Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rast cien palív môže zdražiť dopravu aj tovary, tvrdí Česmad

Združenie cestných dopravcov Česmad Slovakia upozornilo na kritickú situáciu v doprave spôsobenú prudkým rastom cien pohonných látok. Podľa dopravcov môže bez zásahu štátu dôjsť k výraznému zvýšeniu cien za prepravu, čo by sa následne premietlo aj do cien tovarov a služieb.

Cena nafty na Slovensku podľa združenia od februára vzrástla približne o 27 percent. Pohonné látky pritom tvoria 30 až 40 percent celkových nákladov dopravcov. Česmad uvádza, že vyššie ceny palív zvýšili náklady približne o 22 centov na kilometer, čo predstavuje asi 2 640 eur mesačne na jedno vozidlo.

Prezident združenia Pavol Jančovič označil situáciu za dlhodobo neudržateľnú. Dopravcovia podľa neho fungujú s minimálnymi maržami a pri súčasnom raste cien už nedokážu náklady absorbovať. Upozornil aj na to, že cena nafty na Slovensku je aktuálne najvyššia spomedzi krajín V4.

Česmad vyzval vládu na prijatie opatrení vrátane zníženia spotrebnej dane z pohonných látok, zrušenia transakčnej dane či podpory investícií a zamestnanosti. Združenie zároveň upozornilo, že ak vláda do konca mája neprijme riešenia, dopravcovia zvážia protesty v Bratislave aj krajských mestách.

(tasr, max)

Minúta  |  

Trump zvažuje presuny vojakov, Poľsko ponúka základne

Poľský prezident Karol Nawrocki podľa Politica vyhlásil, že Poľsko je pripravené prijať amerických vojakov, ktorých USA stiahnu z Nemecka. Podľa jeho slov má krajina pripravenú infraštruktúru a je pripravená rokovať s administratívou prezidenta Donalda Trumpa o posilnení americkej vojenskej prítomnosti na východnom krídle NATO.

Vyjadrenia prichádzajú v čase, keď Pentagón pripravuje presun približne päťtisíc amerických vojakov z Nemecka a Trump naznačil možnosť ďalšieho znižovania počtu jednotiek v krajine. Nawrocki počas cvičení NATO v Litve potvrdil, že bude osobne lobovať za presun časti síl do Poľska.

Téma vyvolala vnútropolitický spor medzi prezidentom a premiérom Donaldom Tuskom. Ten upozornil, že Poľsko by nemalo „preťahovať“ vojakov od spojencov, zároveň však podporuje posilnenie americkej prítomnosti v krajine. Zdôraznil aj potrebu zachovať európsku jednotu.

Nawrockého spojenci z opozície následne kritizovali Tuska za údajné uprednostňovanie vzťahov s Berlínom pred bezpečnostnými záujmami Poľska. Rokovania medzi Varšavou a Washingtonom podľa námestníka ministra zahraničných vecí Marcina Bosackého sa už konajú na vojenskej aj diplomatickej úrovni.

Poľsko aktuálne hostí približne 10-tisíc amerických vojakov, zatiaľ čo v Nemecku ich pôsobí asi 36-tisíc.

(max)

Minúta  |  

Takáč: Pri africkom more v Lovči použijeme štandardný postup

Pri výskyte afrického moru ošípaných v Lovči v okrese Žiar nad Hronom bude štát postupovať štandardne ako pri predchádzajúcich ohniskách ochorenia. Uviedol to minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer).

Podľa ministra budú platiť opatrenia nariadené Štátnou veterinárnou a potravinovou správou (ŠVPS) vrátane trojkilometrového ochranného pásma, desaťkilometrového karanténneho pásma, depopulácie chovu a sprísnených bezpečnostných pravidiel. Takáč zároveň vyzval poľnohospodárov na zodpovedné dodržiavanie opatrení.

ŠVPS potvrdila ohnisko afrického moru ošípaných v komerčnom chove v katastri obce Lovča v stredu 6. mája. Majiteľ chovu v pondelok nahlásil úhyn jednej ošípanej. V utorok pribudlo ďalších 13 uhynutých kusov a v stredu ďalších 32.

Podľa veterinárov momentálne vykazuje príznaky ochorenia 40 ošípaných. Ide najmä o horúčku a respiračný syndróm s výtokom z nozdier, zväčša krvavým. Takáč pripomenul, že africký mor ošípaných sa na Slovensku vyskytuje od roku 2019 a problém s ním majú aj ďalšie krajiny EÚ.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Väčšina štátov EÚ porušila pravidlá o deficite a dlhu

Viac ako polovica členských štátov Európskej únie vlani porušila pravidlá týkajúce sa rozpočtových deficitov a verejného dlhu. Vyplýva to z údajov Eurostatu, podľa ktorých väčšina krajín EÚ minula viac prostriedkov, než vyzbierala. Výnimkou boli Cyprus, Dánsko, Írsko, Grécko a Portugalsko, ktoré hospodárili bez deficitu.

Jedenásť členských štátov prekročilo hranicu trojpercentného deficitu v pomere k hrubému domácemu produktu, ktorú stanovujú pravidlá EÚ. Nemecko skončilo s deficitom na úrovni 2,7 percenta HDP, teda tesne pod limitom.

Údaje Eurostatu zároveň ukazujú, že dvanásť krajín Európskej únie malo verejný dlh vyšší ako 60 percent HDP, čo je ďalšia hranica stanovená európskymi fiškálnymi pravidlami.

Najvyšší pomer verejného dlhu zaznamenali Grécko a Taliansko. Grécky verejný dlh dosiahol 146,1 percenta HDP, taliansky 137,1 percenta. V prípade Nemecka predstavoval verejný dlh 63,5 percenta HDP.

(max)

Minúta  |  

Najvyšší správny súd vybavil takmer všetky prevzaté prípady

Najvyšší správny súd SR od svojho vzniku v roku 2021 rozhodol približne 8 050 z celkového počtu 8 800 vecí. Predseda súdu Pavol Naď potvrdil, že súd je personálne aj organizačne pripravený rozhodovať v lehotách približne od troch do deviatich mesiacov.

Podľa Naďa bolo po vzniku súdu prioritou zvládnuť všetky hlavné agendy vrátane kasačnej agendy, ktorá kontroluje zákonnosť a ústavnosť rozhodnutí správnych súdov, disciplinárnej agendy či volebnej agendy. Disciplinárne konania označil za mimoriadne sledované verejnosťou pre dôraz na dôveryhodnosť justície.

Súd zároveň rieši aj politickú agendu, teda návrhy na pozastavenie alebo rozpustenie politických strán. Takýto návrh však podľa predsedu súdu zatiaľ neprišiel. V tomto roku čakajú súd ďalšie výzvy vrátane komunálnych volieb.

Naď pripomenul, že súd po svojom vzniku prevzal z Najvyššieho súdu SR viac ako 1 900 prípadov a zo Súdnej rady SR ďalšie disciplinárne veci. „V podstate všetky tieto veci boli vybavené. Ak v kasačnej agende zostali nejaké dve-tri kauzy, tak preto, lebo boli prekážky a existujú prekážky na ich vybavenie,“ dodal.

Za dôležité označil aj posilňovanie postavenia súdu v európskom právnom priestore. Medzi významné míľniky zaradil kontakty so zahraničnými najvyššími súdmi a návštevu Súdneho dvora Európskej únie.

(tasr, max)

Minúta  |  

Chovatelia dojníc získajú vyššiu podporu pre mliečnu krízu

Podpora pre chovateľov dojníc na Slovensku sa v kampani 2026 zvýši o 7,7 milióna eur na celkových 35,6 milióna eur. Na jednu dojnicu tak pripadne 352,73 eura. Oznámil to minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) spolu so zástupcami Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) a Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Minister podotkol, že ide o mimoriadnu podporu v reakcii na náročnú situáciu v sektore a pokles výkupných cien kravského mlieka. Podľa jeho slov patrí podpora na jednu dojnicu medzi najvyššie v Európskej únii. V predchádzajúcich dvoch rokoch dosahovala podpora ročne 27,9 milióna eur.

PPA zároveň pripomenula, že poľnohospodári môžu podávať jednotné žiadosti do 15. mája. O podporu sa môže uchádzať približne 1 350 žiadateľov. Podmienkou je chov dojníc s trhovou produkciou mlieka a dodržanie stanovených pravidiel vrátane minimálne dvojmesačného držania zvierat. Časť financií majú farmári dostať už na jeseň formou preddavkov.

Predseda poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jozef Šumichrast zdôraznil potrebu udržania produkcie mlieka na Slovensku. Zároveň vyzval spotrebiteľov, aby podporovali domácich výrobcov nákupom slovenských mliečnych výrobkov.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.