Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pol milióna vojakov. Poľsko chce najsilnejšiu armádu v EÚ

Poľský vicepremiér a minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz vystúpil 6. mája 2026 na konferencii Defence24 Days vo Varšave. Zdôraznil, že bezpečnosť štátu je zodpovednosťou celej spoločnosti, nielen armády.

Podľa neho vojna na Ukrajine ukázala význam dronov, umelej inteligencie a lacných technológií, no zároveň upozornil, že moderná armáda sa nezaobíde bez klasickej techniky, ako sú tanky, delostrelectvo či protivzdušná obrana.

Oznámil, že Poľsko chce do roku 2030 vybudovať armádu s 500-tisíc vojakmi, z toho 300-tisíc profesionálov a 200-tisíc vojakov v rezervách s vysokou pohotovosťou.

„Do roku 2030 bude Poľsko disponovať najsilnejšou a najväčšou armádou v Európe – najlepšie organizovanou a vybavenou. Všetky naše aktivity podriaďujeme tomuto cieľu,“ vyhlásil minister. Obranný rozpočet už dosahuje približne 200 miliárd zlotých.

V najbližších mesiacoch sa krajina zameria najmä na rozvoj dronov a systémov proti nim, umelej inteligencie, satelitného prieskumu a presných zbraní dlhého dosahu.

Minister predstavil nové iniciatívy ako Kybernetický a Medicínsky legion, ktoré umožňujú zapojiť sa do obrany aj civilným odborníkom. Zdôraznil potrebu posilnenia európskeho obranného priemyslu, väčšej technologickej nezávislosti a rýchlejšieho rozhodovania v rámci EÚ.

Na konferencii rokoval aj s partnermi z krajín východného krídla NATO o posilnení regionálnej spolupráce a bezpečnosti.

(est)

Minúta  |  

Sudca v USA dovolil FBI ponechať si volebné lístky z roku 2020

Americký sudca rozhodol, že ministerstvo spravodlivosti si môže ponechať viac ako 600 krabíc volebných lístkov z prezidentských volieb v roku 2020, ktoré FBI zaistil počas januárovej prehliadky volebného centra v okrese Fulton v štáte Georgia. Zamietol tak žiadosť miestnych úradov o ich vrátenie.

Sudca pripustil, že čestné vyhlásenie FBI obsahovalo nedostatky, no nešlo podľa neho o vedomé klamanie ani ignorovanie práv, čo by bolo potrebné na vrátenie materiálov.

Rozhodnutie umožňuje pokračovanie trestného vyšetrovania, ktoré skúma, či boli volebné záznamy riadne uchovávané alebo či došlo k podvodu.

Vyšetrovanie však čelí prekážkam. Ministerstvo spravodlivosti zatiaľ neoznačilo konkrétnych podozrivých a existujú pochybnosti, či už neuplynula premlčacia lehota pri skúmaných trestných činoch. Spor je pozorne sledovaný pred novembrovými kongresovými voľbami, keďže Donald Trump naďalej spochybňuje výsledky prezidentských volieb z roku 2020 a presadzuje ich opätovné preverenie.

Prípad sa začal na podnet právnika Kurta Olsena, ktorý sa podieľal na Trumpových snahách zvrátiť výsledok volieb. Počas prehliadky zaistili aj ďalšie záznamy a úrady poukázali na možné nedostatky v spracovaní hlasov.

Okres Fulton, bašta demokratov, namieta, že mnohé z týchto zistení už predtým vyvrátili alebo vznikli nedorozumením.

(reuters, max)

Minúta  |  

Dva ruské drony sa zrútili v Lotyšsku

V Lotyšsku, členskej krajine NATO, vo štvrtok ráno spadli dva drony, ktoré prileteli z Ruska. Podľa armády narušili vzdušný priestor krajiny a následne havarovali. Ako povedal lotyšský minister obrany Andris Spruds, drony pravdepodobne vypustila Ukrajina proti cieľom v Rusku.

Jeden z dronov dopadol do areálu ropného skladu v meste Rēzekne, približne 40 kilometrov od ruskej hranice. Na mieste vypukol požiar, no ešte pred príchodom hasičov zhasol. Na mieste našli poškodené štyri prázdne ropné nádrže a možné trosky havarovaného dronu.

Úrady v reakcii na incident vydali skoro ráno varovanie pre obyvateľov prihraničných oblastí, aby zostali vnútri. V Rēzekne zároveň zatvorili všetky školy.

Podobné incidenty sa v regióne už objavili. Koncom marca zasiahli zablúdené ukrajinské drony Lotyšsko aj susedné Estónsko a Litvu. Tie boli pravdepodobne určené na útoky proti cieľom v Rusku, no odchýlili sa od trasy.

Pobaltské štáty zdôrazňujú, že nedovoľujú využívanie svojho územia na útoky proti Rusku.

(reuters, est)

Minúta  |  

Mnísi v Soule prijali medzi seba robota, predtým prešiel rituálom

V centre Soulu sa odohral netradičný moment, keď sa humanoidný robot stal súčasťou budhistického rituálu. V chráme Jogye pod symbolickými papierovými lampášmi sa robot s výškou 1,3 metra „zaviazal k budhizmu“ a prijal meno Gabi. Píše Korea Times.

Obrad sa konal podobne ako pri ľudských postulantoch – robot sa uklonil, spojil ruky a odpovedal na otázky mníchov: „Áno, zasväcujem sa tomu.“

Rituál však museli prispôsobiť. Tradičných päť prikázaní dostalo novú podobu – robot sa má napríklad vyhýbať poškodeniu iných robotov či predmetov a „šetriť energiu a neprebíjať sa“. Namiesto symbolického popálenia pri vonnej tyčinke mu mních pripevnil nálepku a zavesil naňho retiazku so 108 korálikmi.

Podľa predstaviteľov rádu Jogye ide o snahu reagovať na technologický vývoj a otvoriť diskusiu o spolužití ľudí a strojov. „Dúfame, že to bude príležitosť na koexistenciu s robotmi,“ podotkol mních Seong Won. Dodal, že pravidlá vznikli aj s pomocou umelej inteligencie vrátane nástrojov ako ChatGPT.

Robot Gabi sa má zúčastniť aj na tradičnom lampiónovom festivale pri príležitosti Budhových narodenín.

(max)

Minúta  |  

USA rozširujú boj proti terorizmu, cieľom sú kartely aj extrémisti

Administratíva Donalda Trumpa predstavila novú národnú stratégiu boja proti terorizmu, ktorá podľa jej autorov výrazne rozširuje doterajší rozsah. Dokument kladie dôraz nielen na tradičné hrozby, ako sú džihádistické skupiny typu al-Káida, ale aj na kartely v západnej hemisfére, ktoré Washington považuje za zdroj násilia a nelegálneho obchodu.

Podľa poradcu Bieleho domu Sebastiana Gorku má byť prioritou „neutralizácia“ týchto skupín ešte predtým, než sa ich aktivity dostanú na územie USA. Stratégia zároveň počíta s intenzívnejšou spoluprácou so zahraničnými partnermi, najmä v súvislosti s Iránom a bezpečnostnou situáciou v Hormuzskom prielive.

Kontroverznou časťou dokumentu je aj zameranie na domáce skupiny, ktoré administratíva označuje za násilné, protiamerické či radikálne transgenderové, a to vrátane niektorých ľavicových aj pravicových hnutí. Cieľom je ich identifikácia a obmedzenie ich činnosti prostredníctvom právnych nástrojov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Paríž vyvíja robota, ktorý pokrája paradajky i zloží Rubikovu kocku

Francúzsky startup Genesis AI predstavil nový model umelej inteligencie GENE-26.5, ktorý má robotom umožniť vyššiu prispôsobivosť v priemyselnom prostredí. Spolu s ním firma ukázala aj robotickú ruku napodobňujúcu ľudskú anatómiu, schopnú vykonávať jemné úkony, ako je krájanie paradajok či skladanie Rubikovej kocky.

Spoločnosť, ktorú podporujú investori ako Eric Schmidt či Xavier Niel, vznikla len začiatkom minulého roka, no už získala 105 miliónov dolárov. Jej technológia má byť využiteľná naprieč rôznymi typmi robotov vrátane zariadení od iných výrobcov.

Genesis AI sa zameriava najmä na európsky trh, kde vidí silnú „základňu talentov“ aj priemyselných zákazníkov. Rokuje s firmami vo Francúzsku, v Nemecku a Taliansku a cieli na odvetvia ako automobilový priemysel, logistika či farmácia.

Vývoj prichádza v čase, keď sa Európa snaží o reindustrializáciu a zníženie závislosti od Ázie. Rastúci dopyt po robotike potvrdzujú aj firmy ako Schaeffler, ktoré očakávajú výrazný nárast objednávok. Startup zároveň zbiera dáta z reálneho prostredia pomocou senzorových rukavíc, čím chce zlepšiť schopnosti robotov napodobňovať ľudské pohyby.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.