Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Magyar v snahe získať od Bruselu fondy prvýkrát narazil

Budúci maďarský premiér Péter Magyar sa dostáva do prvého sporu s Európskou komisiou. Ide o to, koľko z pozastavených eurofondov dokáže pre Maďarsko získať, píše Politico.

V hre je približne 10,4 miliardy eur z plánu obnovy, ktoré Brusel zadržal vláde Viktora Orbána. Obe strany sa už zhodujú, že časť peňazí Maďarsko dostane, spor je však o výšku sumy.

Balík pozostáva zo 6,5 miliardy eur vo forme grantov a 3,9 miliardy eur v pôžičkách. Európska komisia naznačuje, že Maďarsko by si malo vziať len granty. Dôvodom je nedostatok času na splnenie podmienok a aj vysoký maďarský dlh.

Magyar však chce získať celý balík. Menej peňazí by bolo politicky slabým výsledkom po jeho kampani, v ktorej sľuboval reset vzťahov s Bruselom.

Rokovania sú zatiaľ neformálne, keďže nová vláda ešte nenastúpila do úradu. Termín na podanie žiadosti o peniaze je koniec augusta.

(est)

Minúta  |  

Trumpove globálne clá sú neopodstatnené, rozhodol súd

Americký obchodný súd zasadil ďalší úder colnej politike prezidenta Donalda Trumpa. Rozhodol, že jeho dočasné 10-percentné clá na dovoz z celého sveta nie sú opodstatnené podľa zákona zo 70. rokov. Zrušil ich však len pre dve firmy a štát Washington, nie pre všetkých dovozcov.

Clá tak zatiaľ zostávajú v platnosti pre väčšinu firiem, kým sa vláda odvolá. Platiť majú len do júla. Súd uviedol, že Trump nesprávne použil zákon, ktorý umožňuje dočasné clá v prípade vážnych problémov s platobnou bilanciou. Podľa sudcov USA takúto krízu nemajú.

Rozhodnutie je ďalším neúspechom pre Trumpovu obchodnú stratégiu, najmä po tom, čo Najvyšší súd už skôr zablokoval jeho širšie clá. Prezident reagoval kriticky a obvinil sudcov z politickej zaujatosti.

Administratíva však plánuje pokračovať v colnej politike a pripraviť nové opatrenia podľa iného zákona, ktorý sa zameriava na neférové obchodné praktiky.

Rozhodnutie zároveň otvára priestor pre ďalšie žaloby zo strany firiem, ktoré by mohli žiadať vrátenie zaplatených ciel. Spor o miliardy dolárov tak bude pravdepodobne pokračovať na vyšších súdoch.

(reuters, est)

Minúta  |  

Ruské prímerie svedčí o „podivnej logike“, vyhlásil Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj kritizoval ruské jednostranné prímerie vyhlásené pri príležitosti osláv konca druhej svetovej vojny. Označil ho za „zvláštne a nevhodné“ a obvinil Moskvu, že chce len na chvíľu zabezpečiť pokoj pre vojenskú prehliadku, aby potom pokračovala vo vojne.

Podľa Zelenského Rusko už vopred hovorí o ďalších útokoch po 9. máji. Podotkol, že Ukrajina zažila aj počas predchádzajúcich dní nové ruské útoky a hrozby, napriek výzvam Kyjeva na prímerie.

Po polnoci, keď malo ruské prímerie začať platiť, neboli hlásené nové útoky, no predtým zazneli v niektorých regiónoch letecké poplachy.

Zelenskyj zároveň zdôraznil, že skutočným spôsobom, ako si uctiť obete druhej svetovej vojny, je dosiahnuť spravodlivý mier. Vyzval Spojené štáty, aby naďalej podporovali Ukrajinu a jasne vnímali Rusko ako agresora.

Ukrajina podľa neho pokračuje v obranných aj útočných operáciách, vrátane útokov na ruské vojenské a energetické ciele. Zároveň deklaroval pripravenosť pokračovať v diplomatických rokovaniach, ak o ne Rusko prejaví reálny záujem.

(reuters, est)

Minúta  |  

Irán a USA si vymenili paľbu. Prímerie platí, vraví Trump

Spojené štáty a Irán si vo štvrtok opäť vymenili paľbu, čo predstavuje najvážnejšie narušenie prímeria platného od začiatku apríla. Obe strany však situáciu následne upokojovali a naznačili, že nechcú konflikt ďalej vyhrocovať.

Irán obvinil USA z útokov na lode v Hormuzskom prielive a z leteckých úderov na svoje územie. Tvrdí, že reagoval útokmi na americké vojnové plavidlá. Americká armáda naopak uviedla, že zasiahla až po iránskom útoku a že jej jednotky neutrpli škody.

Prezident Donald Trump sa snažil incident zľahčiť a zdôraznil, že prímerie stále platí. Zároveň potvrdil pokračovanie rokovaní s Teheránom o ukončení konfliktu. Kľúčové otázky, ako iránsky jadrový program či plná obnova lodnej dopravy, zatiaľ vyriešené nie sú.

Napätie v regióne ovplyvňuje aj svetové trhy. Po obnovení bojov vzrástli ceny ropy a benzínu, keďže Hormuzský prieliv je kľúčovou trasou pre pätinu svetových dodávok ropy a plynu.

(reuters, est)

Minúta  |  

Kňazovi ponúkla nemocnica dvakrát eutanáziu

Katolícky kňaz Larry Holland z Vancouveru tvrdí, že mu zdravotníci v nemocnici dvakrát ponúkli asistovanú samovraždu. Hoci vedeli, že ako duchovný odmieta eutanáziu, informuje portál B.C. Catholic.

Sedemdesiatdeväťročný kňaz sa zotavuje po zlomenine bedra a podľa vlastných slov ho návrhy na eutanáziu šokovali, keďže nebol v terminálnom štádiu ochorenia.

Nemocnica informovala, že zdravotníci môžu tému asistovanej smrti otvoriť na základe vlastného odborného posúdenia.

Kritici však tvrdia, že podobné rozhovory môžu predstavovať psychický tlak na zraniteľných pacientov. Katolícki predstavitelia označili prípad za znepokojujúci príklad vývoja kanadského systému asistovanej smrti.

(mja)

Minúta  |  

Trump dal ohľadom ciel EÚ ultimátum do 4. júla

Americký prezident Donald Trump uviedol, že mal „výborný telefonát“ s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Zároveň dal Európskej únii ultimátum do 4. júla, aby splnila svoju časť obchodnej dohody, inak USA výrazne zvýšia clá.

Trump tvrdí, že dohoda uzavretá minulý rok v škótskom Turnberry počítala s tým, že EÚ zníži svoje clá na nulu. Podľa neho sa to zatiaľ nestalo, preto je pripravený pristúpiť k tvrdším opatreniam. Už predtým pohrozil zvýšením ciel na dovoz európskych áut a nákladných vozidiel z 15 na 25 percent.

„Dal som jej čas do 250. výročia našej krajiny, potom clá výrazne zvýšime,“ uviedol Trump na sociálnej sieti Truth Social.

Obaja lídri sa počas telefonátu venovali aj Iránu a zhodli sa, že krajina nesmie získať jadrové zbrane.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.