Preskočiť na obsah
  |  

Česi nedopustia ďalšie obchodné sankcie EÚ voči Izraelu

Česká republika nedovolí, aby Európska únia uvalila na Izrael ďalšie obchodné sankcie, a to ani v prípade, že by bola jediným členským štátom EÚ, ktorý by akékoľvek opatrenia blokoval.

Uviedol to v stredu český minister zahraničných vecí Petr Macinka po stretnutí s izraelským ministrom zahraničných vecí Gideonom Saarom.

Macinka zároveň vyhlásil, že Praha nepripustí ani zmrazenie alebo pozastavenie asociačnej dohody medzi EÚ a Izraelom. „Pozícia ČR voči Izraelu je v tejto chvíli taká, že my už nepripustíme žiadne obchodné sankcie, aj keď by sme to mali blokovať ako jediní,“ povedal. Dodal, že si nevie predstaviť nič, čo by mohlo Česko prinútiť zmeniť postoj.

Šéf českej diplomacie kritizoval opakované snahy časti členských štátov EÚ presadzovať nové sankcie voči Izraelu. Pripomenul aj nedávnu politickú dohodu ministrov zahraničných vecí EÚ o sankciách proti izraelským osadníkom na Západnom brehu Jordánu.

Saar označil niektoré európske vlády za nepriateľské voči Izraelu a ocenil postoj Prahy ako jednej z krajín, ktoré podľa neho bránia radikalizácii postoja Európskej únie.

(reuters, tasr, bak)

  |  

Ziobro odcestoval do USA na vízum pre zahraničných novinárov

Bývalý poľský minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro odcestoval 9. mája z Milána do Spojených štátov na vízum určené pre pracovníkov zahraničných médií. Oznámil to hovorca poľskej Generálnej prokuratúry Przemyslaw Nowak.

Podľa neho by cesta nebola možná, ak by už bol vydaný európsky zatykač, o ktorý prokuratúra požiadala vo februári. Maďarský premiér Péter Magyar zároveň uviedol, že Ziobro ani jeho bývalý spolupracovník Marcin Romanowski neopustili Európu z Maďarska.

Reuters nedávno informoval, že námestník amerického ministra zahraničných vecí osobne nariadil vydať Ziobrovi vízum prostredníctvom ambasády USA v Budapešti.

Ziobro čelí v Poľsku 26 obvineniam vrátane podozrení z korupcie. Po zbavení imunity a súhlase Sejmu s jeho zadržaním odišiel do Maďarska, kde získal azyl. Tvrdí, že obvinenia sú politicky motivované. Európsky zatykač je vydaný aj na jeho bývalého štátneho tajomníka Marcina Romanowského.

(tasr, bak)

  |  

Šutaj Eštok pridelil Ľubošovi Blahovi policajnú ochranu

Europoslanec Ľuboš Blaha (Smer) má pridelenú ochranu ministrom vnútra v zmysle zákona o Policajnom zbore a podľa uznesenia vlády na základe zistených bezpečnostných hrozieb. Potvrdil to hovorca rezortu vnútra Matej Neumann v reakcii na výzvu Hnutia Slovensko. „Bližšie podrobnosti nie je možné uviesť z dôvodu utajenia,“ dodal Neumann.

Exminister vnútra Roman Mikulec (Slovensko – Za ľudí) na utorkovej tlačovej konferencii žiadal od súčasného ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) vysvetlenie k tomu, že Blaha má ako europoslanec pridelenú ochranku. Kritizoval to.

Politik sa pritom v uplynulých dňoch dostal do prestrelky s lídrom Hnutia Slovensko Igorom Matovičom, ktorý nevylúčil ani podanie žalôb pre výroky Blahu, ako aj ústavnú sťažnosť.

(tasr, max)

  |  

Rubio ponúkol Kube spoluprácu aj pomoc za 100 miliónov dolárov

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio ponúkol Kube „nový vzťah“ so Spojenými štátmi a prisľúbil pomoc vo výške 100 miliónov dolárov na potraviny a lieky. Vo videu zverejnenom pri príležitosti kubánskeho Dňa nezávislosti zároveň obvinil vedenie krajiny z korupcie a zodpovednosti za nedostatok elektriny, potravín a paliva.

Rubio uviedol, že pomoc musia distribuovať Katolícka cirkev alebo iné dôveryhodné charitatívne organizácie. „Skutočný dôvod, prečo nemáte elektrinu, palivo alebo jedlo, je ten, že tí, ktorí ovládajú vašu krajinu, rozkradli miliardy dolárov,“ vyhlásil.

Kubánske veľvyslanectvo vo Washingtone reagovalo obvinením, že Rubio klame a Spojené štáty vystavujú ostrov „krutosti a agresii“.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa zároveň plánuje oznámiť trestné obvinenia voči bývalému kubánskemu prezidentovi Raúlovi Castrovi v súvislosti so zostrelením lietadiel kubánskych exulantov v roku 1996.

(reuters, bak)

  |  

Fico podporil vstup Albánska do Európskej únie

Premiér Robert Fico (Smer) sa na Úrade vlády SR stretol s prezidentom Albánska Bajramom Begajom, ktorý pricestoval na oficiálnu návštevu Slovenska. Rokovania sa týkali bilaterálnych vzťahov, situácie na západnom Balkáne aj aktuálnych otázok európskej politiky.

Fico označil hospodársku spoluprácu za najvyššiu prioritu a uviedol, že obchodná výmena medzi krajinami dlhodobo rastie. Priestor na ďalší rozvoj vidí najmä v energetike, infraštruktúre, digitalizácii, odpadovom hospodárstve, cestovnom ruchu a obrannom priemysle. Pripomenul aj dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia a daňových únikov, ktorá vstúpila do platnosti v apríli 2024.

Premiér upozornil aj na rastúci počet slovenských turistov smerujúcich do Albánska. Podľa neho k tomu prispelo aj priame letecké spojenie medzi Bratislavou a Tiranou, ktoré zároveň otvára ďalšie možnosti investícií a spolupráce.

Fico počas stretnutia podporil integračné ambície Albánska v Európskej únii. Vyhlásil, že rozširovanie Únie je investíciou do bezpečnosti a stability Európy a musí zostať spravodlivé a založené na zásluhách. Západný Balkán označil za jednu z priorít slovenskej zahraničnej politiky.

Albánska vláda chce ukončiť prístupové rokovania s EÚ do roku 2027 a vstúpiť do Únie v roku 2030. Krajina patrí medzi najviac proeurópske štáty regiónu.

(tasr, max)

  |  

Noví rektori si prevzali menovacie dekréty od prezidenta

Prezident Peter Pellegrini vymenoval piatich nových rektorov vysokých škôl. Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre povedie Klaudia Halászová, Univerzitu sv. Cyrila a Metoda v Trnave Iveta Dirgová Luptáková a Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre František Petrovič. Novým rektorom Žilinskej univerzity sa stal Branislav Hadzima a Vysokú školu DTI povedie Tomáš Lengyelfalusy.

Vo svojom príhovore Pellegrini zdôraznil, že rektori preberajú veľkú zodpovednosť za vytváranie slobodného, tvorivého a motivujúceho prostredia pre študentov aj rozvoj vysokých škôl. Uviedol, že ich odborné skúsenosti aj osobné kvality sú predpokladom na zvládnutie tejto úlohy.

Hlava štátu pozitívne hodnotila aj rozvoj zahraničných kontaktov univerzít, ktoré umožňujú študentom a pedagógom získavať skúsenosti zo zahraničia a zároveň prezentovať Slovensko ako krajinu, ktorá stavia na vzdelávaní, odbornosti a inováciách.

Prezident upozornil, že vzdelanie, kreativita a schopnosť pracovať s novými technológiami budú čoraz dôležitejšie pre konkurencieschopnosť krajiny. Osobitne spomenul aj umelú inteligenciu, ktorá podľa neho predstavuje novú výzvu pre vysoké školy.

„Vašou úlohou, okrem iného, bude vychovávať generáciu, ktorá dokáže erudovane a zároveň eticky a zodpovedne využívať tento technologický fenomén 21. storočia,“ odkázal Pellegrini novým rektorom.

(tasr, max)