Preskočiť na obsah
  |  

Brusel schválil sankcie proti Rusom za únosy detí z Ukrajiny

Európska únia uvalila sankcie na 16 osôb a sedem subjektov v Rusku za systematickú nezákonnú deportáciu ukrajinských detí, potvrdila v pondelok Rada EÚ vo vyhlásení.

Odhaduje sa, že Rusko od začiatku vojny deportovalo a násilne premiestnilo takmer 20 500 ukrajinských detí. Tieto činy predstavujú podľa inštitúcie Únie vážne porušenia medzinárodného práva a porušujú základné práva detí s cieľom vymazať ukrajinskú identitu a podkopať budúce generácie, dodala organizácia.

Medzi subjekty uvedené na zoznam patria federálne inštitúcie prepojené s ruským ministerstvom školstva, predstavitelia a politici z území okupovaných Ruskom, ako aj vedúci mládežníckych táborov a vojensko-vlasteneckých organizácií.

Na tieto osoby sa vzťahuje zmrazenie majetku, pričom občania a spoločnosti EÚ majú zakázané poskytovať im finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje a jednotlivci čelia zákazu cestovania do krajín Únie.

(reuters, max)

  |  

Slovensko a Rakúsko zdôraznili význam regionálnej spolupráce

Prezident Peter Pellegrini prijal v Bratislave rakúskeho prezidenta Alexandra Van der Bellena, pričom obaja označili vzťahy Slovenska a Rakúska za mimoriadne blízke a priateľské. Podľa Pellegriniho spájajú krajiny nielen geografická blízkosť, ale aj intenzívna politická, ekonomická a ľudská spolupráca.

Prezidenti rokovali o bilaterálnych témach, regionálnej spolupráci aj aktuálnych otázkach Európskej únie. Diskusia sa dotkla aj budúcnosti EÚ a možnej hlbšej integrácie členských štátov. Pellegrini pritom zdôraznil, že Slovensko zostáva opatrné najmä pri témach spoločnej zahraničnej a obrannej politiky, hoci rešpektuje odlišný pohľad rakúskej strany.

Obe hlavy štátu sa zhodli na potrebe mierových riešení medzinárodných konfliktov a rešpektovania medzinárodného práva. Pellegrini zároveň vyzdvihol spoluprácu pri modernizácii dopravnej infraštruktúry, cezhraničných projektoch či energetickej bezpečnosti. Dôležitou témou bola aj konkurencieschopnosť priemyslu.

Van der Bellen pripomenul unikátnu blízkosť Bratislavy a Viedne. Podľa neho intenzívne kontakty medzi oboma krajinami vytvárajú priestor pre ďalšie spoločné projekty a podporu každodenného života obyvateľov.

„Silné a pevné bilaterálne vzťahy, ako aj regionálna spolupráca sú základným kameňom efektívnej spolupráce na európskej úrovni,“ zhodnotil rakúsky politik. Ten avizoval, že počas návštevy sa bude pýtať aj slovenského premiéra Roberta Fica (Smer) na jeho víkendové stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve.

(tasr, max)

  |  

Zelenskyj rozširuje dronovú diplomaciu a uzatvára nové kontrakty

Ukrajina rokuje s takmer dvadsiatkou krajín o spolupráci v oblasti vojenských dronov a štyri dohody už vstúpili do platnosti. Oznámil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, podľa ktorého prvé konkrétne kontrakty v rámci podpísaných partnerstiev sa aktuálne pripravujú.

Kyjev sa v uplynulých mesiacoch snaží využiť svoje skúsenosti z vojny s Ruskom a intenzívne rozvíja takzvanú „dronovú diplomaciu“. Od začiatku konfliktu na Blízkom východe koncom februára Zelenskyj absolvoval sériu zahraničných ciest, počas ktorých Ukrajina uzavrela viacero bezpečnostných a obranných dohôd.

V apríli podpísal Kyjev partnerstvá v oblasti obrany a dronových technológií s Nemeckom, Nórskom a Holandskom. Už skôr, koncom marca, Ukrajina nadviazala dlhodobú bezpečnostnú spoluprácu so Saudskou Arábiou, Katarom a Spojenými arabskými emirátmi. Minulý mesiac pribudli aj dohody s Azerbajdžanom v oblasti obrany a energetiky.

Zelenskyj zároveň naznačil, že Ukrajina pripravuje ďalšiu bezpečnostnú spoluprácu s krajinami z iného regiónu sveta, podrobnosti však nezverejnil. Potvrdil však, že vďaka partnerstvám získavajú potrebné objemy paliva.

(reuters, max)

  |  

Raši podporil Gruzínsko na ceste do EÚ a prijal šéfa parlamentu

Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas) prijal v Bratislave predsedu parlamentu Gruzínska Šalvu Papuašviliho, ktorý pricestoval na vôbec prvú oficiálnu návštevu Slovenska v tejto funkcii. Obe strany po rokovaní zdôraznili význam parlamentnej diplomacie a pokračovania politického dialógu medzi krajinami.

Papuašvili ocenil doterajšiu spoluprácu parlamentných výborov a vyzdvihol spoločné záujmy oboch krajín.

Jednou z hlavných tém rokovania bola aj európska integrácia Gruzínska. Raši deklaroval pokračujúcu podporu Slovenska pre suverenitu a územnú celistvosť Gruzínska v jeho medzinárodne uznaných hraniciach. Slovensko je podľa neho pripravené pomáhať Gruzínsku v otázkach súvisiacich s jeho prístupovým procesom do Európskej únie.

Papuašvili označil za dôležité najmä zdieľanie slovenských skúseností z integračného procesu a hovoril aj o aktuálnych výzvach vo vzťahoch Gruzínska s Európskou úniou. Obe strany diskutovali o možnostiach konštruktívneho dialógu medzi Tbilisi a Bruselom.

Raši zároveň Gruzínsko opísal ako strategickú tranzitnú krajinu pre Slovensko, najmä v oblasti diverzifikácie dodávok. Vyzdvihol tiež rozvoj vzťahov v cestovnom ruchu, kultúre a školstve. Pripomenul aj spustenie novej leteckej linky medzi Bratislavou a gruzínskym mestom Kutaisi.

(tasr, max)

  |  

SaS cieli na rodinné podniky, povolali si do tímu posilu

Systémové opatrenia pre rodinné podniky chce pripraviť opozičná SaS s pomocou ekonómky Moniky Naďovej Krošlákovej. Podľa nej tvoria rodinné firmy na Slovensku asi 60 percent podnikov, v súkromnom sektore tvoria polovicu zamestnanosti a okrem štandardných čelia aj špecifickým podnikateľským výzvam, napríklad generačnému transferu.

„Preto je veľmi dôležité pripraviť pre ne systémové opatrenia a právne nástroje, ktoré by im pomohli čeliť týmto výzvam,“ zhodnotila Naďová Krošláková.

Tá pôsobí ako docentka na Ekonomickej univerzite v Bratislave, zároveň je prezidentkou Podnikateľskej aliancie Slovenska, zakladateľkou Family Business Center a členkou ďalších odborných organizácií. V SaS chce pôsobiť ako nezávislá expertka.

Naďová Krošláková upozornila, že podľa zahraničných štatistík neprežije generačný transfer až 70 percent rodinných podnikov. Vhodnými nástrojmi sú podľa nej trusty a nadácie, ktoré už využívajú v Českej republike alebo Lichtenštajnsku. „A pokiaľ nechceme, aby tento slovenský kapitál nám odchádzal do zahraničia, je veľmi dôležité im tieto nástroje vytvoriť u nás na Slovensku,“ uzavrela.

(tasr, max)

  |  

Irán považuje svoju reakciu na návrh USA za legitímnu

Napätie medzi USA a Iránom sa opäť vystupňovalo po tom, čo prezident Donald Trump okamžite odmietol iránsku odpoveď na americký mierový návrh. Reakcia Washingtonu vyvolala ďalšie obavy z predlžovania konfliktu a prudko rozhýbala energetické trhy. Ceny ropy v pondelok vyskočili o viac ako 3,5 percenta.

Irán v nedeľu predstavil vlastný návrh na ukončenie viac ako desaťtýždňovej vojny. Teherán požadoval ukončenie americkej námornej blokády, zrušenie sankcií, uvoľnenie zmrazených iránskych aktív a garancie, že USA a Izrael nepodniknú ďalšie útoky.

Súčasťou návrhu bola aj požiadavka na kompenzácie za vojnové škody a potvrdenie iránskej kontroly nad Hormuzským prielivom. Práve Hormuz zostáva jedným z najcitlivejších bodov konfliktu. Pred vypuknutím vojny, 28. februára, cez túto strategickú trasu prúdila približne pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu. Pretrvávajúce obmedzenia dopravy preto výrazne zvyšujú nervozitu na trhoch.

Trump iránsky návrh odmietol stručným vyhlásením na sociálnej sieti Truth Social. „Nepáči sa mi to – absolútne neprijateľné,“ odkázal bez ďalších detailov.

Irán však v pondelok označil svoj návrh za „veľkorysý a zodpovedný“. Hovorca ministerstva zahraničných vecí Esmaeil Baghaei tvrdí, že Teherán sa usiluje o bezpečnosť v regióne aj obnovenie voľného pohybu lodí cez Hormuzský prieliv.

(reuters, max)