Čínsky komunistický režim považuje ostrovný štát, kam kedysi ušli čínske protikomunistické nacionalistické sily pred Maom, za svoje územie.
Pri piatkových oslavách 72. výročia založenia Čínskej ľudovej republiky vniklo 38 čínskych bojových lietadiel do identifikačnej zóny protivzdušnej obrany ostrovného štátu Taiwan.
Ide o historicky najväčší počet stíhačiek, ktorým Čína doposiaľ demonštrovala silu voči ostrovnému štátu. Ten Peking vníma ako odštiepeneckú provinciu, ktorá bude jedného dňa znovuzjednotená s pevninou, a to aj napriek tomu, že tento demokratický ostrov má od roku 1949 svoju vlastnú vládu.
V tomto istom týždni Čína obvinila Veľkú Britániu z toho, že vyslala do Taiwanského prielivu bojovú loď s "nekalými úmyslami".
Podľa taiwanského ministerstva obrany do juhozápadnej zóny protivzdušnej obrany najprv preniklo 22 čínskych bojových stíhačiek, dva bombardéry a jedno lietadlo určené na zneškodňovanie ponoriek. Neskôr ich netradične v noci nasledovala druhá skupina 13 čínskych stíhačiek.
Takzvaná ADIZ, zóna protivzdušnej obrany štátu Taiwan, je oblasť mimo územia a vzdušného priestoru krajín. Tie však v rámci národnej bezpečnosti rozpoznávajú, monitorujú a kontrolujú cudzie lietadlá nachádzajúce sa v tejto zóne.
Veľkou otázkou je, či by po napadnutí Taiwanu boli Spojené štáty pripravené tento ostrovný štát brániť a vstúpiť tak do vojny s Čínou. Peking si totiž nárokuje svoju vlastnú Monroeovu doktrínu v Ázii, svoju dominanciu už uplatnil voči Hongkongu, ale tiež ďalším obchodne závislým štátom v Ázii. V reakcii na rastúce požiadavky a silnejúci nacionalizmus Číny vznikol nedávno pakt štátov USA, Austrália a Veľká Británia, takzvaný AUKUS, ktorý chce Čínu v regióne vyvažovať. A chrániť záujmy a bezpečnosť Austrálie.
Taiwan však členom tohto paktu nie je. Ako napísal pred časom expert Graham Allison, ak sa chce Amerika vyhnúť vojne s Čínou, musí sa vzdať záväzku či len úvahy, že bude garantovať bezpečnosť Taiwanu. Zdá sa, že Čína to práve Američanom pripomenula.
Bývalý prezident žil niekoľko rokov na Ukrajine, postupom času sa aj tam stal neželanou osobou. Návrat do Gruzínska súvisí s blížiacimi sa samosprávnymi voľbami.
V Gruzínsku v piatok zadržali bývalého prezidenta Michaila Saakašviliho. Oznámil to na tlačovej konferencii gruzínsky premiér Irakli Garibašvili. Saakašvili pritom len pred niekoľkými hodinami na sociálnych sieťach oznámil, že sa nachádza v Gruzínsku.
"Chcem oznámiť, že tretí gruzínsky prezident bol zadržaný a poslaný do väzenia," vyhlásil Garibašvili. Zároveň dodal, že bezpečnostné zložky mali informácie o pohybe Saakašviliho ešte v čase, keď sa nachádzal na Ukrajine, a celú situáciu mali pod kontrolou.
Saakašvili v piatok na sociálnej sieti Facebook oznámil, že sa po ôsmich rokoch vrátil späť do svojej rodnej krajiny a nachádza sa v meste Batum. Gruzínske ministerstvo vnútra však vtedy tvrdilo, že bývalý prezident gruzínske hranice neprekročil.
Saakašvili neskôr na sociálnych sieťach oznámil, že 2. a 3. októbra plánuje byť v Tbilisi, a vyzval ľudí, aby vtedy prišli na Námestie slobody v centre mesta, kde "budú spoločne spočítavať hlasy".
Bývalý gruzínsky prezident tiež vyhlásil, že ak by sa "uzurpátorskej vláde" podarilo zadržať ho ešte pred avizovanými pochodmi, "malo by to ešte viac upevniť" silu prívržencov opozície. Ubezpečil, že on sa nevzdá, a vyjadril nádej, že neustúpia ani jeho priaznivci.
Celé toto dianie si bývalý prezident s podivuhodnou ľahkosťou užíva na svojom Facebooku.
Saakašvili bol gruzínskym prezidentom od roku 2004 do roku 2013, keď len niekoľko dní pred koncom svojho funkčného obdobia opustil krajinu. Následne ho v neprítomnosti odsúdili na tri roky väzenia za zneužívanie právomocí. Bývalý prezident navyše čelí v Gruzínsku aj ďalším obvineniam.
Saakašvili už dávnejšie oznámil zámer vrátiť sa do vlasti do októbrových volieb do orgánov miestnej samosprávy. Tieto voľby sú vnímané ako kľúčový test čoraz nepopulárnejšej vládnej strany Gruzínsky sen. Predstavitelia gruzínskeho vedenia opakovane vyhlásili, že exprezidenta zadržia ihneď, ako prekročí hranice.
Pravý dôvod smrti Slováka Jozefa Chovanca nie je možné jednoznačne stanoviť a bude ešte potrebné vysvetliť viaceré medicínske otázky. Vyplýva to z dvojdňovej rekonštrukcie celej udalosti, ktorá na letisku v meste Charleroi prebiehala v dňoch 27. a 28. septembra. V tlačovej správe o tom informoval Peter Bubla, hovorca Ministerstva spravodlivosti SR (MS SR).
Prípad smrti pána Chovanca je podľa MS SR výnimočný z viacerých dôvodov. Jednak únikom videa z cely, ktoré poukazovali na neprípustné správanie bezpečnostných zložiek, ale tiež tým, že sa do celého prípadu pred belgickým súdom zapojila aj Slovenská republika.
„Je to výnimočná situácia, je tu vážne podozrenie, že pochybením silových zložiek iného štátu zomrel náš občan a po dvoch rokoch ešte stále nie sú zrejmé výsledky vyšetrovania a nie je jasne oficiálne vysvetlené, prečo vlastne zomrel,“ povedala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (nom. SaS) ešte v novembri 2020.
Rekonštrukcia za hojnej účasti
Prvý deň rekonštrukcie v pondelok 27. septembra sa odohrával na letisku, kde prebehla rekonštrukcia check-inu Chovanca, incident v lietadle a jeho následný prevoz do cely neďaleko letiska. Prítomní boli nielen zamestnanci letiska a príslušníci policajného zboru, ktorí slúžili v deň incidentu, ale aj prokurátor, vyšetrujúca sudkyňa a zástupcovia Slovenskej republiky.
V utorok 28. septembra prebehla rekonštrukcia okamihu, keď lekár rozhodol o zotrvaní Chovanca v cele, ďalej incident, pri ktorom si Chovanec poranil hlavu, a nakoniec samotný zásah polície a zdravotníkov. Aj vďaka intervencii slovenských znalcov sa ukázalo, že pravý dôvod smrti nie je možné jednoznačne stanoviť a bude potrebné nájsť odpoveď na viaceré medicínske otázky.
„Sudkyňa preto rozhodla, že slovenskí aj belgickí znalci by sa mali znova stretnúť, aby spolu prešetrili príčinu smrti p. Chovanca, berúc do úvahy výsledky rekonštrukcie,“ uzatvára rezort spravodlivosti.
Čo sa stalo?
Jozefa Chovanca zatkli vo februári 2018 na letisku, ktoré leží asi 60 kilometrov od Bruselu. Na palube lietadla sa údajne správal násilne, sotil do letušky, lebo si nemohol sadnúť na ním zvolené sedadlo. Kapitán lietadla tak odmietol vzlietnuť, kým nezasiahla privolaná letisková polícia. Iné svedectvá hovoria o tom, že Slovák agresívny nebol.
Spravodajský portál Sme.sk priniesol v auguste 2020 informáciu o záberoch z letiska v belgickom Charleroi, kde policajtka nad ležiacim Chovancom hajlovala a ďalší policajt mu 16 minút tlačil na hrudník, v dôsledku čoho nakoniec Chovanec zomrel.
V pléne Národnej rady SR sa v piatok dopoludnia začala diskusia k správe špeciálneho prokurátora o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry za rok 2020. Do diskusie sa zatiaľ písomne prihlásili poslanci Ľuboš Blaha (Smer-SD) a Juraj Šeliga. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic požiadal poslancov, aby sa nesprávali agresívne. Upozornil, že niekto môže takúto verbálnu agresiu zobrať vážne, čo môže mať tragický koniec.
Lipšic v úvode diskusie pripomenul, že uplynulý rok, ako aj tento sa potvrdzuje viac ako v minulosti, akú kľúčovú úlohu zohrávajú špecializované policajné aj justičné zložky v našom právnom systéme. Pripomenul, že "korupčná chobotnica", ktorá sa začala od minulého roku odhaľovať a je založená na objektivizovaných verifikovaných výpovediach desiatok ľudí, ktorí boli v pozíciách moci, potvrdzuje, ako Slovensko v minulosti v týchto zložkách fungovalo. "A nerobím si ilúzie, že je možné urobiť rázny sek," skonštatoval.
Špeciálny prokurátor zároveň požiadal poslancov naprieč politickým spektrom, aby sa správali civilizovane. "Obávam sa totiž, a nehovorím to len ako občan, ale hovorím to z titulu pozície, ktorú zastávam, že v prípade stupňujúcej sa verbálnej animozity, ktorá stúpa aj na Slovensku, sa môže stať, že niektorí jednotlivci tie tvrdé verbálne agresívne vyjadrenia pretavia v tragické činy," pripomenul poslancom a požiadal ich, aby to vzali do úvahy.
Blaha označil Lipšica za symbol korupcie
Poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD) označil Lipšica za symbol korupcie vlády Igora Matoviča (OĽANO). Skonštatoval, že Lipšic nie je nestranný ani bezúhonný, nikdy nebol a nie je prokurátorom, pretože ostal politikom. Pripomenul tiež, že bol v minulosti odsúdený za zabitie človeka. Vyčítal koalícii, že ho zvolila do funkcie, hoci nemal s prácou prokurátora skúsenosti.
Blaha hovorí o politickej vendete. Tvrdí, že Lipšicovou jedinou úlohou je pozatváranie súčasnej opozície. Vyhlásil, že mafiu na Slovensku porazíme až vtedy, keď Lipšic "skončí v base". Dodal, že všetko v živote dosiahol podvodom, napríklad bezpečnostnú previerku či justičné skúšky. Hovoril aj o jeho prepojeniach na médiá.
Ľuboš Blaha a Daniel Lipšic. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Koalícii okrem iného vyčítal, že chce "vygumovať" generálneho prokurátora Maroša Žilinku len preto, lebo sa jej nepáčia dve jeho rozhodnutia v súvislosti s využitím paragrafu 363 Trestného poriadku. Namietal plánované zmeny v kompetenciách generálnej a špeciálnej prokuratúry.
Andrej Stančík (OĽANO) označil Blahov prejav za reflux a pripomenul viaceré kauzy bývalých vlád. Romana Tabák (OĽANO) hovorila o Blahovi ako o besnom pseudoposlancovi, ktorého politika je založená len na urážaní.
Predseda klubu Sme rodina Peter Pčolinský po viacerých podobných faktických poznámkach na Blahovo vystúpenie kolegom pripomenul, že diskutujú o správe o činnosti špeciálnej prokuratúry. Vyzval ich, aby sa vyjadrovali k veci.
Fico: Mal by odísť
Predseda Smeru-SD Robert Fico na piatkovej tlačovej konferencii podobne ako Blaha kritizoval Lipšica. Myslí si, že na upokojenie situácie na Slovensku by mal Lipšic odísť z funkcie. Podľa jeho slov nespĺňa elementárne kritériá na túto pozíciu a so svojimi prokurátormi robí špinavú prácu pre expremiéra Matoviča. "Je výsmechom na stoličke šéfa špeciálnej prokuratúry," podotkol a vyjadril nespokojnosť s jeho pôsobením vo funkcii.
Fico reagoval aj na prepustenie štyroch vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) a bývalého dočasne povereného šéfa policajnej inšpekcie Petra Sch. z väzby. Tvrdí, že voči nim existujú riadne a legálne získané dôkazy, že si vymýšľali obvinenia. "Potvrdilo sa, že títo vyšetrovatelia páchali trestné činy," vyhlásil. Vzhľadom na ich prepustenie sa pýta, ako sa majú cítiť iní, napríklad bývalý policajný prezident Tibor G. či bývalý špeciálny prokurátor Dušan K. Podľa Fica sú vo väzbe iba na základe výpovedí udavačov a bez priamych dôkazov.
Nezaradený poslanec a líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini v tejto súvislosti podčiarkol, že rozhodnutia súdov treba rešpektovať. Hoci po prečítaní si uznesenia o vznesení obvinenia voči vyšetrovateľom si myslel, že rozhodnutie súdu bude iné. Poukázal na to, že Krajský súd v Bratislave v piatok rozhodol len o väzbe a vyšetrovatelia ostávajú obvinení. Počkať preto podľa neho treba na závery vyšetrovania a finálne rozhodnutie.
Lipšic by očakával reakciu Žilinku
Všetci vieme, že sofistikovanú trestnú činnosť, korupciu či zločinecké skupiny nie je možné odhaliť a odstíhať bez spolupracujúcich obvinených. V pléne Národnej rady (NR) SR to v piatok vyhlásil špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Poslanci diskutujú o správe špeciálneho prokurátora o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) za rok 2020. Lipšic tiež skonštatoval, že by očakával reakciu generálneho prokurátora Maroša Žilinku na verejné útoky na prokurátorov.
Lipšic pripomenul, že v prípade zločineckých skupín či korupcie ide o uzavreté skupiny, kde sa nepácha trestná činnosť na verejnosti. Pripomenul aj neustálu kritiku tzv. kajúcnikov. Poslanec Juraj Šeliga (nezaradený) v diskusii takisto povedal, že z inštitútu spolupracujúceho obvineného sa cez slovo kajúcnik stala nadávka. Poznamenal, že roky tento inštitút nikomu neprekážal, keď aj na základe tzv. kajúcnikov boli postavení pred súd napríklad členovia mafie.
Lipšic tiež zdôraznil, že považoval za potrebné, aby spochybňovanie postupov jeho kolegov malo nejakú reakciu. Bol by radšej, ak by si ich zastal Žilinka. Dodal, že teraz sa musia prokurátori brániť sami. Pripomenul, že je prívržencom otvorenej prokuratúry, kde sa rešpektujú rozhodnutia, ale môže sa vo vecnej rovine slobodne diskutovať o rôznych názoroch. Nemyslí si, že by mali mať prokurátori vždy rovnaký názor, aký má generálny prokurátor.
Šeliga zároveň v diskusii ocenil, že počet vybavených vecí na špeciálnej prokuratúre stúpa. Kritizoval, že ÚŠP je finančne a personálne poddimenzovaný. "Špeciálna prokuratúra za 17 rokov svojej činnosti stíha tie najťažšie prípady v tejto krajine," pripomenul s tým, že úradu treba dať viac peňazí, ak chceme, aby trestná činnosť bola stíhaná.
Súd v piatok prepustil z väzby bývalého povereného šéfa policajnej inšpekcie Petra Scholza a štyroch vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry vrátane Jána Čurillu. Podľa krajského súdu je ich trestné stíhanie neopodstatnené. Obhajcovia rozhodnutie privítali.
Krajský súd (KS) v Bratislave prepustil v piatok z väzby bývalého povereného šéfa Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) Petra Scholza a štyroch vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Podľa senátu KS je ich trestné stíhanie neopodstatnené. TASR o tom informoval hovorca KS v Bratislave Pavol Adamčiak.
"Sťažnosť prokurátora podanú v neprospech obvinených Štefana Mašína, Petra Scholza, Milana Sabotu senát zamietol. V časti námietok zaujatosti, ktoré vzniesli obvinení Pavol Ďurka a Jan Čurilla proti sudcovi pre prípravné konanie, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni, KS sťažnosti obvinených zamietol," priblížil Adamčiak.
KS v Bratislave rozhodoval v piatok na svojom neverejnom zasadnutí o sťažnostiach štyroch obvinených vyšetrovateľov NAKA a Petra Scholza voči rozhodnutiu Okresného súdu (OS) Bratislava III, ktorý ich zobral do väzby, od 9.00 h.
Senát KS rozhodoval pod vedením predsedníčky Magdalény Blažovej a členiek senátu Márie Šimkovej a Danice Veselovskej. Keďže išlo o neverejné zasadnutie, neboli na ňom prítomné procesné strany - obvinení ani ich obhajcovia, ani dozorový prokurátor Krajskej prokuratúry (KP) v Bratislave.
Obhajcovia vyšetrovateľov rozhodnutie vítajú
"Vítame rozhodnutie KS. Myslím si, že sa to dalo očakávať aj z odôvodnenia prvostupňového súdu, že rozhodnutie KS bude také. Pokiaľ teda majú dodržiavať intencie zákona a ústavnú judikatúru. S dôvodmi ešte nie som oboznámený, keďže mi to nebolo doručené," povedal pre TASR obhajca Milana Sabotu Rastislav Koutun.
"K rozhodnutiu KS sa v tomto štádiu neviem podrobnejšie vyjadriť, keďže písomné vyhotovenie nám bude doručené až dodatočne. Rozhodnutie, samozrejme, vítame, namietali sme aj dôvodnosť vznesenia obvinenia a aj dôvody väzby. Tešíme sa, že KS našej sťažnosti vyhovel, ale podrobnejšie sa budem môcť vyjadriť, až keď budem mať písomné vyhotovenie," uviedla pre TASR obhajkyňa Štefana M. Ivana Halahijová.
"Rozhodnutie KS v Bratislave rešpektujeme. Po oboznámení sa s písomnými dôvodmi rozhodnutia bude stanovený ďalší procesný postup vo veci," zareagoval pre TASR hovorca Generálnej prokuratúry SR Dalibor Skladan.
"Pokiaľ ide o rozhodnutie o prepustení z väzby môjho klienta, jednoducho nevieme dokopy nič, pretože bolo a avizovalo sa neverejné zasadnutie. Pre nás bude zaujímavé najmä písomné odôvodnenie tohto rozhodnutia, pretože, predpokladám, že toto písomné odôvodnenie bude mať dosah potom aj na ďalšie pokračovanie v trestnom konaní," povedal pre TASR obhajca Petra Sch. Ján Gereg.
Obvinenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa
Petra Scholza zobral sudca pre prípravné konanie OS Bratislava III do kolúznej väzby 15. septembra. Sudca predtým rozhodol, že vyšetrovatelia NAKA Ján Čurilla, Pavol Ďurka a Milan Sabota budú rovnako väzobne stíhaní. Milana Sabotu zobral sudca do kolúznej väzby. Jána Čurillu a Pavla Ďurku zobral do väzby z dôvodov takzvanej kolúznej a preventívnej väzby. Následne na druhý deň 16. septembra zobral sudca do kolúznej väzby aj štvrtého vyšetrovateľa Štefana Mašína.
Štvoricu vyšetrovateľov a Petra Scholza zadržali vyšetrovatelia ÚIS 13. septembra. Obvinili ich zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a zločinu marenia spravodlivosti. Dvoch z nich obvinili v trestnej veci ovplyvňovania pravdivosti výpovedí svedkov.
ÚIS aktuálne vedie zástupca riaditeľa Martin Mackovič. Peter Sch. viedol policajnú inšpekciu od 11. júna po tom, ako predchádzajúceho riaditeľa Adriána Sz. obvinili z prijímania úplatku. S prokurátorom uzavrel dohodu o vine a treste, jej schvaľovaním sa má 4. októbra zaoberať Špecializovaný trestný súd.
Vedľajšie účinky po podaní posilňujúcej tretej dávky vakcíny proti chorobe COVID-19 sú v porovnaní s prvými dvoma dávkami výrazne miernejšie. Na základe nových dát získaných z odborných štúdií o tom vo štvrtok informovalo izraelské ministerstvo zdravotníctva.
Hlásené vedľajšie účinky, ako je únava, slabosť a bolesť v mieste vpichu v ramene, boli po podaní tretej dávky vakcíny v každej vekovej skupine menej časté, citoval zo správy ministerstva denník The Times of Israel.
Z asi 3,2 milióna obyvateľov Izraela zaočkovaných treťou dávkou vakcíny proti covidu hlásilo vážnejšie vedľajšie účinky iba 19. Ministerstvo dodalo, že odborníci tieto prípady stále skúmajú, aby zistili súvislosť medzi vedľajšími účinkami a vakcínou.
V osobitnom vyhlásení ministerstvo zverejnilo aj údaje o nahlásených prípadoch myokarditídy – zápalu srdcového svalu – v skupine osôb vo veku 12–15 rokov, ktorým bola podaná prvá a druhá dávka očkovacej látky proti COVID-19. Rezort deklaroval, že v tejto vekovej kategórii bol pozorovaný zriedkavý výskyt myokarditídy.
Po podaní prvej dávky vakcíny bol nahlásený jeden prípad z 331.538 detí. Podľa údajov ministerstva bol chlapec so zápalom identifikovaný päť dní po zaočkovaní.
V skupine 255.444 detí očkovaných dvoma dávkami vakcíny proti covidu bolo hlásených 11 prípadov myokarditídy. Desiati z nich boli chlapci, jedno bolo dievča. Problémy so srdcom sa u nich prejavili tri až päť dní po očkovaní.
Ministerstvo uviedlo, že všetkých 12 adolescentov bolo prepustených z nemocničnej starostlivosti do domáceho ošetrenia a že ich zdravotný problém zakrátko pominul.
Dodalo, že riziko myokarditídy je u starších vekových skupín menej pravdepodobné a u žien takmer zanedbateľné. Šanca, že sa tento zriedkavý stav prejaví, bola výrazne vyššia u osôb infikovaných koronavírusom než u ľudí, ktorí podstúpili očkovanie.
Správa generálneho prokurátora Žilinku podľa poslanca SaS nedáva pravdivý obraz o stave prokuratúry a stave právneho štátu. Kollár reaguje: Je to porušenie koaličnej zmluvy.
Poslanec Alojz Baránik (SaS) podal v pléne pozmeňujúci návrh k uzneseniu Národnej rady o správe o činnosti prokuratúry v roku 2020. Nechce, aby ju parlament "vzal na vedomie", ale odmietol. Namiesto súhlasu by tak Žilinkovej správe vyslovil nesúhlas – a zvýšil na generálnu prokuratúru politický tlak.
Predseda parlamentu Boris Kollár na aktivitu koaličného poslanca označil za porušenie koaličnej zmluvy a zvolal poslanecké grémium. Celý spor sa tak spolitizoval. Namiesto toho, aby sa téma riešila na koaličnej rade, sa vládna koalícia opäť dostala do verejného sporu.
Baránik svoj návrh odôvodnil tým, že správa generálneho prokurátora nedáva pravdivý obraz o stave prokuratúry a stave právneho štátu a plnení úloh s tým súvisiacich. Poslanec opakovane kritizoval šéfa generálnej prokuratúry Maroša Žilinku. Pripomeňme, že za Žilinku pri jeho zvolení hlasovali aj poslanci SaS.
Kollár bráni Žilinku
Baránik podľa Kollára porušil koaličnú zmluvu, pretože predniesol návrh bez toho, aby bol schválený na koaličnej rade. Výsledkom grémia podľa Kollára je, že Baránik nedodržal správne postup podľa rokovacieho poriadku NR SR, preto nemôže jeho návrh akceptovať. "Môže sa prihlásiť a urobiť to správne," dodal.
Grémium sa tiež podľa Kollára dohodlo, že sa prestávajú termínovať body programu schôdze na konkrétne termíny. Jedinou výnimkou bude služobná cesta člena vlády do zahraničia. "Žiadne iné pracovné povinnosti v rámci Bratislavy alebo Slovenska nebudeme rešpektovať, pretože sa nám schôdza vždy 'zadrhne'. Mali sme túto schôdzu veľké presuny zákonov," informoval predseda NR SR.
Minister financií Igor Matovič sa vo štvrtok na pozvanie svojho maďarského partnera Mihálya Vargu zúčastnil ministerského zasadnutia krajín V4 v Budapešti. Na stretnutí deklaroval, že boj proti daňovým únikom považuje za kľúčový. Informoval o tom vo štvrtok tlačový odbor Ministerstva financií SR.
Ministri financií Maďarska, Slovenska, Česka a Poľska zavŕšili stretnutie podpisom spoločnej deklarácie, ktorou opätovne potvrdzujú spoluprácu v kľúčových oblastiach ekonomiky a hospodárstva.
V rámci neformálneho obeda ministri diskutovali o aktuálnych témach, akými sú obnova hospodárstiev, implementácia plánov obnovy a odolnosti alebo boj s treťou vlnou pandémie nového koronavírusu.
"Krízu sme spoločne s našimi bratskými krajinami prežili a prežívame ju lepšie. Aj to dokazuje, že zoskupenie V4 má zmysel," komentoval Matovič.
Dodal, že krajiny V4 nemusia byť do budúcna len tými, ktoré vzhliadajú na pôvodné členské krajiny EÚ. "Ale západné krajiny môžu, naopak, vzhliadať k nám. Čísla nepustia a ekonomické výsledky našich krajín sú jednoznačné," poznamenal Matovič.
Vicepremiér a minister financií zároveň na stretnutí zdôraznil, že je dôležité zodpovedne pristúpiť aj k očakávanej reforme rozpočtových pravidiel EÚ a zjednodušiť a zefektívniť ich vykonávanie.
Ministri spoločne vyzdvihli pozitívnu skúsenosť z cezhraničnej spolupráce v oblasti daní a cla, ktorá prispieva k efektívnemu boju proti podvodom na dani z pridanej hodnoty (DPH). Slovensko rovnako podporilo iniciatívy EÚ, týkajúce sa spoločného úsilia v boji proti praniu špinavých peňazí, daňovým podvodom a únikom.
"Prioritou našej vlády je boj s korupciou. Iniciatívy na úrovni EÚ považujem v tejto oblasti za kľúčové," vyhlásil Matovič.
V otázke klimatických politík ministri diskutovali o balíku Komisie FitFor55, najmä s dôrazom na očakávanú zmenu v zdaňovaní energetických produktov a zavedenie takzvaného uhlíkového cla na hraniciach EÚ. Aj podľa Matoviča je dôležité zabezpečiť, aby sa tieto zmeny nedotkli najviac zraniteľných domácností. Pre Slovensko je podľa neho taktiež dôležité zahrnutie jadra a plynu medzi udržateľné zdroje energie, a to práve s ohľadom na energetický mix krajiny.
Domenica Lucana, bývalého starostu kalábrijského mestečka Riace, ktorý sa v Taliansku stal symbolom ústretového prístupu voči utečencom, odsúdili vo štvrtok na 13 rokov a dva mesiace väzenia za napomáhanie nelegálnej migrácii.
Lucano bol tiež odsúdený za podvod, spreneveru, spoluprácu pri páchaní trestných činov a zneužívanie funkcie v regióne Kalábria. Sám všetky obvinenia odmietol, informovala agentúra AP.
Žalobcovia tvrdili, že Lucano sa podieľal na uzatváraní účelových sobášov, vďaka ktorým migranti získavali právo na legálny pobyt v Taliansku. Takisto uviedli, že bývalý starosta zneužil vládne prostriedky vyčlenené na pomoc migrantom vrátane piatich miliónov eur, ktoré podľa obžaloby napokon skončili v súkromných vreckách.
Lucanovi právni zástupcovia avizovali, že podajú proti rozsudku odvolanie.
Humanitárne organizácie, ktorých posádky lodí zachraňujú v Stredozemnom mori migrantov, vyjadrili nad rozsudkom pobúrenie. Sea Watch Italy na Twitteri uviedla, že organizácia stojí na strane odsúdeného exstarostu, ako aj "každého, kto denne prejavuje solidaritu".
Lucano sa stal známym vďaka svojmu otvorenému prístupu k migrácii. Bývalý starosta vo svojom mestečku s približne 2000 obyvateľmi svojho času poskytol útočisko niekoľkým stovkám žiadateľov o azyl.
Situáciu v spoločnosti treba upokojiť na viacerých líniách, myslí si prezidentka SR Zuzana Čaputová. Útoky na ľudí, ktorí zachraňujú životy, považuje za neprípustné a absurdné. Koalícia by podľa nej mala vyslať jasný signál stability. Čaputová to uviedla po tohtotýždňových stretnutiach s premiérom Eduardom Hegerom (OĽANO) a predsedom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina), ale aj predsedom opozičného Smeru-SD Robertom Ficom a mimoparlamentného Hlasu-SD Petrom Pellegrinim.
Ako vysvetlila Čaputová, zástupcov koalície a opozície si pozvala do Prezidentského paláca pre napätie v spoločnosti, pochádzajúce z problémov, ktoré pomenovala aj v utorkovej (28.9.) správe o stave republiky. Upozornila, že k nemu prispieva aj spôsob komunikácie politikov. Zdôraznila potrebu riešení, nie ilúzie riešení.
„Každá krajina v každej dobe potrebuje stabilnú vládu. V prípade, ak chcú vládnuť, je potrebné, aby nám vyslali jasný signál stability. Nemôžeme každý týždeň čeliť tomu, že odchádza jeden alebo druhý koaličný partner,“ povedala prezidentka k rozhovorom s predstaviteľmi koalície.
Zástupcov opozície upozornila na to, aké dosahy má na spoločnosť nenávisť a jej rozdúchavanie. Ocenila, že Pellegrini prišiel s rovnakým nastavením. Z vyjadrení Fica po stretnutí je podľa nej zrejmé, že jeho pohľad na situáciu je diametrálne odlišný.
Pri téme referenda o skrátení volebného obdobia pripomenula, že ak sa má konať, treba najskôr upraviť ústavu. „Dvere k tomu, aby sa ústava v decembri zmenila, vnímam ako otvorené. Je to samozrejme na poslancoch Národnej rady,“ skonštatovala s tým, že vôľu k zmene po rozhodnutí Ústavného súdu SR deklarovali viacerí politici.
