Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump zvažuje presuny vojakov, Poľsko ponúka základne

Poľský prezident Karol Nawrocki podľa Politica vyhlásil, že Poľsko je pripravené prijať amerických vojakov, ktorých USA stiahnu z Nemecka. Podľa jeho slov má krajina pripravenú infraštruktúru a je pripravená rokovať s administratívou prezidenta Donalda Trumpa o posilnení americkej vojenskej prítomnosti na východnom krídle NATO.

Vyjadrenia prichádzajú v čase, keď Pentagón pripravuje presun približne päťtisíc amerických vojakov z Nemecka a Trump naznačil možnosť ďalšieho znižovania počtu jednotiek v krajine. Nawrocki počas cvičení NATO v Litve potvrdil, že bude osobne lobovať za presun časti síl do Poľska.

Téma vyvolala vnútropolitický spor medzi prezidentom a premiérom Donaldom Tuskom. Ten upozornil, že Poľsko by nemalo „preťahovať“ vojakov od spojencov, zároveň však podporuje posilnenie americkej prítomnosti v krajine. Zdôraznil aj potrebu zachovať európsku jednotu.

Nawrockého spojenci z opozície následne kritizovali Tuska za údajné uprednostňovanie vzťahov s Berlínom pred bezpečnostnými záujmami Poľska. Rokovania medzi Varšavou a Washingtonom podľa námestníka ministra zahraničných vecí Marcina Bosackého sa už konajú na vojenskej aj diplomatickej úrovni.

Poľsko aktuálne hostí približne 10-tisíc amerických vojakov, zatiaľ čo v Nemecku ich pôsobí asi 36-tisíc.

(max)

Minúta  |  

Takáč: Pri africkom more v Lovči použijeme štandardný postup

Pri výskyte afrického moru ošípaných v Lovči v okrese Žiar nad Hronom bude štát postupovať štandardne ako pri predchádzajúcich ohniskách ochorenia. Uviedol to minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer).

Podľa ministra budú platiť opatrenia nariadené Štátnou veterinárnou a potravinovou správou (ŠVPS) vrátane trojkilometrového ochranného pásma, desaťkilometrového karanténneho pásma, depopulácie chovu a sprísnených bezpečnostných pravidiel. Takáč zároveň vyzval poľnohospodárov na zodpovedné dodržiavanie opatrení.

ŠVPS potvrdila ohnisko afrického moru ošípaných v komerčnom chove v katastri obce Lovča v stredu 6. mája. Majiteľ chovu v pondelok nahlásil úhyn jednej ošípanej. V utorok pribudlo ďalších 13 uhynutých kusov a v stredu ďalších 32.

Podľa veterinárov momentálne vykazuje príznaky ochorenia 40 ošípaných. Ide najmä o horúčku a respiračný syndróm s výtokom z nozdier, zväčša krvavým. Takáč pripomenul, že africký mor ošípaných sa na Slovensku vyskytuje od roku 2019 a problém s ním majú aj ďalšie krajiny EÚ.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Väčšina štátov EÚ porušila pravidlá o deficite a dlhu

Viac ako polovica členských štátov Európskej únie vlani porušila pravidlá týkajúce sa rozpočtových deficitov a verejného dlhu. Vyplýva to z údajov Eurostatu, podľa ktorých väčšina krajín EÚ minula viac prostriedkov, než vyzbierala. Výnimkou boli Cyprus, Dánsko, Írsko, Grécko a Portugalsko, ktoré hospodárili bez deficitu.

Jedenásť členských štátov prekročilo hranicu trojpercentného deficitu v pomere k hrubému domácemu produktu, ktorú stanovujú pravidlá EÚ. Nemecko skončilo s deficitom na úrovni 2,7 percenta HDP, teda tesne pod limitom.

Údaje Eurostatu zároveň ukazujú, že dvanásť krajín Európskej únie malo verejný dlh vyšší ako 60 percent HDP, čo je ďalšia hranica stanovená európskymi fiškálnymi pravidlami.

Najvyšší pomer verejného dlhu zaznamenali Grécko a Taliansko. Grécky verejný dlh dosiahol 146,1 percenta HDP, taliansky 137,1 percenta. V prípade Nemecka predstavoval verejný dlh 63,5 percenta HDP.

(max)

Minúta  |  

Najvyšší správny súd vybavil takmer všetky prevzaté prípady

Najvyšší správny súd SR od svojho vzniku v roku 2021 rozhodol približne 8 050 z celkového počtu 8 800 vecí. Predseda súdu Pavol Naď potvrdil, že súd je personálne aj organizačne pripravený rozhodovať v lehotách približne od troch do deviatich mesiacov.

Podľa Naďa bolo po vzniku súdu prioritou zvládnuť všetky hlavné agendy vrátane kasačnej agendy, ktorá kontroluje zákonnosť a ústavnosť rozhodnutí správnych súdov, disciplinárnej agendy či volebnej agendy. Disciplinárne konania označil za mimoriadne sledované verejnosťou pre dôraz na dôveryhodnosť justície.

Súd zároveň rieši aj politickú agendu, teda návrhy na pozastavenie alebo rozpustenie politických strán. Takýto návrh však podľa predsedu súdu zatiaľ neprišiel. V tomto roku čakajú súd ďalšie výzvy vrátane komunálnych volieb.

Naď pripomenul, že súd po svojom vzniku prevzal z Najvyššieho súdu SR viac ako 1 900 prípadov a zo Súdnej rady SR ďalšie disciplinárne veci. „V podstate všetky tieto veci boli vybavené. Ak v kasačnej agende zostali nejaké dve-tri kauzy, tak preto, lebo boli prekážky a existujú prekážky na ich vybavenie,“ dodal.

Za dôležité označil aj posilňovanie postavenia súdu v európskom právnom priestore. Medzi významné míľniky zaradil kontakty so zahraničnými najvyššími súdmi a návštevu Súdneho dvora Európskej únie.

(tasr, max)

Minúta  |  

Chovatelia dojníc získajú vyššiu podporu pre mliečnu krízu

Podpora pre chovateľov dojníc na Slovensku sa v kampani 2026 zvýši o 7,7 milióna eur na celkových 35,6 milióna eur. Na jednu dojnicu tak pripadne 352,73 eura. Oznámil to minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) spolu so zástupcami Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) a Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Minister podotkol, že ide o mimoriadnu podporu v reakcii na náročnú situáciu v sektore a pokles výkupných cien kravského mlieka. Podľa jeho slov patrí podpora na jednu dojnicu medzi najvyššie v Európskej únii. V predchádzajúcich dvoch rokoch dosahovala podpora ročne 27,9 milióna eur.

PPA zároveň pripomenula, že poľnohospodári môžu podávať jednotné žiadosti do 15. mája. O podporu sa môže uchádzať približne 1 350 žiadateľov. Podmienkou je chov dojníc s trhovou produkciou mlieka a dodržanie stanovených pravidiel vrátane minimálne dvojmesačného držania zvierat. Časť financií majú farmári dostať už na jeseň formou preddavkov.

Predseda poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jozef Šumichrast zdôraznil potrebu udržania produkcie mlieka na Slovensku. Zároveň vyzval spotrebiteľov, aby podporovali domácich výrobcov nákupom slovenských mliečnych výrobkov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Kontroly poplatkov u lekárov sú problém, priznala finančná správa

Finančná správa podľa verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského potvrdila vážne obmedzenia štátu pri kontrole hotovostných platieb vyberaných ambulanciami od pacientov. Ombudsman upozorňuje, že pacient nemôže zostať jediným nositeľom dôkazného bremena pri podozreniach na neoprávnené alebo nezdanené poplatky.

Finančné riaditeľstvo deklarovalo, že podnety preveruje od občanov aj samosprávnych krajov, no miestne zisťovanie v ambulanciách je vo väčšine prípadov prakticky nevykonateľné. Dôvodom sú špecifiká zdravotnej starostlivosti, časový odstup medzi objednaním a vyšetrením či nemožnosť zabezpečiť kontrolu priamo v ambulanciách.

„Ak kontrolný orgán sám konštatuje, že v praxi len veľmi obmedzene dokáže preverovať zdaňovanie poplatkov v ambulanciách, ide o vážny signál,“ zdôraznil Dobrovodský.

Finančná správa podľa dostupných údajov vlani evidovala 35 podnetov na možné nezdanenie poplatkov, pričom vykonala kontroly u piatich poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. V troch prípadoch zistila porušenie zákona. Mimo podnetov vykonala ešte tri ďalšie kontroly.

Ombudsman zároveň upozornil, že finančná správa dosiaľ nevykonávala osobitnú analýzu nezdaňovania poplatkov v zdravotníctve ani nevydala špeciálne metodické usmernenie pre kontroly v tomto sektore. Podľa neho je potrebné zmeniť legislatívu, posilniť dohľad a vytvoriť účinnejšie mechanizmy ochrany pacientov.

Mimoriadnu správu o poplatkoch už predložil parlamentu, pričom ministerstvo zdravotníctva prisľúbilo zmeny.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.