Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Stredné školy začali s ústnou časťou skúšky dospelosti

Slovenských maturantov čaká v najbližších týždňoch ústna časť maturitných skúšok. Internú časť maturít absolvujú na stredných školách od 18. mája do 5. júna, pričom konkrétne termíny určujú regionálne úrady školskej správy na návrh riaditeľov škôl.

Ministerstvo školstva pripomenulo, že študenti majú možnosť absolvovať náhradný alebo opravný termín v septembri alebo vo februári budúceho školského roka. Prihlásiť sa však musia v stanovených lehotách. Septembrový opravný termín si treba nahlásiť do konca júna, februárový do konca septembra.

Ak študent nezvládne celú maturitnú skúšku, opakovať ju môže len v riadnom marcovom termíne, a to najneskôr do troch rokov od ukončenia štúdia.

Ústnym maturitám predchádzala písomná časť, ktorú v marci absolvovalo viac ako 42-tisíc študentov. Súčasťou boli testy a slohové práce zo slovenského jazyka, z cudzích jazykov a v prípade časti maturantov aj z matematiky. Písomné skúšky absolvovali aj žiaci škôl národnostných menšín vrátane ukrajinského jazyka a literatúry.

Rezort zároveň pripomenul, že opravné termíny externej aj písomnej internej časti maturít sa konajú v septembri alebo v marci nasledujúceho školského roka.

(tasr, max)

Minúta  |  

Krehký mier nezaručí masový návrat Ukrajincov domov

Viac ako polovica ukrajinských utečencov by mohla zostať v Európe minimálne do roku 2029 aj v prípade, že sa vojna s Ruskom tento rok skončí „krehkým mierom“. Vyplýva to zo štúdie Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), na ktorú upozornil portál Jevropejska pravda.

Scenár počíta s tým, že Rusko si ponechá kontrolu nad okupovanými územiami a Európska únia ukončí dočasnú ochranu Ukrajincov v marci 2027. V takom prípade by podľa analýzy zostalo v Európe približne 2,9 milióna utečencov, teda 56 percent ich súčasného počtu.

Ak by vojna pokračovala bez zásadnej zmeny situácie, počet utečencov v Európe by sa podľa UNHCR prakticky neznížil. Do roku 2029 by ich mohlo zostať viac ako päť miliónov. Naopak, scenár úplného víťazstva Ukrajiny a návratu okupovaných území predpokladá výraznejší návrat utečencov domov, pričom v Európe by ostalo približne 32 percent z nich.

UNHCR zdôrazňuje, že nejde o presné predpovede, ale o modelovanie možného vývoja podľa rôznych scenárov vojny a obnovy krajiny.

Európska komisia medzitým rokuje s členskými štátmi o budúcnosti dočasnej ochrany Ukrajincov po marci 2027. V hre je jej ďalšie predĺženie, ale aj úplné ukončenie systému, ktorý od roku 2022 umožnil miliónom ľudí legálne žiť a pracovať v krajinách EÚ.

(max)

Minúta  |  

Vatikán reaguje na rozmach AI, vzniká nová pápežská komisia

Pápež Lev XIV. schválil podľa Vatican News vznik novej vatikánskej komisie, ktorá sa bude zaoberať umelou inteligenciou a jej následkami pre spoločnosť aj Cirkev. Rozhodnutie formalizoval reskript podpísaný kardinálom Michaelom Czernym, prefektom Dikastéria pre podporu integrálneho ľudského rozvoja.

Vatikán zdôvodnil vznik komisie prudkým rozvojom umelej inteligencie a rastúcimi otázkami o jej vplyve na ľudí, dôstojnosť človeka či budúcnosť spoločnosti. Podľa dokumentu chce Cirkev aktívnejšie reagovať na technologické zmeny a podporovať etický prístup k využívaniu AI.

Nová Medzidikasterná komisia pre umelú inteligenciu združuje zástupcov siedmich vatikánskych inštitúcií vrátane Dikastéria pre náuku viery, Dikastéria pre komunikáciu či Pápežskej akadémie vied. Prvý rok bude jej činnosť koordinovať Dikastérium pre podporu integrálneho ľudského rozvoja.

Komisia má zabezpečovať spoluprácu medzi jednotlivými vatikánskymi úradmi, pripravovať odporúčania k používaniu umelej inteligencie v rámci Svätej stolice a podporovať dialóg o etických a spoločenských otázkach spojených s AI.

Téma umelej inteligencie sa zároveň stáva jednou z výrazných línií pontifikátu Leva XIV. Pápež v posledných mesiacoch opakovane upozorňoval na riziká technologického pokroku, ale aj na potrebu, aby nové technológie slúžili človeku a neoslabovali jeho dôstojnosť či medziľudské vzťahy.

(max)

Minúta  |  

Inflácia v Rusku klesá, firmy tlačia na lacnejšie úvery a nižšie sadzby

Inflácia v Rusku vykazuje pokles, čo umožňuje ďalšie uvoľňovanie menovej politiky. Deklaroval minister hospodárstva Maxim Rešetnikov v rozhovore pre spravodajskú agentúru RBC uverejnenom v pondelok.

V medziročnom vyjadrení sa inflácia v Rusku k 12. máju spomalila na 5,5 percenta, zatiaľ čo súkromné ​​a podnikateľské úvery sotva rastú. To vytvára „čoraz viac argumentov na ďalšie uvoľňovanie menovej politiky“, citovala ho RBC.

Ročná inflácia v Rusku v apríli dosiahla 5,58 percenta, čo je pokles z 5,86 percenta v predchádzajúcom mesiaci, ale zostala vyššia ako prognóza centrálnej banky, ktorá predpokladala nárast cien o 4,5 až 5,5 percenta v tomto roku.

Ruská centrálna banka v apríli znížila svoju kľúčovú sadzbu o 50 bázických bodov na 14,5 percenta, ako očakávali analytici, a to aj napriek tlaku zo strany podnikov, aby urobili viac pre podporu ekonomiky.

Prieskum agentúry Reuters medzi analytikmi, ktorý sa uskutočnil minulý mesiac, ukázal, že ruská centrálna banka do konca tohto roka ďalej zníži svoju kľúčovú sadzbu na 12 percent, aby podporila hospodársky rast po prekvapivom poklese v prvom štvrťroku.

(reuters, max)

Minúta  |  

Berlín chce odolnejšiu Európu pred energetickými a obchodnými krízami

Nemecký minister financií Lars Klingbeil označil skupinu G7 za kľúčové fórum na hľadanie riešení konfliktu s Iránom, ktorý predstavuje vážnu hrozbu pre svetovú ekonomiku. Obavy vyvoláva najmä možná blokáda Hormuzského prielivu.

Klingbeil pred rokovaniami ministrov financií a centrálnych bankárov G7 v Paríži zdôraznil, že Európa chce staviť na spoluprácu a obchod, nie na konfrontáciu. Podľa neho posledné medzinárodné krízy ukázali, že Nemecko aj Európska únia musia byť odolnejšie a menej závislé v oblastiach energií, strategických surovín či dodávateľských reťazcov.

Súčasťou rokovaní v Paríži budú aj stretnutia so zástupcami Brazílie, Indie, Južnej Kórey a Kene. Berlín sa tak snaží rozširovať ekonomické a politické partnerstvá mimo tradičných západných spojencov.

Nemecký minister zároveň upozornil, že konflikt na Blízkom východe nesmie zatlačiť do úzadia vojnu na Ukrajine. V Paríži má preto podpísať aj dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia s ukrajinským ministrom financií Sergejom Marčenkom. Dokument má posilniť obchodné vzťahy a priniesť väčšiu právnu istotu pre firmy aj investorov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Washington pritvrdzuje voči Kube, Havana hovorí o provokácii

Kubánsky minister zahraničných vecí Bruno Rodriguez obvinil Washington z vytvárania „podvodného prípadu“, ktorým si podľa neho americká administratíva pripravuje pôdu na ďalšie sankcie alebo dokonca vojenský zásah proti ostrovu.

Reagoval tak na správu portálu Axios, podľa ktorej Kuba údajne získala viac ako 300 vojenských dronov a diskutovala o možnostiach útokov na americkú základňu Guantánamo či ciele na Floride. Reuters upozorňuje, že tieto tvrdenia sa zatiaľ nepodarilo nezávisle overiť.

Rodriguez zdôraznil, že Havana nechce vojnu, no pripravuje sa na obranu pred možnou agresiou. Samotné obvinenia z dronov pritom priamo nekomentoval.

Situáciu ďalej komplikuje tvrdší postup administratívy Donalda Trumpa voči Kube. Podľa Reuters americké ministerstvo spravodlivosti zvažuje obžalobu bývalého kubánskeho lídra Raúla Castra v súvislosti so zostrelením lietadiel humanitárnej organizácie z roku 1996. Takýto krok by znamenal výraznú eskaláciu vzťahov medzi obomi krajinami.

Pozornosť vzbudila aj nedávna návšteva šéfa CIA Johna Ratcliffa na Kube, kde rokoval s predstaviteľmi režimu vrátane vnuka Raúla Castra. Podľa amerických zdrojov Washington vníma Kubu čoraz viac ako bezpečnostnú hrozbu aj pre jej väzby na Irán a rozvoj dronových technológií.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.