Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biontech ruší tisíce miest, preorientuje sa na liečbu rakoviny

Nemecká biotechnologická spoločnosť Biontech zatvorí viaceré výrobné závody a ešte tento rok ukončí produkciu vakcín proti covidu v Nemecku. Firma plánuje zrušiť až 1 860 pracovných miest, čo predstavuje približne 22 percent všetkých zamestnancov. Reaguje tak na výrazný pokles dopytu po covidových vakcínach v Európe a Spojených štátoch po skončení pandémie.

Spoločnosť oznámila, že výrobu vakcín úplne prevezme americký partner Pfizer. Biontech zároveň presmeruje uvoľnené financie do vývoja liekov proti rakovine. Do konca roka 2027 majú skončiť závody v Idar-Obersteine, Marburgu, Singapure aj prevádzky prevzaté po spoločnosti Curevac.

Firma očakáva, že po dokončení reštrukturalizácie od roku 2029 ušetrí približne 500 miliónov eur ročne. Peniaze chce investovať do onkologického výskumu. Kľúčovým projektom je experimentálny liek Pumitamig určený na liečbu rakoviny prsníka a pľúc.

Zmeny prichádzajú aj v období výmeny vedenia. Zakladatelia Ugur Sahin a Özlem Türeci oznámili, že do konca roka firmu opustia a založia nový podnik zameraný na ďalšiu generáciu mRNA technológií.

Proti plánovanému prepúšťaniu sa postavili odbory aj zamestnanci, ktorí žiadajú väčšiu transparentnosť o budúcnosti spoločnosti.

(handelsblatt, bak)

Minúta  |  

Kaliňák potvrdil, že slovenské F-16 posilnia ochranu Pobaltia

Slovensko plánuje výraznejšie posilniť svoju úlohu v rámci NATO. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) oznámil, že slovenské stíhačky F-16 sa koncom roka 2027 zapoja do misie NATO Air Policing v Pobaltí. Táto operácia zabezpečuje ochranu vzdušného priestoru Litvy, Lotyšska a Estónska, ktoré nemajú vlastné stíhacie letectvo.

Zároveň Slovensko počíta s ďalším krokom v oblasti obrany – od roku 2028 chce prispieť aj do rotujúcej protivzdušnej obrany NATO. Na tento účel plánuje vyčleniť dve zo šiestich batérií novozakúpeného izraelského systému Barak MX.

Kaliňák zároveň zdôraznil, že krajina pracuje aj na rozvoji obrany proti dronom. V tejto oblasti sa chce zapojiť do spoločných projektov s Poľskom, pričom ocenil najmä poľský model San. Slovensko by v tomto projekte mohlo zohrávať významnú úlohu, keďže vyrába kľúčové komponenty na zneškodnenie cieľov.

Minister poukázal aj na dlhodobo silnú spoluprácu s Poľskom. „V prvom rade je našou bezpečnostnou garanciou NATO samo osebe. Ale Poľsko je regionálnym lídrom, dôležitým aj v rámci NATO. Tým, že je násobne väčšie ako my, tak áno, určite je aj nejakým garantom pre Slovensko,“ dodal.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ústavný súd stopol konanie o úrade na ochranu oznamovateľov

Ústavný súd SR zastavil konanie o zákone, ktorý mal transformovať Úrad na ochranu oznamovateľov na nový úrad s rozšírenými kompetenciami. Dôvodom je fakt, že samotný zákon medzičasom zrušil parlament, čím sa stal predmet konania bezpredmetným.

Legislatívu pôvodne napadla skupina opozičných poslancov, ktorí upozorňovali na možný nesúlad s ústavou aj právom EÚ. Kritizovali najmä spôsob prijatia zákona v skrátenom legislatívnom konaní a zásahy do fungovania úradu. Sporné boli napríklad skrátenie funkčného obdobia predsedníčky Úradu na ochranu oznamovateľov či zmeny v poskytovaní ochrany oznamovateľom.

Zákon schválil zákonodarný zbor vlani v decembri a mal priniesť zásadné zmeny – nový úrad mal okrem ochrany whistleblowerov riešiť aj odškodňovanie obetí trestných činov, ktoré by prevzal od ministerstva spravodlivosti.

Prezident Peter Pellegrini legislatívu vetoval, parlament však veto prelomil. Ústavný súd následne pozastavil účinnosť zákona. Napokon ho Národná rada SR zrušila pozmeňujúcim návrhom k novele Trestného zákona.

(tasr, max)

Minúta  |  

Prevenciu kriminality majú zastrešiť akreditované programy

Vláda schválila novelu zákona, ktorá má zaviesť akreditáciu preventívnych programov v oblasti kriminality a inej protispoločenskej činnosti. Ministerstvo vnútra tvrdí, že nový systém prinesie odborné posudzovanie kvality programov, jednotné pravidlá pre zapojené organizácie a efektívnejšie využívanie verejných financií.

Novela má zároveň posilniť koordinačnú úlohu štátu. Presnejšie upravuje postavenie Rady vlády SR pre prevenciu kriminality a zakotvuje činnosť krajských koordinátorov aj regionálnych komisií.

Rezort chce lepšie zosúladiť opatrenia na celoštátnej a regionálnej úrovni. Ministerstvá budú po novom predkladať vláde správy o stave a vývoji kriminality aj ďalšej protispoločenskej činnosti, čo má podľa rezortu pomôcť pri tvorbe bezpečnostných politík založených na dátach.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Školy získajú prístup k AI nástrojom od Googlu

Ministerstvo školstva podpísalo memorandum o spolupráci so spoločnosťou Google, ktoré má posunúť využívanie umelej inteligencie v slovenských školách do ďalšej fázy. Učitelia by mali do konca roka 2026 získať prístup k moderným AI nástrojom, školy nové technologické riešenia a vzdelávací systém podporu digitálnych zručností.

Rezort uviedol, že dohoda nadväzuje na partnerstvá s firmami Microsoft, OpenAI či NVIDIA. Memorandum má otvoriť cestu k širšiemu využívaniu nástrojov Google for Education vrátane AI asistenta Gemini a platformy Google NotebookLM.

Pedagógovia budú môcť technológie využívať pri príprave vyučovania, tvorbe materiálov aj individualizácii výučby. Žiaci sa zároveň dostanú k nástrojom, ktoré sa používajú aj v praxi.

Súčasťou partnerstva je aj pilotný projekt zameraný na využívanie systémov ChromeOS a Chrome Flex. Školám má pomôcť predĺžiť životnosť zariadení a znížiť náklady na obnovu techniky.

Ministerstvo zároveň avizovalo dôraz na vzdelávanie učiteľov v oblasti umelej inteligencie. Obe strany chcú rozvíjať AI kompetencie pedagógov podľa nového rámca zručností.

Rezort tvrdí, že cieľom je zabezpečiť prístup k moderným technológiám pre všetky školy a podporiť aj inkluzívne vzdelávanie žiakov s rôznymi potrebami.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Rozpočítavanie nákladov na teplo je sčasti protiústavné

Ústavný súd SR rozhodol, že časť vyhlášky ministerstva hospodárstva týkajúca sa rozpočítavania nákladov na teplo v bytových domoch je v rozpore s ústavou. Sporné ustanovenia sa týkali situácie, keď vlastníci bytov využívajú individuálne vykurovanie, no napriek tomu boli nútení prispievať na náklady centrálneho systému vykurovania. Tento spôsob výpočtu platil od decembra 2024.

Podľa verdiktu nie sú v súlade niektoré ustanovenia nielen s ústavou, ale ani s dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a zákonom o tepelnej energetike.

Podanie na ústavný súd iniciovala skupina opozičných poslancov, ktorí upozornili na zásah do vlastníckeho práva. Argumentovali tým, že majitelia bytov investovali nemalé prostriedky do vlastného vykurovania, aby získali nezávislosť, no vyhláška ich aj tak nútila „prispievať na základnú zložku nákladov na teplo“.

Táto povinnosť mohla podľa poslancov dosiahnuť až 100 percent podlahovej plochy bytu, čo označili za neprimerané.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.