Preskočiť na obsah
  |  

Trumpova kampaň pripravila Massieho o kreslo v Kongrese

Republikánsky kongresman Thomas Massie prehral primárky po tvrdej kampani prezidenta Donalda Trumpa, ktorý podporil bývalého príslušníka Navy SEALs Eda Gallreina. Porážka ukončila kariéru jedného z najnezávislejších republikánov v Snemovni reprezentantov.

Massie sa roky profiloval ako konzervatívec odmietajúci slepo podporovať stranícke vedenie. Hlasoval proti Trumpovým daňovým reformám pre obavy z rastu štátneho dlhu, nesúhlasil s vojenskými zásahmi proti Iránu a Venezuele a pravidelne odmietal zahraničnú pomoc vrátane podpory Izraela.

Výraznú pozornosť získal aj snahou prinútiť ministerstvo spravodlivosti zverejniť spisy Jeffreyho Epsteina. Trump naňho následne opakovane útočil a označil ho za „úbožiaka“.

Massie po prehre vyhlásil, že ak zákonodarná moc vždy hlasuje s prezidentom, Spojené štáty nemajú republiku, ale „kráľa“. Pred podporovateľmi zároveň naznačil, že jeho politická kariéra sa ešte nemusí skončiť.

(ap, bak)

  |  

Takáč má výhrady k zonácii, Huliak ju označil za paškvil

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) uviedol, že nerozumie odporu SNS voči zonácii národných parkov, keďže ju podľa neho pripravovali aj nominanti SNS. Pripustil, že osobne by s takouto zonáciou nesúhlasil, ak by na ňu neboli naviazané peniaze z plánu obnovy.

Podľa Takáča však materiál pripravovali dlho, prerokovali ho aj s Európskou komisiou, a vláda by ho mala schváliť. Dodal, že ak bude mať v budúcnosti vplyv na riadenie štátu, bude presadzovať revíziu zonácií národných parkov.

Minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak (nominant Smeru) označil zonáciu za „jeden veľký paškvil“ a za pokračovanie reformy národných parkov z čias Jána Budaja. „Prišlo na moje slová, Taraba je jeden neodborný človek, ktorý tam nemá čo robiť,“ vyhlásil pred rokovaním vlády.

Tvrdí, že ak Slovensko príde o peniaze z plánu obnovy, bude to dôkaz odborných zlyhaní ministra životného prostredia.

Huliak hovoril aj o letisku Sliač. Odmietol, že by jeho rezort mal vykupovať pozemky, podľa neho je to úloha ministerstva obrany. Kritizoval tiež Fond na podporu umenia, ktorý podľa neho nefunguje tak, ako by mal. Vyhlásil, že nie je spokojný ani s prácou ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nominantka SNS).

(lud)

  |  

Inflácia sa v apríli 2026 medziročne zrýchlila

Harmonizovaná inflácia v SR dosiahla podľa jednotnej európskej metodiky v apríli 2026 medziročne hodnotu 4,1 percenta, v medzimesačnom porovnaní 0,5 percenta. Obe hodnoty boli druhé najvyššie od začiatku roka 2026. Informoval o tom Štatistický úrad SR.

Priemerná ročná miera harmonizovanej inflácie za obdobie od mája 2025 do apríla 2026 (voči obdobiu máj 2024 až apríl 2025) dosiahla už šiesty mesiac po sebe hodnotu 4,2 percenta.

V rámci medzimesačného vývoja ceny vzrástli v 10 z 13 odborov (výdavkových skupín domácností) v rozpätí od 0,1 percenta v odboroch odevy a obuv a tiež vo vzdelávacích službách až do 4,6 percenta v odbore doprava. Pokles cien medzimesačne zaznamenal odbor potravín a nealkoholických nápojov.

V medziročnom porovnaní sa ceny zvýšili vo všetkých 13 odboroch v rozpätí od 0,6 percenta v odbore odevy a obuv do 9,3 percenta v odbore bývanie a energie.

(tasr, bak)

  |  

UEFA doživotne potrestala trénera za tajné natáčanie hráčok

Európska futbalová únia UEFA udelila českému trénerovi Petrovi Vlachovskému doživotný zákaz vykonávať akúkoľvek činnosť vo futbale. Rozhodnutie prišlo po vyšetrovaní obvinení, že tajne natáčal hráčky v šatniach klubu FC Slovácko.

České médiá uviedli, že tréner bol v máji 2025 odsúdený na podmienečný trest väzenia a dostal päťročný zákaz trénerskej činnosti v Česku. Medzi natáčanými hráčkami boli aj neplnoleté futbalistky, pričom najmladšia mala 17 rokov. Podľa obžaloby sa Vlachovský priznal a skutok oľutoval.

UEFA zároveň požiadala Medzinárodnú futbalovú federáciu FIFA, aby zákaz rozšírila na celosvetovú úroveň, a Český futbalový zväz vyzvala na odobratie jeho licencie.

FC Slovácko uviedlo, že po zistení obvinení okamžite ukončilo spoluprácu s trénerom a spolupracovalo s úradmi. Hráčska únia FIFPRO označila rozhodnutie za silný signál, že podobné správanie nemá vo futbale miesto.

(reuters, bak)

  |  

Nová migračná politika EÚ má zrýchliť vyhosťovanie migrantov

Európska únia sa približuje k prijatiu novej reformy azylovej politiky, ktorá má výrazne zvýšiť počet neúspešných žiadateľov o azyl vracaných mimo územia Únie. Migračný komisár Magnus Brunner označil reformu za „chýbajúci diel“ sprísňovania európskej migračnej politiky. Podľa údajov Komisie totiž v súčasnosti opustí Európsku úniu len približne pätina migrantov, ktorým azyl zamietli, informuje portál Politico.

Nové pravidlá počítajú s tvrdším postupom voči ľuďom, ktorých považujú za bezpečnostnú hrozbu. Umožniť majú dlhodobé zákazy vstupu, rozšírené možnosti zadržiavania migrantov či sankcie za nespoluprácu s úradmi.

Súčasťou reformy je aj možnosť vytvárať takzvané návratové centrá mimo územia Európskej únie. Do týchto zariadení by mohli presúvať ľudí, ktorí dostali príkaz opustiť Úniu. Nemecko a Holandsko chcú mať konkrétne plány pripravené do konca budúceho roka. Taliansko už podobné centrá buduje v Albánsku, ich fungovanie však sprevádzajú právne spory.

Návrh vyvoláva ostré politické aj spoločenské reakcie. Mimovládne organizácie varujú, že návratové centrá sa môžu zmeniť na netransparentné detenčné zariadenia bez dostatočnej ochrany ľudských práv.

Európska ľudová strana presadila spoločnú pozíciu s podporou pravicových strán, čo kritizujú liberálne a zelené frakcie. Zástancovia reformy však tvrdia, že bez efektívnych návratov nebude možné obnoviť dôveru verejnosti v európsky migračný systém.

(mja)

  |  

Rastie hrozba islamského terorizmu, varuje správa Rady EÚ

Uniknutá správa o bezpečnostných hrozbách z dielne Rady EÚ varuje pred vysokým rizikom terorizmu a násilného extrémizmu v členských štátoch. Dokument, ktorý získala stanica Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda, upozorňuje najmä na rastúce hrozby spojené s Afganistanom, Iránom a dôsledkami vojny na Ukrajine.

Podľa správy zostáva najväčšou hrozbou islamistický a džihádistický terorizmus. Hodnotenie sa zhoduje s analýzou Europolu, ktorý už v marci označil teroristickú hrozbu v Európe za akútnu.

Európske bezpečnostné služby upozorňujú, že eskalácia napätia okolo Iránu vyvoláva obavy z možnej aktivácie spriaznených skupín alebo takzvaných spiacich buniek na území Európy.

Zvýšené riziko podľa dokumentu hrozí najmä krajinám s početnými židovskými a moslimskými komunitami. Únia zároveň označuje afganskú vetvu Islamského štátu, známu ako Islamský štát Chorásán, za jednu z hlavných externých hrozieb.

Dokument upozorňuje aj na nový trend radikalizácie maloletých. Extrémistické skupiny údajne verbujú deti už od dvanástich rokov prostredníctvom sociálnych sietí ako Telegram či TikTok.

Európska únia preto zvažuje tlak na technologické platformy, aby obmedzili algoritmy odporúčajúce extrémistický obsah mladistvým používateľom.

(mja)