Preskočiť na obsah
  |  

Takáč: Ak by som mal možnosť, do Moskvy by som letel aj ja

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč podporil cestu premiéra Roberta Fica (obaja Smer) do Moskvy pri príležitosti výročia konca druhej svetovej vojny. Vyhlásil, že ak by mal možnosť, išiel by tiež. „Stotožňujem sa s touto cestou premiéra. Určite by som si išiel aj ja uctiť našich osloboditeľov tým, že by som symbolicky položil veniec k hrobu neznámeho vojaka,“ povedal.

Podľa Takáča je správne poďakovať vojakom Červenej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní Slovenska v roku 1945.

Odmietol spájať Ficovu cestu s vojnou na Ukrajine a pripomenul, že premiér navštívi aj ďalšie krajiny vrátane Nemecka či USA. „Verím, že ak dôjde k rokovaniu s pánom Putinom, určite budú diskutovať aj o ukončení vojny na Ukrajine,“ vyhlásil.

Takáč sa vyjadril aj k domácim témam. Tvrdí, že 13. dôchodky zostávajú zachované a nerozumie postoju Hlasu, keďže podľa neho nejde o otvorenú tému. Pri transakčnej dani uviedol, že ak ju chce niekto zrušiť, musí zároveň povedať, čím výpadok nahradí.

Oznámil aj novelu veterinárneho zákona, ktorá má obmedziť množiarne psov a mačiek. Podľa ministra by mali zakázať komerčný chov „nepapierových“ zvierat.

Dodal, že krachujúci Považský cukor nemá záujem o predaj, pretože má vlastný ekonomický zámer.

(lud)

  |  

Trump: Ak sa Irán nedohodne, budeme ostrejšie bombardovať

Americký prezident Donald Trump v stredu vyhlásil, že ak Irán dodrží dohodnuté podmienky, americko-izraelská vojna proti Iránu by sa mohla skončiť a Hormuzský prieliv by sa mohol znovu otvoriť.

„Za predpokladu, že Irán súhlasí s tým, na čom sa dohodlo, čo je možno veľký predpoklad. Už legendárna operácia Epická zúrivosť sa skončí a vysoko účinná blokáda umožní, aby bol Hormuzský prieliv otvorený pre všetkých vrátane Iránu,“ ozrejmil.

„Ak sa nedohodnú, začne sa bombardovanie a, žiaľ, bude na oveľa vyššej úrovni a intenzite ako predtým,“ dodal Trump v príspevku na Truth Social.

(reuters, max)

  |  

Indamedia a Ringier v Maďarsku preveruje úrad

Maďarský protimonopolný úrad GVH začal preverovať minuloročný nákup aktív spoločnosti Ringier Hungary mediálnou skupinou Indamedia Network. Úrad tvrdí, že chce objasniť kontroverzie spojené s transakciou.

Indamedia, ktorej polovicu vlastní podnikateľ blízky vláde odchádzajúceho premiéra Viktora Orbána, získala portfólio zahŕňajúce aj najväčší maďarský bulvárny denník Blikk. K dohode došlo len niekoľko mesiacov pred aprílovými voľbami, v ktorých zvíťazila strana Pétera Magyara a ukončila 16-ročnú vládu Orbána.

Magyar už v čase oznámenia obchodu tvrdil, že ide o pokus upevniť kontrolu nad médiami. Práve silný vplyv na mediálne prostredie bol podľa kritikov jedným z faktorov, ktoré Orbánovi pomohli vyhrať tri volebné obdobia po sebe.

Protimonopolný úrad uviedol, že pôvodne nevidel dôvod začať vyšetrovanie, keďže spoločný ročný obrat strán neprekročil zákonný limit. Situácia sa však zmenila po získaní nových informácií začiatkom marca.

Experti upozorňujú, že transakcia mala byť posudzovaná aj podľa Európskeho aktu o slobode médií. Európska rada pre mediálne služby navyše dospela k záveru, že obchod môže negatívne ovplyvniť pluralitu médií a redakčnú nezávislosť v Maďarsku.

(reuters, bak)

  |  

Poľsko chce, aby NATO dávalo päť percent HDP na obranu skôr

Poľsko vyzvalo členské štáty NATO, aby výrazne zrýchlili tempo zvyšovania výdavkov na obranu. Minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz v stredu vyhlásil, že aliancia by mala dosiahnuť cieľ vo výške piatich percent HDP na obranu už do roku 2030, teda o päť rokov skôr, ako sa pôvodne plánovalo.

Varšava patrí medzi najtvrdších zástancov posilňovania obranyschopnosti v Európe. Krajina, ktorá susedí s Ruskom aj Ukrajinou, vníma rastúce bezpečnostné riziká zo strany Moskvy ako bezprostrednú hrozbu.

Poľsko je v súčasnosti najväčším vojenským investorom v rámci NATO v pomere k veľkosti ekonomiky. Na budúci rok plánuje vyčleniť na obranu 4,8 percenta HDP.

Kosiniak-Kamysz na konferencii Defence 24 Days vo Varšave zdôraznil, že Európa má dostatočný ekonomický potenciál, no musí jasne určiť priority. Podľa neho si aliancia nemôže dovoliť čakať do roku 2035, pretože neskôr už môže byť na prezbrojenie neskoro.

Lídri NATO sa na samite v júni 2025 dohodli, že členské štáty budú do roku 2035 investovať päť percent HDP do obrany a bezpečnostných projektov. Súčasťou záväzku sú aj investície do kyberbezpečnosti či modernizácie ciest a prístavov pre vojenskú techniku.

(reuters, bak)

  |  

Chorvátsko čelí vyšetrovaniu pre podozrenia z podvodov

Úrad európskej prokuratúry (EPPO) začal trestné vyšetrovanie možnej korupcie a podvodov s európskymi poľnohospodárskymi fondmi v Chorvátsku. Vyšetrovatelia v stredu zhromažďovali dôkazy vo viacerých regiónoch v centrálnej časti krajiny.

EPPO uviedol, že preveruje aktivity chorvátskych občanov podozrivých zo zneužívania právomocí, prijímania a ponúkania úplatkov, dotačných podvodov a falšovania dokumentov. Podľa úradu mali konať ako súčasť organizovanej skupiny a poškodiť finančné záujmy Európskej únie.

Európska prokuratúra zatiaľ neposkytla bližšie informácie, aby neohrozila priebeh vyšetrovania. Chorvátske ministerstvo pôdohospodárstva sa k prípadu bezprostredne nevyjadrilo.

Kauza prichádza krátko po škandále v Grécku, ktorý sa rovnako týkal podozrení zo zneužívania európskych poľnohospodárskych dotácií. Minulý rok európski prokurátori obvinili desiatky gréckych chovateľov hospodárskych zvierat z fingovania vlastníctva pasienkov s cieľom získať miliónové subvencie z fondov EÚ.

Podľa vyšetrovateľov im mali pomáhať štátni úradníci aj konzervatívni politici. Aféra viedla k rezignáciám ministrov, rekordnej pokute zo strany EÚ pre Grécko a k zbaveniu imunity 13 poslancov gréckeho parlamentu.

(reuters, bak)

  |  

Axios: USA a Irán sú blízko dohody o ukončení vojny

Spojené štáty a Irán sú podľa portálu Axios blízko dohody o stručnom memorande, ktoré by mohlo ukončiť vojnový konflikt a vytvoriť rámec pre ďalšie rokovania o iránskom jadrovom programe. Biely dom očakáva odpoveď Teheránu na kľúčové body dohody v priebehu najbližších 48 hodín.

Axios s odvolaním sa na amerických predstaviteľov a ďalšie zdroje uviedol, že hoci zatiaľ nič nie je definitívne dohodnuté, obe strany sa od začiatku konfliktu ešte nikdy nepriblížili k dohode tak výrazne ako teraz.

Navrhované memorandum má mať podobu jednostranového dokumentu. Podľa dostupných informácií by Irán pristúpil na moratórium na obohacovanie uránu, zatiaľ čo Spojené štáty by zmiernili sankcie a uvoľnili miliardy dolárov zo zmrazených iránskych fondov.

Súčasťou dohody má byť aj uvoľnenie obmedzení v Hormuzskom prielive, ktorý patrí medzi najdôležitejšie námorné trasy pre svetový obchod s ropou.

Agentúra Reuters upozornila, že informácie Axiosu zatiaľ nedokázala nezávisle potvrdiť. Americké ministerstvo zahraničných vecí ani Biely dom sa k správe bezprostredne nevyjadrili.

(reuters, bak)