Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Maďarsko sa snaží získať miliardy z fondu obnovy

Maďarsko sa usiluje získať prístup k 10,4 miliardy eur z európskeho fondu obnovy ešte pred koncom augusta. Podľa predstaviteľov Európskej únie ide o náročný cieľ, no Budapešť ho stále môže splniť.

Financie vo výške 6,5 miliardy eur vo forme grantov a 3,9 miliardy eur v lacných úveroch zostali krajine zablokované pre problémy s právnym štátom počas vlády Viktora Orbána. Z rovnakého dôvodu je zmrazených aj približne sedem miliárd eur zo štrukturálnych fondov EÚ.

Nový premiér Péter Magyar, ktorý sa funkcie ujal v sobotu, rokuje s Európskou komisiou o uvoľnení financií od víťazstva jeho strany vo voľbách 12. apríla. Budapešť má podľa informácií predložiť nový plán čerpania financií 27. mája po rokovaniach Magyara s predsedníčkou Komisie Ursulou von der Leyenovou.

Nový návrh musí zodpovedať cieľom fondu obnovy, teda ekologickejšej, digitálnejšej a odolnejšej ekonomike. Predchádzajúci plán z roku 2022 už podľa predstaviteľov EÚ nie je použiteľný.

Európska komisia zároveň odporúča presunúť peniaze do bezpečnejších a rýchlejšie realizovateľných projektov, aby Maďarsko stihlo využiť financie pred vypršaním termínu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Eurokomisia rokuje s OpenAI a Anthropicom o prístupe k modelom AI

Európska komisia vedie rokovania s americkými spoločnosťami OpenAI a Anthropic v súvislosti s ich systémami umelej inteligencie. V pondelok to potvrdil hovorca Komisie Thomas Regnier.

Podľa jeho slov Brusel víta aktívny prístup spoločnosti OpenAI, ktorá prejavila zámer sprístupniť svoj nový model umelej inteligencie. Európska komisia so zástupcami firmy priebežne komunikuje a diskusie pokračujú.

Regnier zároveň uviedol, že predstavitelia Komisie absolvovali so spoločnosťou Anthropic štyri až päť stretnutí. Rokovania však zatiaľ nedospeli do štádia, v ktorom by sa diskutovalo o možnom prístupe k modelom tejto firmy.

„Pri jednej spoločnosti máme firmu, ktorá proaktívne ponúka sprístupnenie svojho modelu. Pri druhej máme dobrú výmenu názorov, no nie sme vo fáze, keď by sme mohli špekulovať o možnom prístupe alebo jeho absencii,“ povedal Regnier počas pravidelného denného brífingu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Pellegrini opäť nepodpísal novelu o kolektívnom investovaní

Prezident Peter Pellegrini ani druhýkrát nepodpísal novelu zákona o kolektívnom investovaní. Návrh už v apríli vrátil Národnej rade SR na opätovné prerokovanie pre výhrady k takzvaným prílepkom, ktoré menia nesúvisiace zákony. Poslanci však prezidentovo veto prelomili a právnu normu schválili v pôvodnom znení, takže vstúpi do platnosti aj bez podpisu hlavy štátu.

Novela do slovenského právneho poriadku preberá európsku smernicu z roku 2024, ktorej cieľom je zjednotiť pravidlá pre správcov alternatívnych investičných fondov v rámci Európskej únie.

Ministerstvo financií uviedlo, že smernica harmonizuje pravidlá pre fondy poskytujúce úvery, upravuje delegovanie činností na tretie subjekty, rozširuje nástroje na riadenie likvidity a zlepšuje cezhraničný prístup k službám depozitárov.

Súčasťou novely je aj prevzatie ďalšej európskej smernice týkajúcej sa rizík pri centrálne zúčtovávaných derivátových transakciách.

Právna norma zároveň upravuje viaceré ustanovenia podľa poznatkov z praxe. Zavádza napríklad pravidelnú rotáciu nezávislých oceňovateľov nehnuteľností či označenie „správca podlimitných rizikových fondov“.

Poslanci zároveň nepriamo novelizovali zákony o účtovníctve aj o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, napríklad v súvislosti s vykazovaním informácií o udržateľnosti a vrátením dane pri niektorých bezdymových tabakových výrobkoch.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Babiš po derby kritizuje násilie aj bezpečnostné zlyhania

Český premiér Andrej Babiš označil výtržnosti počas víkendového futbalového derby medzi Slaviou Praha a Spartou Praha za hanbu a veľké zlyhanie. Po rokovaní vlády vyhlásil, že situácia si vyžaduje zásadné zmeny a dôslednejšie bezpečnostné opatrenia na štadiónoch.

Babiš kritizoval najmä to, že sa fanúšikovia dostali na štadión so svetlicami a s ďalšími nebezpečnými predmetmi. Podľa neho je neprijateľné, aby rodiny s deťmi boli počas športových podujatí svedkami násilia a chaosu.

„Je to strašná hanba, je to úplne hrozné. Vôbec tomu nerozumiem, je to obrovské zlyhanie a strašná škoda,“ povedal premiér. Dodal, že po predchádzajúcich korupčných škandáloch v českom futbale ide o ďalší vážny zásah do reputácie športu.

Minister pre šport, prevenciu a zdravie Boris Šťastný uviedol, že cieľom vlády je minimalizovať riziko násilia na športových podujatiach a zabezpečiť, aby boli štadióny bezpečným miestom pre rodiny aj deti.

Česká polícia v pondelok oznámila, že vyšetruje viaceré trestné činy vrátane výtržníctva, poškodenia cudzej veci a napadnutia brankára Sparty Jakuba Surovčíka. Kriminalisti zároveň analyzujú desiatky kamerových záznamov a postupne identifikujú podozrivé osoby.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Obžalovaný z pokusu o atentát na Trumpa vinu odmietol

Muž obvinený z pokusu o atentát na amerického prezidenta Donalda Trumpa sa v pondelok pred súdom vyhlásil za nevinného vo všetkých bodoch obžaloby. Informovali o tom americké médiá po úvodnom pojednávaní prípadu.

Tridsaťjedenročný Cole Allen na súde nevystúpil. Vyhlásenie o nevine zaňho predniesol jeho obhajca. Prokuratúra ho viní z pokusu o atentát na prezidenta Spojených štátov, z napadnutia federálneho agenta a z porušenia zákonov o držbe zbraní.

Podľa vyšetrovateľov Allen počas incidentu vystrelil z brokovnice na príslušníka americkej tajnej služby a následne vtrhol na bezpečnostné stanovište. K útoku malo dôjsť počas večere Asociácie korešpondentov pri Bielom dome, na ktorej sa zúčastnil Trump aj ďalší členovia jeho administratívy.

Úrady tvrdia, že útok sa podarilo zmariť ešte predtým, ako sa útočník dostal k prezidentovi alebo ďalším chráneným osobám. Incident vyvolal v Spojených štátoch rozsiahlu pozornosť a opätovne otvoril otázky bezpečnosti vrcholných predstaviteľov krajiny počas verejných podujatí.

Cole Allen zostáva vo väzbe.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Eurostat očakáva do konca storočia pokles populácie EÚ

Nová projekcia Eurostatu ukazuje, že počet obyvateľov Európskej únie by v rokoch 2025 až 2100 mohol klesnúť o 40 percent, ak by sa zastavila súčasná úroveň migrácie.

Údaje zverejnené 8. mája hovoria o poklese o 184 miliónov ľudí – z predpokladaného maxima 452 miliónov v roku 2026 na 268 miliónov v roku 2100.

Po započítaní migrácie Eurostat očakáva miernejší pokles populácie EÚ, a to o 11,7 percenta na 399 miliónov ľudí.

Projekcia vychádza z predpokladov čiastočnej konvergencie pôrodnosti, úmrtnosti a migračných modelov krajín EÚ, uviedol hovorca európskej štatistickej agentúry.

Výsledky naznačujú, že Únia bude čeliť starnutiu obyvateľstva a úbytku pracovnej sily s migráciou aj bez nej.

Bez migrácie by podiel detí a mladých ľudí do 19 rokov na celkovej populácii klesol z 20 na 11 percent. Podiel ľudí v produktívnom veku od 20 do 64 rokov by sa znížil z 58 na 48 percent.

Aj pri započítaní migrácie Eurostat očakáva, že podiel detí a mladých ľudí do roku 2100 klesne z 20 na 17 percent. Podiel ľudí v produktívnom veku klesne z 58 na 50 percent.

Eurostat upozorňuje, že pre neistotu budúceho demografického vývoja treba projekcie vnímať ako jeden z možných scenárov, nie ako presnú predpoveď.

(red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.