Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zomrel zakladateľ televíznej stanice CNN a miliardár Ted Turner

Ted Turner, podnikateľ a mediálny magnát, ktorý vybudoval impérium vrátane CNN, zomrel vo veku 87 rokov.

Informovala o tom v stredu CNN s odvolaním sa na tlačovú správu spoločnosti Turner Enterprises. Príčinu smrti nezverejnili. V septembri 2018 však prezradil, že trpí Lewyho telieskovou demenciou, degeneratívnym nervovým ochorením.

Turner sa stal jednou z najmocnejších postáv v amerických médiách a zábavnom priemysle, jeho siete sa špecializovali na správy, šport, reprízy a staré filmy. Do svojho portfólia však pridal filmové štúdio MGM/UA a v roku 1996 zlúčil svoj Turner Broadcasting System so spoločnosťou Time Warner.

Stal sa aj jedným z popredných svetových environmentalistov, jedným z najväčších vlastníkov pôdy v Spojených štátoch a významným filantropom, ktorý daroval OSN miliardu dolárov. Forbes odhaduje jeho majetok na 2,8 miliardy dolárov. Jeho treťou manželkou bola herečka Jane Fondová.

(reuters, max)

Minúta  |  

Obchodná dohoda EÚ s USA naráža na nové prekážky

Európska únia sa snaží urýchlene dokončiť dohodu o zrušení ciel na dovoz z USA, no rokovania komplikujú nové tlaky zo strany prezidenta Donalda Trumpa. Ten avizoval zvýšenie ciel na autá a nákladné vozidlá z EÚ až na 25 percent, pričom argumentuje nedodržiavaním podmienok minuloročnej dohody uzavretej v Škótsku.

Viaceré členské štáty Únie chcú eskalácii predísť a presadzujú rýchle prijatie legislatívy, ktorá by odstránila clá na americký priemyselný tovar a otvorila európsky trh aj pre poľnohospodárske a morské produkty z USA. Napriek tomu sa Európsky parlament a Rada EÚ zatiaľ nedokázali zhodnúť na spoločnom texte, čo brzdí celý proces.

Zákonodarcovia tlačia na prísnejšie ochranné opatrenia. Navrhujú napríklad možnosť pozastavenia dohody, ak ju USA nedodržia, či časové obmedzenie colných ústupkov do roku 2028. Vlády členských štátov však tieto podmienky zatiaľ nepodporujú, čo prehlbuje rozdiely.

Napätie ešte zvyšuje hrozba amerických ciel, ktorá zatienila aj stretnutie ministrov G7 v Paríži. Nemecko, ktoré by bolo zvýšením ciel výrazne zasiahnuté, vedie intenzívne rokovania s Washingtonom. Eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič pokračuje v diplomatických snahách aj v Bruseli.

(reuters, max)

Minúta  |  

Maďari vrátili Ukrajine zadržané zlato i peniaze

Maďarsko vrátilo hotovosť a zlato patriace ukrajinskej štátnej banke Oščadbanka, ktoré v marci zaistila budapeštianska bezpečnostná služba, potvrdil to v stredu prezident Volodymyr Zelenskyj. „Som vďačný Maďarsku za jeho konštruktívny prístup a civilizovaný krok,“ napísal na X.

Budapešť v marci zadržala približne 82 miliónov dolárov v hotovosti a zlate, ktoré skonfiškovali z dvoch ukrajinských bankových vozidiel. Ukrajina tvrdila, že išlo o legitímny bankový transfer z Rakúska.

V marci súhlasila maďarská strana s vrátením dvoch vozidiel. Zlato a peniaze, ktoré úrady zadržali, však vtedy zostali v Maďarsku.

(reuters, max)

Minúta  |  

Biontech ruší tisíce miest, preorientuje sa na liečbu rakoviny

Nemecká biotechnologická spoločnosť Biontech zatvorí viaceré výrobné závody a ešte tento rok ukončí produkciu vakcín proti covidu v Nemecku. Firma plánuje zrušiť až 1 860 pracovných miest, čo predstavuje približne 22 percent všetkých zamestnancov. Reaguje tak na výrazný pokles dopytu po covidových vakcínach v Európe a Spojených štátoch po skončení pandémie.

Spoločnosť oznámila, že výrobu vakcín úplne prevezme americký partner Pfizer. Biontech zároveň presmeruje uvoľnené financie do vývoja liekov proti rakovine. Do konca roka 2027 majú skončiť závody v Idar-Obersteine, Marburgu, Singapure aj prevádzky prevzaté po spoločnosti Curevac.

Firma očakáva, že po dokončení reštrukturalizácie od roku 2029 ušetrí približne 500 miliónov eur ročne. Peniaze chce investovať do onkologického výskumu. Kľúčovým projektom je experimentálny liek Pumitamig určený na liečbu rakoviny prsníka a pľúc.

Zmeny prichádzajú aj v období výmeny vedenia. Zakladatelia Ugur Sahin a Özlem Türeci oznámili, že do konca roka firmu opustia a založia nový podnik zameraný na ďalšiu generáciu mRNA technológií.

Proti plánovanému prepúšťaniu sa postavili odbory aj zamestnanci, ktorí žiadajú väčšiu transparentnosť o budúcnosti spoločnosti.

(handelsblatt, bak)

Minúta  |  

Kaliňák potvrdil, že slovenské F-16 posilnia ochranu Pobaltia

Slovensko plánuje výraznejšie posilniť svoju úlohu v rámci NATO. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) oznámil, že slovenské stíhačky F-16 sa koncom roka 2027 zapoja do misie NATO Air Policing v Pobaltí. Táto operácia zabezpečuje ochranu vzdušného priestoru Litvy, Lotyšska a Estónska, ktoré nemajú vlastné stíhacie letectvo.

Zároveň Slovensko počíta s ďalším krokom v oblasti obrany – od roku 2028 chce prispieť aj do rotujúcej protivzdušnej obrany NATO. Na tento účel plánuje vyčleniť dve zo šiestich batérií novozakúpeného izraelského systému Barak MX.

Kaliňák zároveň zdôraznil, že krajina pracuje aj na rozvoji obrany proti dronom. V tejto oblasti sa chce zapojiť do spoločných projektov s Poľskom, pričom ocenil najmä poľský model San. Slovensko by v tomto projekte mohlo zohrávať významnú úlohu, keďže vyrába kľúčové komponenty na zneškodnenie cieľov.

Minister poukázal aj na dlhodobo silnú spoluprácu s Poľskom. „V prvom rade je našou bezpečnostnou garanciou NATO samo osebe. Ale Poľsko je regionálnym lídrom, dôležitým aj v rámci NATO. Tým, že je násobne väčšie ako my, tak áno, určite je aj nejakým garantom pre Slovensko,“ dodal.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ústavný súd stopol konanie o úrade na ochranu oznamovateľov

Ústavný súd SR zastavil konanie o zákone, ktorý mal transformovať Úrad na ochranu oznamovateľov na nový úrad s rozšírenými kompetenciami. Dôvodom je fakt, že samotný zákon medzičasom zrušil parlament, čím sa stal predmet konania bezpredmetným.

Legislatívu pôvodne napadla skupina opozičných poslancov, ktorí upozorňovali na možný nesúlad s ústavou aj právom EÚ. Kritizovali najmä spôsob prijatia zákona v skrátenom legislatívnom konaní a zásahy do fungovania úradu. Sporné boli napríklad skrátenie funkčného obdobia predsedníčky Úradu na ochranu oznamovateľov či zmeny v poskytovaní ochrany oznamovateľom.

Zákon schválil zákonodarný zbor vlani v decembri a mal priniesť zásadné zmeny – nový úrad mal okrem ochrany whistleblowerov riešiť aj odškodňovanie obetí trestných činov, ktoré by prevzal od ministerstva spravodlivosti.

Prezident Peter Pellegrini legislatívu vetoval, parlament však veto prelomil. Ústavný súd následne pozastavil účinnosť zákona. Napokon ho Národná rada SR zrušila pozmeňujúcim návrhom k novele Trestného zákona.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.