Preskočiť na obsah
  |  

Netanjahu po útoku v Bejrúte: Nepriatelia Izraela už nemajú imunitu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu po útoku na veliteľa Hizballáhu v Bejrúte vyhlásil, že nepriatelia Izraela už nemajú žiadnu „imunitu“.

Izrael tvrdí, že pri prvom údere na južné predmestia libanonskej metropoly od uzavretia prímeria zabil veliteľa elitnej jednotky Radwan Ahmeda Alího Balúta. Hizballáh sa k útoku zatiaľ nevyjadril.

Útok sa uskutočnil aj napriek krehkému prímeriu medzi Izraelom a Libanonom, ktoré sprostredkovali Spojené štáty. Hoci boje po dohode utíchli, na juhu Libanonu pokračujú vzájomné útoky a Izrael tam udržiava bezpečnostnú zónu.

Washington zároveň pokračuje v diplomatických rokovaniach medzi Izraelom a Libanonom. Obe krajiny by mali v polovici mája absolvovať ďalšie kolo rozhovorov v USA.

Libanonský premiér Nawáf Salám však upozorňuje, že hovoriť o širšej dohode alebo historickom stretnutí lídrov je zatiaľ predčasné.

(reuters, mja)

  |  

Sulík pripustil nový politický projekt, spomína aj stranu Dunaj

Niekdajší líder SaS Richard Sulík znovu otvoril tému svojho návratu do politiky. V rozhovore pre Hospodárske noviny prezradil, že rokuje s viacerými osobnosťami vrátane Borisa Kollára a Martina Winklera, ktorého podporí v boji o post primátora Bratislavy.

Práve cez Winklerovu stranu Dunaj by mohol vzniknúť nový politický projekt. Tvrdí, že o definitívnom rozhodnutí chce hovoriť až po jesenných komunálnych voľbách.

Sulík zatiaľ nevylučuje ani založenie vlastnej strany, no tvrdí, že konkrétnu podobu svojho návratu oznámi až na jeseň po komunálnych voľbách. Zdôraznil tiež, že do žiadnej existujúcej strany vstupovať nechce.

Sulík zároveň odmietol obvinenia, že sa snaží oslabiť SaS. Vyhlásil však, že ho oslovilo niekoľko členov strany, ktorí by radšej kandidovali s ním než so súčasným vedením okolo Branislava Gröhlinga.

(mja)

  |  

Vatikán odmietol nemecký návrh požehnávania homosexuálnych párov

Vatikán opätovne odmietol formalizované požehnávanie homosexuálnych a iných mimomanželských párov v Nemecku. Kardinál Víctor Manuel Fernández potvrdil, že list z novembra 2024 zostáva záväznou odpoveďou aj na nový dokument „Požehnanie posilňuje lásku“, ktorý tento rok schválili nemeckí biskupi a predstavitelia katolíkov v Nemecku, informuje Vatican News.

Podľa prefekta Dikastéria pre náuku viery navrhované obrady prekračujú rámec, ktorý povoľuje dokument Fiducia Supplicans z roku 2023.

Ten síce umožňuje spontánne požehnania, no zakazuje vytváranie liturgických či paraliturgických rituálov, ktoré by mohli vyvolať dojem uznania zväzkov odporujúcich učeniu cirkvi o manželstve.

Do diskusie sa zapojil aj pápež Lev XIV., ktorý zdôraznil, že Svätá stolica už nemeckým biskupom jasne oznámila svoj nesúhlas s formalizovaným požehnávaním párov v neregulárnych situáciách.

(mja)

  |  

Jed v detskej výžive HiPP nebol smrteľný

Rakúske úrady zverejnili výsledky expertízy v prípade kontaminovanej detskej výživy HiPP. Podľa znalcov by množstvo jedu na potkany nájdené v jednom zo zaistených pohárov nebolo život ohrozujúce.

Mohlo by však vyvolať zdravotné problémy vrátane krvácania spôsobeného oslabenou zrážanlivosťou krvi, informuje portál Kronen Zeitung.

Vyšetrovanie pokračuje, keďže závery sa vzťahujú len na jedinú fľašu z Burgenlandu. Úrady stále pátrajú po ďalšom nezvestnom balení a analyzujú aj prípady zo Slovenska a Česka. Doteraz bolo zaistených päť manipulovaných pohárov detskej výživy.

V súvislosti s prípadom je vo vyšetrovacej väzbe 39-ročný bývalý pracovník firmy HiPP. Jeho právnik po zverejnení posudku zopakoval, že klient vinu odmieta a považuje sa za nevinného.

(mja)

  |  

Nemecko chce zrušiť právo veta v EÚ, môže za to aj Orbán

Nemecko navrhuje zásadnú reformu fungovania Európskej únie, ktorá by obmedzila právo veta členských štátov. Minister zahraničných vecí Johann Wadephul vyhlásil, že EÚ by mala v kľúčových otázkach rozhodovať kvalifikovanou väčšinou namiesto jednomyseľnosti, informuje web Euronews.

Podľa Berlína súčasný systém často blokuje rozhodovanie Únie, čo sa naplno ukázalo pri sporoch okolo 90-miliardovej pomoci pre Ukrajinu, ktorú dlhodobo brzdilo Maďarsko pod vedením Viktora Orbána.

Wadephul tvrdí, že zmenu už podporuje 12 krajín. Zároveň navrhuje, aby skupiny štátov mohli postupovať rýchlejšie aj bez súhlasu všetkých členov EÚ, najmä v zahraničnej a bezpečnostnej politike.

Nemecko zároveň presadzuje tvrdšie podmienky pri prideľovaní eurofondov a požaduje viazanie financií na dodržiavanie princípov právneho štátu.

(mja)

  |  

Rusko vyhlásilo prímerie a vyzvalo kyjevské veľvyslanectvá na evakuáciu

Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok vyhlásilo prímerie od polnoci 8. mája do 10. mája pri príležitosti 81. výročia víťazstva Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne. Rozhodnutie o dvojdňovom zastavení bojov oznámil prezident Vladimir Putin už začiatkom týždňa.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová vyzvala v stredu zahraničné vlády a medzinárodné organizácie, aby preventívne evakuovali svoj personál z Kyjeva.

Moskva tvrdí, že v prípade ukrajinských útokov počas osláv Dňa víťazstva 9. mája môže nasledovať rozsiahla odveta proti ukrajinskej metropole. Ruské ministerstvo zahraničia označilo hrozbu za mimoriadne vážnu. Obe strany sa obviňujú z pokračujúcich útokov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že Rusko pokračuje v raketových a dronových útokoch, a Kyjev preto bude odpovedať ďalšími údermi na ruské ciele vrátane energetickej infraštruktúry.

Moskva zároveň sprísňuje bezpečnostné opatrenia pred vojenskou prehliadkou a obáva sa ukrajinských dronových útokov na hlavné mesto.

(reuters, mja)