Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rubio ponúkol Kube spoluprácu aj pomoc za 100 miliónov dolárov

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio ponúkol Kube „nový vzťah“ so Spojenými štátmi a prisľúbil pomoc vo výške 100 miliónov dolárov na potraviny a lieky. Vo videu zverejnenom pri príležitosti kubánskeho Dňa nezávislosti zároveň obvinil vedenie krajiny z korupcie a zodpovednosti za nedostatok elektriny, potravín a paliva.

Rubio uviedol, že pomoc musia distribuovať Katolícka cirkev alebo iné dôveryhodné charitatívne organizácie. „Skutočný dôvod, prečo nemáte elektrinu, palivo alebo jedlo, je ten, že tí, ktorí ovládajú vašu krajinu, rozkradli miliardy dolárov,“ vyhlásil.

Kubánske veľvyslanectvo vo Washingtone reagovalo obvinením, že Rubio klame a Spojené štáty vystavujú ostrov „krutosti a agresii“.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa zároveň plánuje oznámiť trestné obvinenia voči bývalému kubánskemu prezidentovi Raúlovi Castrovi v súvislosti so zostrelením lietadiel kubánskych exulantov v roku 1996.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Fico podporil vstup Albánska do Európskej únie

Premiér Robert Fico (Smer) sa na Úrade vlády SR stretol s prezidentom Albánska Bajramom Begajom, ktorý pricestoval na oficiálnu návštevu Slovenska. Rokovania sa týkali bilaterálnych vzťahov, situácie na západnom Balkáne aj aktuálnych otázok európskej politiky.

Fico označil hospodársku spoluprácu za najvyššiu prioritu a uviedol, že obchodná výmena medzi krajinami dlhodobo rastie. Priestor na ďalší rozvoj vidí najmä v energetike, infraštruktúre, digitalizácii, odpadovom hospodárstve, cestovnom ruchu a obrannom priemysle. Pripomenul aj dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia a daňových únikov, ktorá vstúpila do platnosti v apríli 2024.

Premiér upozornil aj na rastúci počet slovenských turistov smerujúcich do Albánska. Podľa neho k tomu prispelo aj priame letecké spojenie medzi Bratislavou a Tiranou, ktoré zároveň otvára ďalšie možnosti investícií a spolupráce.

Fico počas stretnutia podporil integračné ambície Albánska v Európskej únii. Vyhlásil, že rozširovanie Únie je investíciou do bezpečnosti a stability Európy a musí zostať spravodlivé a založené na zásluhách. Západný Balkán označil za jednu z priorít slovenskej zahraničnej politiky.

Albánska vláda chce ukončiť prístupové rokovania s EÚ do roku 2027 a vstúpiť do Únie v roku 2030. Krajina patrí medzi najviac proeurópske štáty regiónu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Noví rektori si prevzali menovacie dekréty od prezidenta

Prezident Peter Pellegrini vymenoval piatich nových rektorov vysokých škôl. Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre povedie Klaudia Halászová, Univerzitu sv. Cyrila a Metoda v Trnave Iveta Dirgová Luptáková a Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre František Petrovič. Novým rektorom Žilinskej univerzity sa stal Branislav Hadzima a Vysokú školu DTI povedie Tomáš Lengyelfalusy.

Vo svojom príhovore Pellegrini zdôraznil, že rektori preberajú veľkú zodpovednosť za vytváranie slobodného, tvorivého a motivujúceho prostredia pre študentov aj rozvoj vysokých škôl. Uviedol, že ich odborné skúsenosti aj osobné kvality sú predpokladom na zvládnutie tejto úlohy.

Hlava štátu pozitívne hodnotila aj rozvoj zahraničných kontaktov univerzít, ktoré umožňujú študentom a pedagógom získavať skúsenosti zo zahraničia a zároveň prezentovať Slovensko ako krajinu, ktorá stavia na vzdelávaní, odbornosti a inováciách.

Prezident upozornil, že vzdelanie, kreativita a schopnosť pracovať s novými technológiami budú čoraz dôležitejšie pre konkurencieschopnosť krajiny. Osobitne spomenul aj umelú inteligenciu, ktorá podľa neho predstavuje novú výzvu pre vysoké školy.

„Vašou úlohou, okrem iného, bude vychovávať generáciu, ktorá dokáže erudovane a zároveň eticky a zodpovedne využívať tento technologický fenomén 21. storočia,“ odkázal Pellegrini novým rektorom.

(tasr, max)

Minúta  |  

USA chcú údajne obmedziť vojenskú pomoc NATO počas kríz

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa plánuje oznámiť spojencom v NATO, že Spojené štáty znížia rozsah vojenských kapacít pripravených pomôcť Európe počas veľkej krízy alebo vojenského konfliktu. Informovali o tom zdroje oboznámené s plánom.

Zmena sa týka takzvaného modelu síl NATO, v rámci ktorého členské štáty určujú jednotky pripravené na nasadenie v prípade vojny či útoku na člena Aliancie. Presné zloženie síl je tajné, podľa zdrojov však Pentagón plánuje svoj záväzok výrazne obmedziť. Oznámenie má zaznieť v piatok na stretnutí šéfov obrannej politiky v Bruseli.

Trump dlhodobo žiada, aby európske krajiny prevzali hlavnú zodpovednosť za bezpečnosť kontinentu. Generálny tajomník NATO Mark Rutte uviedol, že podobný krok sa dal očakávať, keďže Aliancia sa snaží ukončiť „prílišnú závislosť od jedného spojenca“.

Spojené štáty zároveň plánujú stiahnuť z Európy približne päťtisíc vojakov vrátane zrušenia nasadenia brigády v Poľsku. Viaceré európske krajiny sa obávajú ďalšieho oslabovania amerických záväzkov voči NATO, hoci Washington naďalej deklaruje pripravenosť chrániť spojencov jadrovým odstrašením.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Blanár rokoval vo Fínsku o obrannom priemysle a vojne na Ukrajine

Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (Smer) rokoval v Helsinkách s fínskou ministerkou zahraničných vecí Elinou Valtonenovou o hospodárskej spolupráci, obrannom priemysle aj bezpečnostnej situácii v Európe. Obaja ministri ocenili dobré vzťahy medzi Slovenskom a Fínskom a hovorili o možnostiach ich ďalšieho rozvoja.

Valtonenová vyzdvihla potenciál spolupráce v oblasti obchodu, zelenej a digitálnej transformácie. Blanár ocenil plánovanú návštevu fínskej obchodnej delegácie zloženej zo 75 firiem, ktorá má na Slovensko pricestovať v júni. „Vidíme veľký priestor v našej spolupráci, pokiaľ ide o zelenú energiu, lesníctvo, strojárstvo či umelú inteligenciu,“ uviedol. Vzájomný obchod medzi krajinami dosahuje približne 495 miliónov eur.

Ministri sa venovali aj obrannému priemyslu. Blanár pripomenul projekt výroby obrnených vozidiel Patria pre slovenskú armádu a vyjadril presvedčenie, že všetkých 76 vozidiel úspešne vyrobia v rámci spoločnej spolupráce.

Témou rokovaní bola aj vojna na Ukrajine. Valtonenová zdôraznila potrebu dosiahnuť trvalý mier v súlade s medzinárodným právom a upozornila, že Európa sa musí pripraviť aj na možné budúce hrozby zo strany Ruska.

(tasr, bak)

Minúta  |  

KDH sa vždy pokúša zastaviť progres Slovenska, tvrdí Kaliňák

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) odsúdil slová poslanca Františka Majerského (KDH), ktorý v utorok kritizoval postup pri zákazkách v prešovskej nemocnici.

Namieta obchádzanie pravidiel verejného obstarávania. Podľa neho rozdelili niekoľko stavebných dozorov na menšie zákazky, aby ich bolo možné zadávať priamo alebo cez zjednodušené cenové ponuky. Opozičné hnutie preto podáva podnet na Úrad pre verejné obstarávanie a chce odvolať Roberta Kaliňáka (Smer) z funkcie ministra obrany.

„KDH je známe tým, že vždy keď mohlo, tak sa pokúsilo progres Slovenskej republiky zabrzdiť,“ povedal Kaliňák a spomenul zastavenie výstavby diaľnice v roku 2010. „Ak niekto hovorí o predražení stavby nemocnice, tak sa mýli. Kolegovia z KDH len chcú niečomu zabrániť,“ dodal.

Slová KDH označil za „klasickú účelovú kritiku, ktorú produkujú voči všetkým projektom, ktoré robíme“. „Na rozdiel od nich po nás aj nejaké projekty stoja. Ja som si na tú kritiku zvykol. Konáme razantne s účelom, aby sme nemocnicu čím skôr dostavali,“ uzavrel.


(lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.