Preskočiť na obsah
  |  

Poľsko chce, aby NATO dávalo päť percent HDP na obranu skôr

Poľsko vyzvalo členské štáty NATO, aby výrazne zrýchlili tempo zvyšovania výdavkov na obranu. Minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz v stredu vyhlásil, že aliancia by mala dosiahnuť cieľ vo výške piatich percent HDP na obranu už do roku 2030, teda o päť rokov skôr, ako sa pôvodne plánovalo.

Varšava patrí medzi najtvrdších zástancov posilňovania obranyschopnosti v Európe. Krajina, ktorá susedí s Ruskom aj Ukrajinou, vníma rastúce bezpečnostné riziká zo strany Moskvy ako bezprostrednú hrozbu.

Poľsko je v súčasnosti najväčším vojenským investorom v rámci NATO v pomere k veľkosti ekonomiky. Na budúci rok plánuje vyčleniť na obranu 4,8 percenta HDP.

Kosiniak-Kamysz na konferencii Defence 24 Days vo Varšave zdôraznil, že Európa má dostatočný ekonomický potenciál, no musí jasne určiť priority. Podľa neho si aliancia nemôže dovoliť čakať do roku 2035, pretože neskôr už môže byť na prezbrojenie neskoro.

Lídri NATO sa na samite v júni 2025 dohodli, že členské štáty budú do roku 2035 investovať päť percent HDP do obrany a bezpečnostných projektov. Súčasťou záväzku sú aj investície do kyberbezpečnosti či modernizácie ciest a prístavov pre vojenskú techniku.

(reuters, bak)

  |  

Chorvátsko čelí vyšetrovaniu pre podozrenia z podvodov

Úrad európskej prokuratúry (EPPO) začal trestné vyšetrovanie možnej korupcie a podvodov s európskymi poľnohospodárskymi fondmi v Chorvátsku. Vyšetrovatelia v stredu zhromažďovali dôkazy vo viacerých regiónoch v centrálnej časti krajiny.

EPPO uviedol, že preveruje aktivity chorvátskych občanov podozrivých zo zneužívania právomocí, prijímania a ponúkania úplatkov, dotačných podvodov a falšovania dokumentov. Podľa úradu mali konať ako súčasť organizovanej skupiny a poškodiť finančné záujmy Európskej únie.

Európska prokuratúra zatiaľ neposkytla bližšie informácie, aby neohrozila priebeh vyšetrovania. Chorvátske ministerstvo pôdohospodárstva sa k prípadu bezprostredne nevyjadrilo.

Kauza prichádza krátko po škandále v Grécku, ktorý sa rovnako týkal podozrení zo zneužívania európskych poľnohospodárskych dotácií. Minulý rok európski prokurátori obvinili desiatky gréckych chovateľov hospodárskych zvierat z fingovania vlastníctva pasienkov s cieľom získať miliónové subvencie z fondov EÚ.

Podľa vyšetrovateľov im mali pomáhať štátni úradníci aj konzervatívni politici. Aféra viedla k rezignáciám ministrov, rekordnej pokute zo strany EÚ pre Grécko a k zbaveniu imunity 13 poslancov gréckeho parlamentu.

(reuters, bak)

  |  

Axios: USA a Irán sú blízko dohody o ukončení vojny

Spojené štáty a Irán sú podľa portálu Axios blízko dohody o stručnom memorande, ktoré by mohlo ukončiť vojnový konflikt a vytvoriť rámec pre ďalšie rokovania o iránskom jadrovom programe. Biely dom očakáva odpoveď Teheránu na kľúčové body dohody v priebehu najbližších 48 hodín.

Axios s odvolaním sa na amerických predstaviteľov a ďalšie zdroje uviedol, že hoci zatiaľ nič nie je definitívne dohodnuté, obe strany sa od začiatku konfliktu ešte nikdy nepriblížili k dohode tak výrazne ako teraz.

Navrhované memorandum má mať podobu jednostranového dokumentu. Podľa dostupných informácií by Irán pristúpil na moratórium na obohacovanie uránu, zatiaľ čo Spojené štáty by zmiernili sankcie a uvoľnili miliardy dolárov zo zmrazených iránskych fondov.

Súčasťou dohody má byť aj uvoľnenie obmedzení v Hormuzskom prielive, ktorý patrí medzi najdôležitejšie námorné trasy pre svetový obchod s ropou.

Agentúra Reuters upozornila, že informácie Axiosu zatiaľ nedokázala nezávisle potvrdiť. Americké ministerstvo zahraničných vecí ani Biely dom sa k správe bezprostredne nevyjadrili.

(reuters, bak)

  |  

Systém benefitov pre spolupracujúce osoby sa zmení

Od doterajšej filozofie poskytovania benefitov v prípravnom konaní spolupracujúcim osobám v podobe odloženia vznesenia obvinenia či prerušenia trestného stíhania má Trestný poriadok prejsť na systém benefitov formou mimoriadneho zníženia trestu, prípadne upustenia od potrestania spolupracujúcej osoby.

K tomuto kroku by malo dôjsť až v súdnej fáze trestného konania po podaní obžaloby alebo návrhu dohody o vine a treste. Vyplýva to z návrhu novely Trestného poriadku, ktorý v stredu schválila vláda.

Ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že cieľom zmeny je posilniť efektívnosť odhaľovania organizovanej kriminality, korupcie, terorizmu či násilných trestných činov. Benefity majú byť po novom viac viazané na konkrétny prínos spolupracujúcej osoby pri objasňovaní trestnej činnosti.

Po vzore talianskeho právneho systému sa má zaviesť povinnosť, aby spolupracujúca osoba do 180 dní úplne a pravdivo vypovedala o všetkej známej trestnej činnosti a zároveň vydala výnosy z nej. Zaviesť sa má aj záverečné vyhlásenie, že osoba nepozná ďalšie podstatné skutočnosti.

(tasr, bak)

  |  

Richter: Smer nedopustí, aby sa siahlo na 13. dôchodok

Smer ani vláda Roberta Fica nedopustia v tomto volebnom období akúkoľvek zmenu charakteru 13. dôchodku. Na stredajšej tlačovej konferencii v Národnej rade to vyhlásil predseda poslaneckého klubu Smeru Ján Richter.

Reagoval tak na diskusiu z posledných dní o možnom zavedení adresnosti pri vyplácaní 13. dôchodku. V súčasnosti ho všetci seniori dostávajú v rovnakej výške, ktorá zodpovedá priemernému dôchodku. Aktuálne ide o sumu 667 eur. Tá zostala zachovaná aj tento rok vzhľadom na konsolidačné opatrenia. O prípadnom zmrazení v ďalšom období sa podľa Richtera rozhodne pri príprave rozpočtu na rok 2027.

Predseda poslaneckého klubu pripomenul, že podpredseda parlamentu Tibor Gašpar pripustil diskusiu o adresnosti pri viacerých sociálnych dávkach. Smer však podľa neho odmieta, aby sa tento princíp uplatnil pri 13. dôchodku. Richter zdôraznil, že strana ho chce zachovať ako dôchodkovú dávku, nie ako sociálny príspevok.

Podľa neho by ani obmedzenie vyplácania pre seniorov s vyššími príjmami neprinieslo zásadné úspory. Dodal, že stanovisko podporuje premiér Robert Fico, minister financií Ladislav Kamenický aj celý poslanecký klub Smeru.

(tasr, bak)

  |  

Novela liekovej politiky má priniesť rýchlejší prístup k liekom

Vláda schválila novelu zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, ktorá má zlepšiť dostupnosť liekov na Slovensku. Zmeny sa týkajú najmä procesu kategorizácie liekov a ich úhrad z verejného zdravotného poistenia.

Novela má podľa predkladateľov zabezpečiť vyššiu dostupnosť liečby hradenej z verejných zdrojov a zároveň zvýšiť transparentnosť pri schvaľovaní liekov a rozhodovaní o úhradách na výnimku.

Ministerstvo zdravotníctva zároveň avizuje zrýchlenie a zefektívnenie kategorizačného procesu. Zákon má podporiť aj širšiu dostupnosť generických a biologicky podobných liekov.

Súčasťou návrhu je aj odstránenie aplikačných nejasností a zosúladenie slovenskej legislatívy s právom Európskej únie a medzinárodnými štandardmi. Úpravy sa dotknú oblasti humánnej aj veterinárnej farmácie, transfúznej služby a distribúcie liekov.

Novela obsahuje viaceré legislatívne a technické opatrenia, ktoré majú spresniť definície základných pojmov a posilniť kontrolu nad legálnym pohybom liekov.

Cieľom zmien je podľa rezortu zabezpečiť stabilnejšie dodávky liekov pacientom a zvýšiť právnu istotu subjektov pôsobiacich v zdravotníctve a distribučných reťazcoch.

(tasr, bak)