa zoslabnutia svojej imunity. Preto sa zistenia neviažu úplne stopercentne iba na imunokompromitovaných ľudí.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Dáni si svoje občianstvo chránia: Islamista si odsedí 12 rokov a potom príde o dánske občianstvo

Odsúdený islamista si odsedí trest v Dánsku a bude deportovaný do Turecka. Bude mať tiež doživotný zákaz vstúpiť na dánske územie.

Dánsko je vo viacerých ohľadoch pozoruhodná krajina. Veľmi prísne napríklad pristupuje k migrácii. Tamojšia sociálno-demokratická premiérka Mette Frederiksenová (ročník 1977) napríklad pred pár mesiacmi povedala, že cieľom dánskej migračnej politiky je prijímať nula migrantov. Téma aj výrok je v iných krajinách, zvlášť západnej Európy či Škandinávie, za hranicou tabu.

Niečo podobné sa zopakovalo aj dnes, keď bol odsúdený turecko-dánsky občan, ktorého čaká okrem väzenia trest, aký v iných krajinách nie je vôbec predstaviteľný. Príde o občianstvo a bude deportovaný do Turecka.

O čo presne ide?

Súd v Dánsku poslal v utorok muža s dvojakým turecko-dánskym občianstvom na desať rokov do väzenia za "plánovanie teroristického útoku" a odobral mu občianstvo. Dáni jednoducho nebudú niektoré veci tolerovať a svoje občianstvo považujú za hodnotu, ktorú treba chrániť.

Muž vo veku 24 rokov, ktorého meno súd nezverejnil, si odpyká trest v Dánsku, ale potom ho pri prepustení deportujú do Turecka. V oznámení to uviedol súd v meste Frederiksberg, nachádzajúcom sa v oblasti Kodane.

Muža, narodeného v Kodani, sledovali tajné služby a zatkli ho v apríli 2020, hneď ako si kúpil strelnú zbraň a náboje. Polícia našla uňho doma zástavu militantnej organizácie Islamský štát (IS). Prokuratúra žiadala trest odňatia slobody na 12 rokov a obvinila ho z nákupu zbraní a streliva "s úmyslom spáchať jeden alebo viac teroristických útokov".

Dva svety. Zuzana Čaputová a dánska premiérka Mette Frederiksenová počas stretnutia v Kodani v utorok 11. mája 2021. Foto: Martin Baumann/TASR

Možné ciele útokov neboli zverejnené. Muž bude mať po deportácii doživotný zákaz vstúpiť na dánske územie. "Myslím, že bol v Turecku menej ráz než mnoho iných Dánov," povedal jeho obhajca Rolf Gregersen na súde.

"Dánsko musí zaňho prevziať zodpovednosť, keď mu už raz udelilo dánske občianstvo. Nemôže mu jednoducho prilepiť na chrbát poštovú známku a poslať ho svojou cestou," dodal podľa dánskej tlačovej agentúry Ritzau obhajca. Dánska tajná služba, ktorá v posledných rokoch prekazila množstvo útokov, charakterizovala riziko útoku proti Dánsku ako "vážne", a to šesť rokov po islamisticky motivovanom dvojitom útoku v Kodani, ktorý si vyžiadal životy dvoch ľudí.

(tasr, fed)

Minúta  |  

Odchod poslancov Za ľudí do KDH? Strana reaguje na Pčolinského

Strana Za ľudí dementovala tvrdenie podpredsedu Sme rodina Petra Pčolinského, že dvaja poslanci sú na odchode zo Za ľudí do KDH. Pre TASR to uviedli z tlačového oddelenia strany Za ľudí.

"Nikto nikam neodchádza, vylúčil to aj kolega v televíznej relácii, strana Za ľudí má 700 členov, riadne pracuje a predkladá konštruktívne a rozumné návrhy na zlepšenie Slovenska," zdôraznili.

Pčolinský v nedeľnej (26. 9.) diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 povedal, že "pani Remišová má štyroch poslancov, z toho dvaja sú na odchode do KDH".

Údajne by malo ísť o Juraja Šeligu a Janu Žitňanskú, ktorá v minulosti v KDH pôsobila a stranu opustila spoločne s Danielom Lipšicom.

(tasr, ste)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.