Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Američanov z lode s hantavírusom stále monitorujú

Spojené štáty sledujú situáciu okolo amerických cestujúcich na palube výletnej lode MV Hondius, kde sa objavil hantavírus. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie si nákaza vyžiadala tri obete – holandský pár a nemeckého občana – a u osem ďalších osôb pretrváva podozrenie z nákazy.

Vírus sa zvyčajne prenáša kontaktom s infikovanými hlodavcami, pričom prenos medzi ľuďmi je menej častý.

Americké Centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb informovali, že ministerstvo zahraničných vecí koordinuje reakciu, ktorá zahŕňa kontakt s cestujúcimi, diplomatickú spoluprácu a komunikáciu so zdravotníckymi orgánmi. Riziko pre americkú verejnosť označili za extrémne nízke.

Po návrate z plavby úrady monitorujú cestujúcich vo viacerých štátoch USA. V Georgii sledujú dvoch obyvateľov, ktorí nevykazujú príznaky a sú v dobrom zdravotnom stave. V Arizone je pod dohľadom jeden človek bez príznakov a v Kalifornii úrady monitorujú bližšie nešpecifikovaný počet osôb. Podľa dostupných správ sa u žiadneho zo sledovaných neprejavili príznaky ochorenia.

Kalifornské ministerstvo verejného zdravotníctva sa k situácii bezprostredne nevyjadrilo.

(reuters, max)

Minúta  |  

Útoky v Gaze zabili syna lídra Hamasu, rokovania viaznu

Izraelské letecké útoky v Pásme Gazy si v stredu vyžiadali najmenej päť obetí a zabili aj syna vysokopostaveného predstaviteľa Hamasu. Azzám al-Hajjá, syn Chálila al-Hajju, ktorý viedol nepriame rokovania s Izraelom, utrpel vážne zranenia pri útoku v meste Gaza, pri ktorom zahynul aj ďalší človek.

Hamas ešte v čase, kedy predstaviteľ militantov bol nažive, no zranený, reagoval, že ide o ďalší z pokusov zasiahnuť jeho vedenie, pričom samotný Chálil al-Hajjá už v minulosti prišiel o troch synov pri izraelských operáciách.

V ten istý deň si ďalšie izraelské nálety vyžiadali štyri obete vrátane veliteľa protidrogových síl v Chán Júnis. Útok na jeho vozidlo zranil aj najmenej 17 osôb. Izraelská armáda potvrdila jeden z útokov s tým, že cieľom bol agent Hamasu, k ďalším incidentom sa bezprostredne nevyjadrila.

K eskalácii násilia dochádza v čase pokračujúcich rokovaní v Káhire, kde Hamas a ďalšie palestínske frakcie diskutujú o ďalšej fáze dohody o Gaze. Plán podporovaný USA počíta so stiahnutím izraelských síl a obnovou územia výmenou za odzbrojenie Hamasu, čo zostáva hlavným sporným bodom. Hamas podotkol, že sa nezapojí do ďalších rokovaní, kým Izrael nesplní záväzky z prvej fázy dohody.

Od začiatku vojny v októbri 2023 si konflikt vyžiadal viac ako 72 500 obetí v Gaze.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pol milióna vojakov. Poľsko chce najsilnejšiu armádu v EÚ

Poľský vicepremiér a minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz vystúpil 6. mája 2026 na konferencii Defence24 Days vo Varšave. Zdôraznil, že bezpečnosť štátu je zodpovednosťou celej spoločnosti, nielen armády.

Podľa neho vojna na Ukrajine ukázala význam dronov, umelej inteligencie a lacných technológií, no zároveň upozornil, že moderná armáda sa nezaobíde bez klasickej techniky, ako sú tanky, delostrelectvo či protivzdušná obrana.

Oznámil, že Poľsko chce do roku 2030 vybudovať armádu s 500-tisíc vojakmi, z toho 300-tisíc profesionálov a 200-tisíc vojakov v rezervách s vysokou pohotovosťou.

„Do roku 2030 bude Poľsko disponovať najsilnejšou a najväčšou armádou v Európe – najlepšie organizovanou a vybavenou. Všetky naše aktivity podriaďujeme tomuto cieľu,“ vyhlásil minister. Obranný rozpočet už dosahuje približne 200 miliárd zlotých.

V najbližších mesiacoch sa krajina zameria najmä na rozvoj dronov a systémov proti nim, umelej inteligencie, satelitného prieskumu a presných zbraní dlhého dosahu.

Minister predstavil nové iniciatívy ako Kybernetický a Medicínsky legion, ktoré umožňujú zapojiť sa do obrany aj civilným odborníkom. Zdôraznil potrebu posilnenia európskeho obranného priemyslu, väčšej technologickej nezávislosti a rýchlejšieho rozhodovania v rámci EÚ.

Na konferencii rokoval aj s partnermi z krajín východného krídla NATO o posilnení regionálnej spolupráce a bezpečnosti.

(est)

Minúta  |  

Sudca v USA dovolil FBI ponechať si volebné lístky z roku 2020

Americký sudca rozhodol, že ministerstvo spravodlivosti si môže ponechať viac ako 600 krabíc volebných lístkov z prezidentských volieb v roku 2020, ktoré FBI zaistil počas januárovej prehliadky volebného centra v okrese Fulton v štáte Georgia. Zamietol tak žiadosť miestnych úradov o ich vrátenie.

Sudca pripustil, že čestné vyhlásenie FBI obsahovalo nedostatky, no nešlo podľa neho o vedomé klamanie ani ignorovanie práv, čo by bolo potrebné na vrátenie materiálov.

Rozhodnutie umožňuje pokračovanie trestného vyšetrovania, ktoré skúma, či boli volebné záznamy riadne uchovávané alebo či došlo k podvodu.

Vyšetrovanie však čelí prekážkam. Ministerstvo spravodlivosti zatiaľ neoznačilo konkrétnych podozrivých a existujú pochybnosti, či už neuplynula premlčacia lehota pri skúmaných trestných činoch. Spor je pozorne sledovaný pred novembrovými kongresovými voľbami, keďže Donald Trump naďalej spochybňuje výsledky prezidentských volieb z roku 2020 a presadzuje ich opätovné preverenie.

Prípad sa začal na podnet právnika Kurta Olsena, ktorý sa podieľal na Trumpových snahách zvrátiť výsledok volieb. Počas prehliadky zaistili aj ďalšie záznamy a úrady poukázali na možné nedostatky v spracovaní hlasov.

Okres Fulton, bašta demokratov, namieta, že mnohé z týchto zistení už predtým vyvrátili alebo vznikli nedorozumením.

(reuters, max)

Minúta  |  

Dva ruské drony sa zrútili v Lotyšsku

V Lotyšsku, členskej krajine NATO, vo štvrtok ráno spadli dva drony, ktoré prileteli z Ruska. Podľa armády narušili vzdušný priestor krajiny a následne havarovali. Ako povedal lotyšský minister obrany Andris Spruds, drony pravdepodobne vypustila Ukrajina proti cieľom v Rusku.

Jeden z dronov dopadol do areálu ropného skladu v meste Rēzekne, približne 40 kilometrov od ruskej hranice. Na mieste vypukol požiar, no ešte pred príchodom hasičov zhasol. Na mieste našli poškodené štyri prázdne ropné nádrže a možné trosky havarovaného dronu.

Úrady v reakcii na incident vydali skoro ráno varovanie pre obyvateľov prihraničných oblastí, aby zostali vnútri. V Rēzekne zároveň zatvorili všetky školy.

Podobné incidenty sa v regióne už objavili. Koncom marca zasiahli zablúdené ukrajinské drony Lotyšsko aj susedné Estónsko a Litvu. Tie boli pravdepodobne určené na útoky proti cieľom v Rusku, no odchýlili sa od trasy.

Pobaltské štáty zdôrazňujú, že nedovoľujú využívanie svojho územia na útoky proti Rusku.

(reuters, est)

Minúta  |  

Mnísi v Soule prijali medzi seba robota, predtým prešiel rituálom

V centre Soulu sa odohral netradičný moment, keď sa humanoidný robot stal súčasťou budhistického rituálu. V chráme Jogye pod symbolickými papierovými lampášmi sa robot s výškou 1,3 metra „zaviazal k budhizmu“ a prijal meno Gabi. Píše Korea Times.

Obrad sa konal podobne ako pri ľudských postulantoch – robot sa uklonil, spojil ruky a odpovedal na otázky mníchov: „Áno, zasväcujem sa tomu.“

Rituál však museli prispôsobiť. Tradičných päť prikázaní dostalo novú podobu – robot sa má napríklad vyhýbať poškodeniu iných robotov či predmetov a „šetriť energiu a neprebíjať sa“. Namiesto symbolického popálenia pri vonnej tyčinke mu mních pripevnil nálepku a zavesil naňho retiazku so 108 korálikmi.

Podľa predstaviteľov rádu Jogye ide o snahu reagovať na technologický vývoj a otvoriť diskusiu o spolužití ľudí a strojov. „Dúfame, že to bude príležitosť na koexistenciu s robotmi,“ podotkol mních Seong Won. Dodal, že pravidlá vznikli aj s pomocou umelej inteligencie vrátane nástrojov ako ChatGPT.

Robot Gabi sa má zúčastniť aj na tradičnom lampiónovom festivale pri príležitosti Budhových narodenín.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.