Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nová migračná politika EÚ má zrýchliť vyhosťovanie migrantov

Európska únia sa približuje k prijatiu novej reformy azylovej politiky, ktorá má výrazne zvýšiť počet neúspešných žiadateľov o azyl vracaných mimo územia Únie. Migračný komisár Magnus Brunner označil reformu za „chýbajúci diel“ sprísňovania európskej migračnej politiky. Podľa údajov Komisie totiž v súčasnosti opustí Európsku úniu len približne pätina migrantov, ktorým azyl zamietli, informuje portál Politico.

Nové pravidlá počítajú s tvrdším postupom voči ľuďom, ktorých považujú za bezpečnostnú hrozbu. Umožniť majú dlhodobé zákazy vstupu, rozšírené možnosti zadržiavania migrantov či sankcie za nespoluprácu s úradmi.

Súčasťou reformy je aj možnosť vytvárať takzvané návratové centrá mimo územia Európskej únie. Do týchto zariadení by mohli presúvať ľudí, ktorí dostali príkaz opustiť Úniu. Nemecko a Holandsko chcú mať konkrétne plány pripravené do konca budúceho roka. Taliansko už podobné centrá buduje v Albánsku, ich fungovanie však sprevádzajú právne spory.

Návrh vyvoláva ostré politické aj spoločenské reakcie. Mimovládne organizácie varujú, že návratové centrá sa môžu zmeniť na netransparentné detenčné zariadenia bez dostatočnej ochrany ľudských práv.

Európska ľudová strana presadila spoločnú pozíciu s podporou pravicových strán, čo kritizujú liberálne a zelené frakcie. Zástancovia reformy však tvrdia, že bez efektívnych návratov nebude možné obnoviť dôveru verejnosti v európsky migračný systém.

(mja)

Minúta  |  

Rastie hrozba islamského terorizmu, varuje správa Rady EÚ

Uniknutá správa o bezpečnostných hrozbách z dielne Rady EÚ varuje pred vysokým rizikom terorizmu a násilného extrémizmu v členských štátoch. Dokument, ktorý získala stanica Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda, upozorňuje najmä na rastúce hrozby spojené s Afganistanom, Iránom a dôsledkami vojny na Ukrajine.

Podľa správy zostáva najväčšou hrozbou islamistický a džihádistický terorizmus. Hodnotenie sa zhoduje s analýzou Europolu, ktorý už v marci označil teroristickú hrozbu v Európe za akútnu.

Európske bezpečnostné služby upozorňujú, že eskalácia napätia okolo Iránu vyvoláva obavy z možnej aktivácie spriaznených skupín alebo takzvaných spiacich buniek na území Európy.

Zvýšené riziko podľa dokumentu hrozí najmä krajinám s početnými židovskými a moslimskými komunitami. Únia zároveň označuje afganskú vetvu Islamského štátu, známu ako Islamský štát Chorásán, za jednu z hlavných externých hrozieb.

Dokument upozorňuje aj na nový trend radikalizácie maloletých. Extrémistické skupiny údajne verbujú deti už od dvanástich rokov prostredníctvom sociálnych sietí ako Telegram či TikTok.

Európska únia preto zvažuje tlak na technologické platformy, aby obmedzili algoritmy odporúčajúce extrémistický obsah mladistvým používateľom.

(mja)

Minúta  |  

Rusko a Čína rokujú o plynovode Sila Sibíri 2 aj nových dohodách

Čínsky prezident Si Ťin-pching a ruský prezident Vladimir Putin v Pekingu potvrdili pokračovanie strategického partnerstva medzi oboma krajinami. Rokovania prichádzajú krátko po návšteve amerického prezidenta Donalda Trumpa v Číne a ich priebeh pozorne sledujú západné krajiny aj finančné trhy.

Očakáva sa, že Moskva sa bude snažiť posunúť vpred rokovania o plynovode Sila Sibíri 2, o ktorom Rusko a Čína diskutujú už viac ako 10 rokov. Komplikuje to spor o cenu plynu a čínska snaha diverzifikovať energetické zdroje.

Si privítal Putina v Pekingu vojenskými poctami a počas spoločných rozhovorov vyzdvihol rastúcu dôveru a strategickú spoluprácu medzi oboma mocnosťami. Podľa čínskeho prezidenta by sa Peking a Moskva mali sústrediť na dlhodobú koordináciu a podporovať „spravodlivejší systém globálneho riadenia“.

Putin označil partnerstvo s Čínou za model moderných medzinárodných vzťahov a zdôraznil, že Rusko zostáva spoľahlivým dodávateľom energií aj v čase napätia na Blízkom východe.

Kremeľ pred samitom avizoval „vážne očakávania“ od rokovaní. Obe strany majú podpísať približne 40 dohôd a zverejniť spoločné vyhlásenie o ďalšom posilňovaní spolupráce.

(reuters, mja)

Minúta  |  

USA mohli pri útoku na školu v Iráne použiť zastarané údaje

Vyšetrovanie amerického útoku na dievčenskú školu v iránskom meste Mináb sa podľa velenia americkej armády blíži ku koncu. Veliteľ Centrálneho velenia USA admirál Brad Cooper v Kongrese povedal, že prípad je mimoriadne zložitý, pretože škola sa nachádzala priamo v areáli aktívnej základne iránskych Revolučných gárd určenej pre riadené strely.

Predbežné interné vyšetrovanie americkej armády naznačilo pravdepodobnú zodpovednosť Spojených štátov za útok. Americkí plánovači útoku mohli pracovať so zastaranými spravodajskými informáciami.

Incident sa odohral 28. februára, v prvý deň konfliktu. Podľa iránskych úradov pri útoku zahynulo viac než 175 detí a učiteľov. Pentagón oficiálne zatiaľ nepriznal zodpovednosť a vyšetrovanie medzičasom rozšíril.

Kongresman Adam Smith pripomenul, že Pentagón v minulosti pri chybných zásahoch zodpovednosť priznával ešte pred uzavretím vyšetrovania.

Cooper však tvrdí, že tento prípad je odlišný. Podľa neho sa škola nachádzala vedľa objektov Revolučných gárd a americká armáda nikdy úmyselne neútočí na civilistov. Dodal, že ozbrojené sily USA postupujú striktne podľa vojnového práva.

Irán obvinenia americkej strany odmieta. Hovorca ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Baghájí označil tvrdenia Washingtonu za „nepodloženú manipuláciu“ a vyhlásil, že útok na školu počas vyučovania predstavuje vážne porušenie medzinárodného humanitárneho práva a vojnový zločin.

(reuters, mja)

Minúta  |  

EÚ by na rokovania s Putinom mohla vyslať Merkelovú

Európska únia zvažuje obnovenie priamej komunikácie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a diskutuje aj o tom, kto by mohol zastupovať blok v prípadných rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine, informuje Financial Times.

Podľa informácií denníka medzi možnými kandidátmi figurujú bývalý prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi či nemecká exkancelárka Angela Merkelová. Budúci týždeň budú o tom zrejme rokovať ministri zahraničných vecí členských štátov na Cypre.

Brusel po ruskej invázii v roku 2022 prerušil väčšinu formálnych kontaktov s Moskvou. Spojené štáty aj Ukrajina však podporujú väčšie zapojenie Európy do mierových rokovaní s Moskvou.

Kyjev by podľa zdrojov uprednostnil osobnosť formátu Maria Draghiho alebo súčasného významného európskeho lídra. Merkelová naznačila, že vhodnejší by bol aktívny politik, keďže Putin podľa nej berie vážne najmä súčasných štátnikov.

V Európskej únii však nepanuje zhoda. Niektoré členské štáty sa obávajú, že debata o rokovaniach s Moskvou môže ešte viac odhaliť rozdielne postoje členských štátov k Rusku a vojne na Ukrajine.

(mja)

Minúta  |  

USA len odložili presun vojakov do Poľska, upokojuje Vance

Spojené štáty zatiaľ nepresunú do Poľska plánovaných štyritisíc vojakov. Viceprezident JD Vance vyhlásil, že nasadenie iba odložili, ale nezrušili ho. Odmietol tvrdenia, že Washington začína sťahovať svoje jednotky z Európy.

Informácie o možnom zrušení presunu amerických síl vyvolali kritiku časti amerických zákonodarcov, ktorí sa obávajú, že prezident Donald Trump oslabuje bezpečnostné záväzky voči európskym spojencom.

Vance na brífingu v Bielom dome povedal, že Spojené štáty chcú, aby Európa prevzala väčšiu časť zodpovednosti za spoločnú obranu v rámci NATO. Zdôraznil však, že nejde o úplné stiahnutie amerických vojakov z kontinentu.

Podľa neho Washington iba presúva niektoré zdroje tak, aby lepšie zodpovedali bezpečnostným prioritám USA. Trumpova administratíva už dlhšie avizuje revíziu vojenskej prítomnosti v Európe a tlačí na členské štáty NATO, aby zvýšili svoje obranné výdavky.

Pentagón potvrdil, že ide o dočasné odloženie rotácie jednotiek. Hovorca ministerstva obrany Sean Parnell uviedol, že počet brigádnych bojových tímov v Európe sa zníži zo štyroch na tri. O konečnom rozmiestnení amerických síl rozhodne ďalšia analýza strategických potrieb Spojených štátov aj schopnosti európskych spojencov podieľať sa na obrane regiónu.

Americký minister obrany Pete Hegseth zároveň ubezpečil poľskú vládu, že Washington chce zachovať silnú vojenskú prítomnosť v Poľsku aj v budúcnosti.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.