Preskočiť na obsah
  |  

Od piatka si neposedíte ani na terase. Podnikatelia hovoria o rozsudku smrti

Gastrosektor od dnešného dňa prichádza o poslednú možnosť ako hostiť zákazníkov vo svojich priestoroch. Ostávajú im iba donášky a výdaj jedla. Mnohí podnikatelia sú v koncoch a niektorí vyhlasujú, aby ich radšej rovno zavreli. Minister hospodárstva krok hodnotí ako systematickú likvidáciu celého segmentu.

Fungovanie terás v kaviarňach a reštauráciách je od piatka zakázané. Naďalej však môžu ponúkať donáškové služby alebo osobný odber. Zmeny priniesla vyhláška Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, ktorá reaguje na závery ústredného krízového štábu.

Rozhodnutie hlavný hygienik Ján Mikas zdôvodňuje stúpajúcim počtom nakazených, hospitalizovaných aj úmrtí. Pripomenul, že prioritou epidemiológov je v tejto situácii chrániť zdravie a životy ľudí. "Je našou povinnosťou nastaviť opatrenia tak, aby čo najviac znižovali riziko nákazy. Nastavenie adekvátnych kompenzačných mechanizmov je už následne úlohou príslušných rezortov," povedal Mikas.

Rozhodnutie o uzatvorení terás sa podľa jeho slov nerodilo ľahko a odkladalo sa. "Je nám to veľmi ľúto, ale nemôžeme naďalej vystavovať ľudí zvýšenému riziku prenosu nákazy. Kým nebudeme mať vakcínu, musíme obmedzovať stretávanie a mobilitu ľudí – je to jediný účinný nástroj, ktorý zatiaľ máme," zhrnul.

Zmena prichádza paradoxne krátko po tom, ako mnohé gastroprevádzky otvorili - protestne či z núdze - aj svoje interiéry, odvolávajúc sa na jemnejšie opatrenia zo susedného Česka, či argumentujúc potrebou ekonomicky prežiť a tým, že oni nie sú ohniskami nákazy.

V hypermarketoch sa môžu tlačiť

Iniciatíva Pomoc pre gastro upozornila, že aktuálne opatrenia vlády hlboko zasiahnu celý, už aj tak koronakrízou zdevastovaný, gastrosektor. Fungujúce terasy boli podľa nej pre mnohé prevádzky jedinou šancou a nádejou, že by mohli prežiť zimu a ďalšie mesiace.

Gastronomické zariadenia považujú posledné ohlásené opatrenia za diskriminačné a upozorňujú na fakt, že zatvorenie terás môže viesť k ďalším hromadným bankrotom. „Reštaurácie si to zase odniesli. V obchodných centrách a hypermarketoch sa ľudia ešte budú 12 dní tlačiť, kým reštaurácie zajtra končia. Zatvorením terás sa obrovská časť podnikateľov, ktorí so svojimi zamestnancami ešte ako tak živorili, presúva do pásma bankrotu. Bez akýchkoľvek kompenzácií!“ hovorí Ján Laš z iniciatívy Zachráňme gastro!

Podľa Laša budú pre zatvorené terasy straty tržieb „rozhodne vysoko nad 85 percent, čo znamená rozsudok smrti nad tisíckami podnikov“. Upozornil, že štátna pomoc v tomto smere zaostáva, hoci gastronomické prevádzky musia naďalej platiť nájom, energie, odvody a mzdy zamestnancom, ako aj iné náležitosti.

Radšej nech nás úplne zatvoria

Vzhľadom na to, že štátna pomoc mešká, rastú gastroprevádzkam nezaplatené faktúry. Majitelia reštaurácií tiež zdôrazňujú, že v tomto smere nejde len o nich, ale aj o dodávateľské firmy, ktorým vypadli objednávky, a teda krachujú. Aj tie budú potrebovať finančnú pomoc.

„Nech nás radšej úplne zatvoria a dajú nám skutočné dotácie, ktoré zabezpečia, že budeme na nule. Nie, že takto nám každý deň vzniká väčšia a väčšia strata a dlhy,“ vyjadril Ján Valovič, riaditeľ Plzenskej pivárne na Zimáku v Bratislave svoj názor na súčasnú štátnu pomoc.

Systematická likvidácia?

Minister hospodárstva Richard Sulík vo štvrtok označil tieto opatrenia za „systematickú likvidáciu gastrosektora“ a utorkovú vzburu podnikov pokladá za „akt zúfalstva“.

(tasr/ste)

  |  

Nastala fáza otvorených klamstiev, reaguje Sulík a predstavil druhé kilečko

Nerád vraj prepiera vnútorné záležitosti, ale tentokrát reagovať musí. Tak začal Richard Sulík jednu z najtvrdších odoziev na premiéra Igora Matoviča, ktorý ho skritizoval v súvislosti s nákupom antigénových testov.

Podpredseda vlády a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) odmieta, že by pri nákupe antigénových testov čokoľvek sabotoval. Upozornil, že nákup nie je možný skôr aj vzhľadom na proces vypracovania zadania zo strany Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR.

Premiér v stredu kritizoval Sulíka pre nákup antigénových testov, ktorým ho poveril. Termíny, ktoré určil, označil za štedré a realistické. Vo štvrtok sa minister rozhodol brániť a povedal, že hoci vraj bežne nereaguje na Matovičove útoky, premiér podľa neho na tlačovej besede zverejnil "hrubo zavádzajúce informácie, hoci vedel, že skutočnosť je diametrálne odlišná". Dodal tiež, že "nastala fáza otvorených klamstiev".

Problém pri verejnom obstarávaní

Sulík tiež poukázal na 16-dňovú zákonnú lehotu pri verejnom obstarávaní. Informoval, že najskorší možný termín na ich dodanie je 7. januára 2021. Zároveň kritizoval pomalú pomoc segmentom zasiahnutým krízou. Občania si podľa neho o kompetentnosti vlády SR nemôžu myslieť nič dobré.

"Ja som síce dostal úlohu obstarať testy už 19. novembra, ale trvalo nekonečných 17 dní a päť pokusov o riadne zadanie, kým som to naozaj mohol začať robiť," skonštatoval Sulík.

Ozrejmil, že premiér Igor Matovič (OĽANO) pri nákupe požadoval čo najvyššiu špecificitu testov, rezort zdravotníctva však odmietal prepracovať zadanie a zmeniť špecificitu z 97 percent na 99. Aj preto podľa Sulíka nemohli začať skôr.

V hre sú desiatky miliónov

Vysvetlil, že pri verejnom obstarávaní je potrebné dodržanie viacerých procesov a lehôt, napríklad musia sa uskutočniť trhové konzultácie, vyhodnotenie ponúk, zasielanie výziev na rokovania. Hoci zo zhruba 100 ponúk po kontrole ostalo okolo 60, stále treba so všetkými firmami rokovať, aby nepodali námietku a ešte viac neskomplikovali proces.

Sulík zdôraznil, že ide o desiatky miliónov eur. Deklaroval, že vždy mal a má záujem dodržiavať zákon. Matovič si však podľa neho myslí, že to vie spraviť lepšie. Sulík poznamenal, že ponuky sú, no nechce pristúpiť na obchádzanie zákona. Myslí si, že ak by na urýchlenie pristúpil, premiér by bol prvý, kto by ho obviňoval z nedodržania zákona.

Kilečko: Tisíc krokov k úspechu

Šéf rezortu hospodárstva zároveň predstavil svoje druhé podnikateľské kilečko, ktoré malo pôvodne uzrieť svetlo sveta už na jeseň. Dôvodom oneskorenia malo byť vyhodnocovanie podnetov od podnikateľov.

Podľa štátneho tajomníka rezortu Jána Oravca (SaS) má ísť o takmer 900 opatrení s čo najmenšími legislatívnymi a rozpočtovými dopadmi. „Odkedy sme podnety zozbierali, tak ich postupne dávame do medzirezortného pripomienkového konania, ktoré rezorty otvárajú. Už máme 20 podnetov, ktoré sme presadili,“ povedal Oravec.

Sulíkov plán obsahuje napríklad zjednodušenie brigád pre mladých ľudí po skončení povinnej školskej dochádzky, navrhuje všeobecnú voľnú živnosť, ale aj zrušenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa s odborármi pre zamestnávateľov či skrátenie doby archivácie účtovných dokumentov.

Nevynechal ani zrušenie cenovej regulácie elektriny a plynu pre malé podniky, zrušenie povinnosti zakúpenia diaľničnej známky za prívesný vozík, zrušenie koncesionárskych poplatkov pre zamestnávateľov či aj také drobnosti, ako zrušenie povinnosti pravidelného čistenia okien na pracoviskách. Tiež by sa malo menej plytvať potravinami.

"Ak chceme podnikateľské prostredie zlepšiť, nestačí prijať jedno opatrenie, je to tisíc malých krokov k úspechu," dodal. Jeho ministerstvo sa teraz bude snažiť o vyjednávanie s ostatnými rezortami a hľadanie širokej politickej podpory. Prvú várku opatrení schválil zákonodarný zbor ešte počas leta.

Telefonoval s Gučíkom

Šéf liberálov na dnešnej konferencii tiež potvrdil, že sa pozná s Michalom Gučíkom, podnikateľom, ktorý sa mal osobne angažovať v prospech zvolenia Maroša Žilinku za generálneho prokurátora.

Tému dnes opätovne načal Ondrej Dostál z SaS, ktorý obvinil Žilinku z toho, že na vypočúvaní potencionálnych generálnych prokurátorov klamal, keď túto skutočnosť poprel.

„Zavolal mi niekedy v lete, či by som sa mohol stretnúť s pánom Žilinkom a ja som mu odpovedal, že volá zbytočne, lebo keby mi zavolal pán Žilinka, tak ho prijmem rovnako,“ uviedol Sulík.

Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí), ktorého poslanecký klub za Žilinku nehlasoval, na margo týchto informácií vyzval prezidentku, aby Žilinku do funkcie nevymenovala, čo je naplánované na štvrtok.

(tasr/ste)

  |  

Podmienka právneho štátu? Maďarsko a Poľsko dosiahli kompromis s Nemeckom

Maďarsko a Poľsko dosiahli kompromis s Nemeckom o odvolaní veta v záležitosti viazania vyplácania zdrojov Európskej únie (EÚ) na systém podmienok právneho štátu. Uviedli to v stredu viaceré maďarské médiá citujúce agentúru Bloomberg, ktorá sa odvolala na informácie poľského vicepremiéra Jaroslawa Gowina.

Túto správu podľa spravodajského servera mfor.hu potvrdil aj nemenovaný maďarský zdroj, ktorý pozná obsah utorňajších rokovaní vo Varšave.

Detaily dohody, ktorú budú musieť ešte schváliť všetky členské krajiny, ako aj Európsky parlament, zatiaľ neboli zverejnené.

"Maďarsko a Poľsko majú šancu na úspech v spore o rozpočet EÚ v záležitosti viazania vyplácania zdrojov Únie na systém podmienok právneho štátu, ak v nadchádzajúcich dňoch pôjde vývoj správnym smerom," povedal predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, ktorý v utorok neplánovane priletel do poľského hlavného mesta.

Maďarsko a Poľsko majú bližšie k postojom EÚ

Orbán, ktorý rokoval s poľským premiérom Mateuszom Morawieckym a lídrom vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslawom Kaczyňským, v rozhovore pre poľskú komerčnú televíziu Polsat News ďalej povedal, že postoje Maďarska a Poľska sú v súčasnosti bližšie k postojom nemeckého predsedníctva v EÚ, ako aj k postojom viacerých vlád členských krajín, než boli pred niekoľkými týždňami či dňami.

Gowin podľa správy portálu tvn24.pl vo Varšave v stredu novinárom povedal, že dohoda zatiaľ existuje v trojuholníku Varšava-Berlín-Budapešť. Jej obsah má právo prezentovať iba premiér Morawiecki, dodal vicepremiér s poznámkou, že dohoda troch krajín zachováva suverenitu Poľska a udrží jednotu EÚ.

V Bruseli stúpla nádej na zrušenie veta

Na poľskej stránke portálu Deutsche Welle (DW) však popoludní zverejnili aj detaily dohody. "V Bruseli významne stúpla nádej na zrušenie poľského a maďarského vetovania rozpočtu EÚ. Na rokovacom stole Únie teraz ležia tri sľuby," citoval DW nemenovaného vysokopostaveného diplomata. Dohoda podľa DW obsahuje klauzulu týkajúcu sa mechanizmu právneho štátu.

Európska komisia (EK) hľadá podľa svojej predsedníčky Ursuly von der Leyenovej spôsoby, ako v prípade potreby obísť právo veta, ktoré Poľsko a Maďarsko použili na zablokovanie sedemročného rozpočtu EÚ a plánu obnovy po koronakríze. Uviedla to 3. decembra belgická televízna stanica RTBF.

Maďarsko a Poľsko, ktoré nesúhlasia s mechanizmom podmieňujúcim čerpanie eurofondov dodržiavaním zásad právneho štátu, blokujú spoločný balík v hodnote vyše 1,8 bilióna eur, ktoré by mali členské krajiny čerpať v rokoch 2021 - 2027.

(TASR)

  |  

Sulík: Nie je to správne, ale o lockdowne rozhodne Mikas

Vláda nerozhodla o uznesení k tzv. lockdownu. Má o ňom rozhodnúť hlavný hygienik SR Ján Mikas, povedal po stredajšom rokovaní vlády minister hospodárstva Richard Sulík.

"Ústredný krízový štáb má poradný hlas a v prípade lockdownu rozhodne hlavný hygienik," uviedol Richard Sulík (SaS) s tým, že všetky otázky o rozhodnutí treba smerovať na Mikasa.

"Nemyslím si, že toto je správne, ale hlavný hygienik rozhodne," podotkol Sulík. Minister naznačil, že opatrenia sa zavedú veľmi skoro.

Krajčí: Lockdown bude

Marek Krajčí (OĽANO) ešte pred rokovaní vlády uviedol, že lockdown bude. Zdôraznil, že situácia s nárastom chorých je vážna. "Mňa veľmi mrzí situácia v nemocniciach, kde pribúdajú pacienti," doplnil šéf rezortu zdravotníctva.

Vyhol sa náznakom konkrétnych termínov spustenia lockdownu i jasnej odpovedi na otázku, či napríklad bude mobilita podmienená absolvovaním testu. Upozornil však na to, že s testovaním sa ráta. "Ja robím všetko pre to, aby bolo čo najviac mobilných odberných miest," povedal.

Testovanie je aj súčasťou plánu, ktorý by definoval podmienky pre otvorenie lyžiarskych stredísk. Podrobnosti chcú premiér a ministri predstaviť až po rokovaní.

Šéf rezortu vnútra Roman Mikulec v utorok prezradil, že uzatvárať sa v nejakom rozsahu určite bude. „Nie je vylúčený aj určitý spôsob lockdownu, ale treba zadefinovať aký,“ povedal. Myslí si, že väčší význam by malo celoplošné uzavretie a nie regionálne, o ktorom tiež prebiehali úvahy, vzhľadom na zlú epidemiologickú situáciu takmer vo všetkých okresoch.

3 alebo 6 týždňov

Predseda vlády mal po neúspešnom nápade na povinné plošné testovanie navrhnúť lockdown Slovenska, ktorý by platil od 12. decembra. Jeho trvanie určil na 6 týždňov – to znamená, že naša vlasť by bola zatvorená až do 24. januára. Odborná časť krízového štábu podľa denníka Pravda navrhovala trojtýždňové uzavretie.

Čo to bude znamenať pre občanov Slovenska? Má sa vraj zaviesť výrazne prísna forma nových opatrení, pri ktorých sa obmedzí cestovanie a pohyb ľudí. Vyjsť z domu by sa tak mohlo len na nákup potravín alebo pre návštevu lekára.

Prípadné rozhodnutie o lockdowne bude podľa ministra zdravotníctva Mareka Krajčího dobré riešenie. Taktiež zdôraznil potrebu obmedzenia pohybu občanov, pričom uviedol, že má pripravený takzvaný semafor, ktorý by mal byť takisto predstavený v priebehu stredy.

Ten má sedem farieb, od zelenej po čiernu, kde by čierna znamenala najtvrdšie opatrenia. Podľa šéfa rezortu zdravotníctva by mohol semafor začať platiť po ukončení lockdownu.

(TASR, ste)

  |  

Mikulec: Nejaký lockdown bude

Na Slovensku sa prijme určitá forma tzv. lockdownu. Po rokovaní ústredného krízového štábu to potvrdil minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO).

Žiadne ďalšie podrobnosti minister rovnako ako premiér Igor Matovič (OĽANO) nepovedali. Obaja avizovali, že o výsledkoch rokovania krízového štábu budú informovať po stredajšom (9. 12.) rokovaní vlády. Podľa premiéra sa na štábe dohodli na viacerých opatreniach.

Hlavný hygienik Ján Mikas ešte pred rokovaním avizoval potrebu sprísňovania opatrení. "Nie je vylúčený aj určitý spôsob lockdownu, ale treba zadefinovať aký," povedal. Myslí si, že väčší význam by mal celoplošný lockdown a nie regionálny vzhľadom na zlú epidemiologickú situáciu takmer vo všetkých okresoch.

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) zároveň potvrdil, že na pondelkovom (7. 12.) zasadnutí vlády sa diskutovalo o ďalších možných riešeniach vrátane lockdownu. Poznamenal, že sa nemusí všetko zatvárať, treba však znížiť mobilitu ľudí.

(tasr)

  |  

Rodičovský bonus schválený, o definitívnej ústavnej zmene až v stredu

Poslanci Národnej rady SR v utorkovom hlasovaní odobrili viaceré pozmeňujúce návrhy k novele Ústavy SR. Definitívne majú o novele ústavy rozhodnúť túto stredu. Čaká ich ešte hlasovanie o návrhoch k reforme súdnictva.

Plénum neschválilo pozmeňujúci návrh poslanca Alojza Baránika (SaS) o tom, že verejnú kontrolu nad prokuratúrou by mala vykonávať vláda a parlament. Jeho strana aj tak avizovala, že návrh v stredu podporí.

Parlament naopak schválil pozmeňovací návrh, cez ktorý chce šéf rezortu práce Milan Krajniak dostať do nášho najsilnejšieho predpisu zmeny v dôchodkovom systéme.

Krajniak žiada zrušenie dôchodkového stropu (64 rokov) a nahradiť ho novým princípom, ktorým vznikne nárok na dôchodok. Konkrétne podľa odpracovaných rokov alebo podľa veku. Navrhuje aj rodičovský bonus a princíp dlhodobej udržateľnosti.

Reformy v justícii

Zmeny sa týkajú napríklad novej právomoci hlavy štátu odvolávať vysokoškolských profesorov. Ústavný súd (ÚS) SR by po novom nemal rozhodovať ani o súlade ústavného zákona s ústavou. Prvým predsedom Najvyššieho správneho súdu SR by sa podľa schváleného návrhu mohla stať aj osoba, ktorá nie je sudcom.

Plénum odobrilo aj pozmeňujúci návrh, ktorým by na zvolenie kandidáta na ústavného sudcu mala byť potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov. Ak by sa touto väčšinou nepodarilo kandidátov zvoliť ani v opakovanej voľbe, v novej voľbe bude stačiť už len nadpolovičná väčšina všetkých poslancov.

Zabránenie politizácii

Pozmeňujúcim návrhom sa má tiež upraviť funkčné obdobie sudcov ÚS. Zabezpečiť má priebežnú obmenu sudcov a zamedziť, aby jedna vládna strana alebo koalícia svojimi nominantmi na sudcov ÚS obsadila väčšinu sudcov na tomto súde.

Ak má funkčné obdobie sudcu presiahnuť 15 rokov, zaniknúť mu má uplynutím 12 rokov, na zvyšok funkčného obdobia sa následne má vymenovať nový sudca ÚS.

(tasr/jor)