Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Migaľ sa v najbližších dňoch oficiálne prihlási do boja o post predsedu Prešovského samosprávneho kraja.
Na možné iné než ministerské aktivity odkazujú aj jeho odpovede na otázky, ktoré sme mu adresovali. Pýtali sme sa, či potvrdí, že ohlásenie kandidatúry je veľmi blízko. „Vaše tvrdenie nebudem dementovať,“ reagoval stručne.
Aj ľudia blízki ministrovi pripúšťajú, že v politickom prostredí ide o „verejné tajomstvo“. Zároveň však požiadali, aby sa pripravovaný krok neoznačoval za oficiálne ohlásenie kandidatúry, ale skôr za nepriamy signál, že rozhodnutie už padlo. Podľa našich informácií sa tak má stať najneskôr tento víkend.
Viaceré okolnosti nasvedčujú tomu, že sa skutočne niečo chystá, a pôsobí to ako predpolie pred oficiálnym oznámením kandidatúry. Podľa informácií Štandardu sa má v Prešove stretnúť skupina starostov a primátorov z regiónu, ktorí patria medzi ľudí, s ktorými Migaľ v posledných mesiacoch intenzívne komunikoval.
Minister svoju avizovanú kandidatúru prezentuje ako návrat k regiónu, z ktorého pochádza. Hovorí, že Prešovský kraj dlhodobo zápasí s odlevom ľudí za prácou a lepšími podmienkami do Bratislavy či do zahraničia. Podľa neho by krajská politika mala vytvárať dôvody na návrat mladých ľudí späť do regiónu, nie iba spravovať jeho postupné vyľudňovanie. Tento motív sa v jeho argumentácii opakuje najčastejšie a zjavne má tvoriť jednu z hlavných tém kampane.
Kritika Bratislavy aj straníckej politiky
Druhým pilierom jeho argumentácie je skúsenosť z ministerskej funkcie. Migaľ tvrdí, že ako minister regiónov absolvoval stovky stretnutí so starostami a s primátormi po celom Slovensku a práve tieto kontakty ho vraj presvedčili, že problémy regiónov sa nedajú efektívne riešiť z Bratislavy. Zdôrazňuje, že rozhodovanie o kraji nemá byť výsledkom pokynov straníckych centrál ani súčasťou ideologických sporov.
Tretí dôvod kandidatúry formuloval ešte ráznejšie. Tvrdí, že si nevie predstaviť dať svoj hlas ktorémukoľvek z dvojice najvýraznejších kandidátov – súčasnému županovi Milanovi Majerskému (KDH) a europoslancovi Milanovi Mazurekovi (Republika). Pri Majerskom hovorí o únave a rutinérstve. Podľa Migaľa síce súčasný predseda kraja svoju prácu vykonáva dobre, ale nie dostatočne efektívne, a zároveň kumuluje viacero politických funkcií. Kritizuje najmä spôsob využívania eurofondov, kde podľa neho kraj síce čerpá veľké objemy financií, no nedosahuje primeranú pridanú hodnotu.
V prípade Mazureka je jeho odmietnutie politické a hodnotové. Migaľ argumentuje tradíciou protifašistického postoja v Prešovskom kraji a naznačuje, že jeho kandidatúru nepovažuje za prijateľnú alternatívu.
Zaujímavé je aj to, ako sa Migaľ pokúša definovať svoju politickú pozíciu po odchode z Hlasu. Zdôrazňuje, že by sa uchádzal o kreslo župana ako nezávislý kandidát podporovaný starostami a primátormi naprieč regiónom. Zároveň však neodmieta podporu strán vládnej koalície vrátane Smeru, ktorý ho nominoval do funkcie ministra. Pre Štandard potvrdil, že ak by takúto podporu dostal, prijal by ju, no zároveň doplnil, že svoj program nechce prispôsobovať stranám. Župan podľa neho nemá riadiť kraj v prospech jednej strany, ale všetkých obyvateľov.
Ako minister by zrejme skončil
Otvorenou otázkou zostáva aj jeho ďalšie pôsobenie vo vláde. Ak by sa stal županom, vo funkcii ministra by pravdepodobne skončil. Migaľ však pripúšťa, že by si vedel predstaviť súbeh županskej funkcie s mandátom poslanca parlamentu ako nezávislý. Myslí si, že blízkosť k legislatívnemu procesu môže regiónom pomáhať.
Práve tento moment môže byť jedným z dôležitých aspektov celej kandidatúry. Migaľ sa totiž nepokúša profilovať ako klasický regionálny politik, ale skôr ako človek pohybujúci sa medzi Bratislavou a regiónom, ktorý chce svoju skúsenosť z centrálnej politiky preniesť na krajskú úroveň.
Či to bude v Prešovskom kraji fungovať ako výhoda alebo ako ďalší prejav politického marketingu, ukáže až samotná kampaň. Zatiaľ platí, že minister svoju kandidatúru síce oficiálne neohlásil, no urobil už prakticky všetko pre to, aby o nej nikto nepochyboval.