Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Moskva zrušila akreditácie zahraničným médiám na prehliadku

Kremeľ tento rok výrazne obmedzil podobu vojenskej prehliadky pri príležitosti výročia konca druhej svetovej vojny. Na podujatí 9. mája v Moskve nebude vystavená vojenská technika a Kremeľ zrušil aj akreditácie viacerým zahraničným médiám.

Podľa informácií magazínu Spiegel akreditácie telefonicky odobrali okrem tohto portálu televíziám ARD, ZDF, Sky, agentúre AFP či talianskej Rai a japonskej NHK.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom povedal, že nikomu nebola zrušená akreditácia, avšak vzhľadom na zmeny vo formáte prehliadky bol stanovený limit na počet zahraničných novinárov, ktorí môžu o podujatí informovať.

Niektoré médiá dostali informáciu, že na podujatie budú vpustené iba ruské médiá. Podľa dostupných správ ide o prvý prípad, keď zahraničné redakcie najprv akreditáciu získali a následne im ju negovali.

Rusko si tento rok pripomína 81. výročie kapitulácie nacistického Nemecka Sovietskemu zväzu. Deň víťazstva patrí medzi najvýznamnejšie štátne sviatky v krajine. V minulých rokoch bola súčasťou osláv rozsiahla vojenská prehliadka s účasťou tankov, raketových systémov a ďalšej techniky. Tento rok sa však podľa ministerstva obrany prehliadka uskutoční bez vojenských vozidiel pre „aktuálnu operačnú situáciu“.

(max)

Minúta  |  

Lev XIV. po stretnutí s Rubiom apeloval na ukončenie násilia

Pápež Lev XIV. pri príležitosti prvého výročia svojho pontifikátu vyzval svetových lídrov, aby zmiernili globálne napätie a odvrátili sa od násilia. Počas návštevy talianskych Pompejí požiadal veriacich o modlitby za upokojenie konfliktov a zníženie nenávisti vo svete.

Hlava katolíckej cirkvi vo svojom príhovore hovorila o potrebe zmierenia a vyjadrila znepokojenie nad medzinárodným napätím aj rastúcim dôrazom na obchod so zbraňami. „Nemôžeme sa zmieriť s obrazmi smrti, ktoré nám správy ukazujú každý deň,“ povedal Lev XIV.

Vyjadrenia zazneli deň po jeho stretnutí s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom vo Vatikáne. Rokovania sa uskutočnili v čase napätých vzťahov medzi Vatikánom a administratívou prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý opakovane kritizoval pápeža po jeho vyjadreniach k vojne v Iráne.

Vatikán po stretnutí oznámil, že obe strany sa zaviazali zlepšiť vzájomné vzťahy. Americké veľvyslanectvo pri Svätej stolici reagovalo, že rokovania sa týkali tém spoločného záujmu na západnej pologuli.

Lev XIV., vlastným menom Robert Prevost, sa pontifikátu ujal po zvolení 8. mája 2025 ako nástupca pápeža Františka. Prvý americký pápež pred zvolením pôsobil dlhé roky ako misionár a biskup v Peru.

(reuters, max)

Minúta  |  

Na samit NATO chce Babiš aj Pavel, prezident nevylučuje žalobu

Český prezident Petr Pavel a premiér Andrej Babiš sa nedohodli na tom, kto bude zastupovať Česko na júlovom samite NATO v Ankare. Po piatkovom rokovaní Pavel oznámil, že naďalej trvá na svojej účasti.

Premiér Babiš zastáva názor, že tentoraz by mal českú delegáciu viesť predseda vlády, nie prezident, ako bývalo zvykom. Argumentuje najmä rozdielnymi názormi medzi vládou a prezidentom na otázky obrany a plnenia záväzkov voči NATO. Podľa Babiša bude vláda schopná lepšie vysvetliť postoj Česka k obranným výdavkom.

Pavel však zdôraznil, že zastupovanie štátu navonok patrí medzi ústavné kompetencie prezidenta. Uviedol, že chce byť prítomný aspoň na neformálnej večeri samitu, zatiaľ čo oficiálnych rokovaní by sa zúčastnil premiér spolu s ministrami obrany a zahraničných vecí. Takýto model označil za ústupok vláde.

„Ak by vláda rozhodla tak, že to bude znamenať vyradenie prezidenta z plnenia jeho ústavných povinností, potom mi asi nezostane nič iné, než podanie ústavnej žaloby zvážiť. Musíme chrániť to, aby prezident mohol vykonávať svoje kompetencie dané ústavou,“ podotkol.

O konečnom zložení delegácie má vláda rozhodovať v júni. Spor o účasť na samite NATO trvá medzi prezidentom a vládou už niekoľko týždňov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ministerstvo vnútra postavilo policajta Pavla Ďurku mimo služby

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) rozhodol o dočasnom pozbavení štátnej služby policajta Pavla Ďurku, ktorý pôsobí na funkcii vyšetrovateľa Policajného zboru. Obmedzenie potrvá pol roka.

Dôvodom má byť nové vznesené obvinenie z marca tohto roku, podľa ktorého je Ďurka obvinený zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločinu vydierania, ktorých sa mal dopustiť ako vyšetrovateľ, teda v súvislosti s plnením jeho služobných povinností.

„Bolo by v rozpore s ochranou dôvery občanov v právny štát, ak by vyšetrovateľ dôvodne podozrivý zo závažnej trestnej činnosti mohol voči iným osobám vystupovať z pozície orgánu činného v trestnom konaní,“ uviedli z odboru komunikácie ministrovej kancelárie.

Hoci policajt má postavenie chráneného oznamovateľa, nemôže to podľa rezortu ospravedlniť existenciu dôvodného podozrenia z jeho trestnej činnosti.

„V tomto smere Ústavný súd SR uviedol, že zo žiadneho ustanovenia zákona o ochrane oznamovateľov nemožno vyvodiť, že bol prijatý s cieľom poskytovať ochranu trestne stíhaným osobám (Uznesenie USSR I. ÚS 220/2025-22),“ píše sa v stanovisku.

Ďurkov advokát Peter Kubina označil rozhodnutie ministra vnútra za nie zákonné a nie múdre. „Dnes nám opäť ukázal, že sme sa v ňom nemýlili, a že zákonu a súdnym rozhodnutiam nepodľahne za žiadnu cenu,“ poznamenal.

Úmyslom konania ministra je podľa Kubinu držať krivo obvinených čestných policajtov mimo služby v domácom väzení až do volieb, a to za každú cenu a bez ohľadu na rozhodnutia súdov.

(est, tasr)

Minúta  |  

EÚ chce urýchliť rokovania o vstupe Moldavska do bloku

Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová v piatok deklarovala, že EÚ síce zatiaľ neurčila presný termín začatia formálnych rokovaní o vstupe Moldavska do Únie, no Brusel chce postupovať čo najrýchlejšie. Vyhlásila to počas návštevy moldavskej prezidentky Maie Sanduovej.

Zdôraznila, že zmeny vlád v niektorých európskych krajinách vytvorili priaznivejšie podmienky pre pokračovanie rozširovania EÚ. Podľa Kallasovej je potrebné využiť obdobie, keď voči Moldavsku neexistujú výrazné politické námietky zo strany členských štátov.

Moldavsko podľa nej dosiahlo pokrok v presadzovaní reforiem a separatistický región Podnestersko „sa nestane prekážkou“ na ceste Moldavska k vstupu do bloku.

Moldavská prezidentka Maia Sanduová potvrdila, že Kišiňov si naďalej stanovuje cieľ podpísať prístupovú zmluvu s EÚ do roku 2028.

(reuters, max)

Minúta  |  

Všetky piliere na stavbe prešovskej nemocnice sú chybné, vyhlásil Naď

Predseda strany Demokrati Jaroslav Naď v piatok ukázal dva znalecké posudky akreditovanej spoločnosti z 28. a 29. apríla k situácii na stavbe Vojenskej nemocnice v Prešove.

Firma podľa jeho slov vykonala desiatky meraní a hodnoty pevnosti betónu neobstáli ani v jednej kontrole kvality. „Najpravdepodobnejšie je, že to bude treba celé zbúrať. Menej pravdepodobná možnosť, ktorú musí posúdiť statik, je, že to bude treba celé opraviť za obrovské náklady,“ povedal Naď.

Z posudku vraj vyplýva, že všetky oporné piliere sú chybné. „Dlhodobo sa stavalo nekvalitne. Výrobcom betónu bola spoločnosť Vedos s.r.o.,“ zdôraznil politik.

Označil za otázne, či niekto kontroloval železné výstuže a či v areáli vôbec pôsobil stavebný dozor.

Že na stavbe vznikol problém s nekvalitným betónom, priznal minister obrany Robert Kaliňák (Smer) 30. apríla, keď informáciu medializovalo Kresťanskodemokratcké hnutie.

(est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.