Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko vyhlásilo prímerie a vyzvalo kyjevské veľvyslanectvá na evakuáciu

Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok vyhlásilo prímerie od polnoci 8. mája do 10. mája pri príležitosti 81. výročia víťazstva Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne. Rozhodnutie o dvojdňovom zastavení bojov oznámil prezident Vladimir Putin už začiatkom týždňa.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová vyzvala v stredu zahraničné vlády a medzinárodné organizácie, aby preventívne evakuovali svoj personál z Kyjeva.

Moskva tvrdí, že v prípade ukrajinských útokov počas osláv Dňa víťazstva 9. mája môže nasledovať rozsiahla odveta proti ukrajinskej metropole. Ruské ministerstvo zahraničia označilo hrozbu za mimoriadne vážnu. Obe strany sa obviňujú z pokračujúcich útokov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že Rusko pokračuje v raketových a dronových útokoch, a Kyjev preto bude odpovedať ďalšími údermi na ruské ciele vrátane energetickej infraštruktúry.

Moskva zároveň sprísňuje bezpečnostné opatrenia pred vojenskou prehliadkou a obáva sa ukrajinských dronových útokov na hlavné mesto.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Švédsko môže dodať Kyjevu až 150 stíhačiek Gripen

Ukrajina je podľa ministra obrany Mychajla Fedorova blízko k dohode so Švédskom o nákupe stíhačiek Gripen od spoločnosti Saab.

Zmluva by mohla byť podpísaná už v najbližších mesiacoch. Obe krajiny už vlani podpísali memorandum, ktoré počíta s možnou dodávkou až 150 lietadiel.

Gripeny sú považované za kľúčový prvok budúceho ukrajinského letectva po skončení vojny s Ruskom. Hoci prvé nové stroje by mohli doraziť najskôr o tri roky, Švédsko zároveň rokuje aj o rýchlejšom dodaní starších verzií lietadiel formou prenájmu, predaja alebo darovania.

Financovanie projektu by mohlo byť zabezpečené zo švédskej pomoci Ukrajine a zapojiť sa môžu aj ďalšie krajiny.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Merz chce silné vzťahy s USA napriek sporom s Trumpom

Nemecký kancelár Friedrich Merz potvrdil, že napriek sporom s americkým prezidentom Donaldom Trumpom chce zachovať silné transatlantické vzťahy. Rozdielne názory medzi Berlínom a Washingtonom sa v uplynulých dňoch vyostrili najmä v súvislosti s vojnou v Iráne.

Merz v rozhovore pre televíziu ZDF priznal, že s Trumpom nesúhlasí, no nepovažuje to za prekážku ďalšej spolupráce. Zdôraznil, že partnerstvo medzi spojencami musí vydržať aj odlišné postoje.

Zároveň uviedol, že s americkým prezidentom pravidelne telefonuje a je pripravený otvorene hovoriť aj o sporných témach.

Napätie medzi oboma lídrami vzrástlo po tom, čo Merz kritizoval americký prístup k Iránu a naznačil, že Teherán Washington v rokovaniach ponižuje. Trump následne reagoval ostrými vyjadreniami na adresu nemeckého kancelára.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Francúzsky starosta zavesil portrét Macrona dole hlavou

Prefekt francúzskeho departementu Seine-Saint-Denis Julien Charles vyzval starostu mesta Saint-Denis Ballyho Bagayoka, aby prehodnotil svoje rozhodnutie zavesiť portrét prezidenta Emmanuela Macrona hore nohami.

Ako píše BFMTV, hoci takýto krok nie je nezákonný, je podľa prefekta v rozpore s republikánskou tradíciou, podľa ktorej má portrét hlavy štátu a radniciach symbolicky spájať občanov bez ohľadu na politické rozdiely.

Charles v liste zdôraznil, že ide o zaužívanú prax, ktorá má podporovať rešpekt k inštitúciám. Starostu preto vyzval, aby svoj postoj prehodnotil a zabezpečil dodržiavanie tejto tradície. Bagayoko, ktorý patrí k strane France Insoumise, však reagoval odmietavo a označil výzvu za zbytočnú.

Starosta trvá na tom, že jeho krok je legitímny a portrét zostane v nezmenenej podobe, kým štát nesplní záväzky voči miestnym obyvateľom vyplývajúce z Republikánskeho paktu. Bagayoko zároveň podporuje kandidatúru Jeana-Luca Mélenchona v prezidentských voľbách v roku 2027.

(max)

Minúta  |  

Reuters: Brusel nevidí dôvod na mimoriadnu pomoc aerolinkám

Európska únia zatiaľ neplánuje mimoriadne opatrenia pre letecké spoločnosti v súvislosti s konfliktom v Iráne, ukázal návrh usmernení EÚ, do ktorého nahliadla agentúra Reuters. Podľa návrhu Európskej komisie nie je situácia v cestovnom ruchu natoľko vážna, aby dopravcovia nemuseli vyplácať kompenzácie za zrušené lety.

Hoci ceny leteckého paliva od začiatku konfliktu prudko vzrástli, európske aerolinky zatiaľ krízu zvládajú. Pomáhajú im najmä cenové poistky a stabilný dopyt po cestovaní.

Dopravcovia však upozorňujú, že v najbližších týždňoch môžu vzniknúť problémy so zásobovaním palivom.

Európa je pritom výrazne závislá od dovozu leteckého paliva z Blízkeho východu. Komisia však podľa dostupných údajov zatiaľ nevidí dôvod na zásahy podobné tým počas pandémie covidu-19. Návrh dokumentu ešte môže pred jeho oficiálnym zverejnením prejsť úpravami.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Trump: Aj ropa za 200 dolárov by stála za vojnu s Iránom

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že ho prekvapilo relatívne mierne zdraženie ropy po vypuknutí vojny s Iránom, informuje portál Wall Street Journal.

Podľa vlastných slov očakával rast cien až na 200 či 250 dolárov za barel. Napriek tomu tvrdí, že konflikt „stál za to“, aj keby ceny energií vzrástli ešte výraznejšie.

Vojna však už teraz ovplyvnila globálny energetický trh. Cena ropy Brent vyskočila z približne 75 dolárov na viac ako 100 dolárov za barel a pohonné látky v USA dosiahli najvyššie hodnoty od leta 2022.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.