Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Noví rektori si prevzali menovacie dekréty od prezidenta

Prezident Peter Pellegrini vymenoval piatich nových rektorov vysokých škôl. Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre povedie Klaudia Halászová, Univerzitu sv. Cyrila a Metoda v Trnave Iveta Dirgová Luptáková a Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre František Petrovič. Novým rektorom Žilinskej univerzity sa stal Branislav Hadzima a Vysokú školu DTI povedie Tomáš Lengyelfalusy.

Vo svojom príhovore Pellegrini zdôraznil, že rektori preberajú veľkú zodpovednosť za vytváranie slobodného, tvorivého a motivujúceho prostredia pre študentov aj rozvoj vysokých škôl. Uviedol, že ich odborné skúsenosti aj osobné kvality sú predpokladom na zvládnutie tejto úlohy.

Hlava štátu pozitívne hodnotila aj rozvoj zahraničných kontaktov univerzít, ktoré umožňujú študentom a pedagógom získavať skúsenosti zo zahraničia a zároveň prezentovať Slovensko ako krajinu, ktorá stavia na vzdelávaní, odbornosti a inováciách.

Prezident upozornil, že vzdelanie, kreativita a schopnosť pracovať s novými technológiami budú čoraz dôležitejšie pre konkurencieschopnosť krajiny. Osobitne spomenul aj umelú inteligenciu, ktorá podľa neho predstavuje novú výzvu pre vysoké školy.

„Vašou úlohou, okrem iného, bude vychovávať generáciu, ktorá dokáže erudovane a zároveň eticky a zodpovedne využívať tento technologický fenomén 21. storočia,“ odkázal Pellegrini novým rektorom.

(tasr, max)

Minúta  |  

USA chcú údajne obmedziť vojenskú pomoc NATO počas kríz

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa plánuje oznámiť spojencom v NATO, že Spojené štáty znížia rozsah vojenských kapacít pripravených pomôcť Európe počas veľkej krízy alebo vojenského konfliktu. Informovali o tom zdroje oboznámené s plánom.

Zmena sa týka takzvaného modelu síl NATO, v rámci ktorého členské štáty určujú jednotky pripravené na nasadenie v prípade vojny či útoku na člena Aliancie. Presné zloženie síl je tajné, podľa zdrojov však Pentagón plánuje svoj záväzok výrazne obmedziť. Oznámenie má zaznieť v piatok na stretnutí šéfov obrannej politiky v Bruseli.

Trump dlhodobo žiada, aby európske krajiny prevzali hlavnú zodpovednosť za bezpečnosť kontinentu. Generálny tajomník NATO Mark Rutte uviedol, že podobný krok sa dal očakávať, keďže Aliancia sa snaží ukončiť „prílišnú závislosť od jedného spojenca“.

Spojené štáty zároveň plánujú stiahnuť z Európy približne päťtisíc vojakov vrátane zrušenia nasadenia brigády v Poľsku. Viaceré európske krajiny sa obávajú ďalšieho oslabovania amerických záväzkov voči NATO, hoci Washington naďalej deklaruje pripravenosť chrániť spojencov jadrovým odstrašením.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Blanár rokoval vo Fínsku o obrannom priemysle a vojne na Ukrajine

Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (Smer) rokoval v Helsinkách s fínskou ministerkou zahraničných vecí Elinou Valtonenovou o hospodárskej spolupráci, obrannom priemysle aj bezpečnostnej situácii v Európe. Obaja ministri ocenili dobré vzťahy medzi Slovenskom a Fínskom a hovorili o možnostiach ich ďalšieho rozvoja.

Valtonenová vyzdvihla potenciál spolupráce v oblasti obchodu, zelenej a digitálnej transformácie. Blanár ocenil plánovanú návštevu fínskej obchodnej delegácie zloženej zo 75 firiem, ktorá má na Slovensko pricestovať v júni. „Vidíme veľký priestor v našej spolupráci, pokiaľ ide o zelenú energiu, lesníctvo, strojárstvo či umelú inteligenciu,“ uviedol. Vzájomný obchod medzi krajinami dosahuje približne 495 miliónov eur.

Ministri sa venovali aj obrannému priemyslu. Blanár pripomenul projekt výroby obrnených vozidiel Patria pre slovenskú armádu a vyjadril presvedčenie, že všetkých 76 vozidiel úspešne vyrobia v rámci spoločnej spolupráce.

Témou rokovaní bola aj vojna na Ukrajine. Valtonenová zdôraznila potrebu dosiahnuť trvalý mier v súlade s medzinárodným právom a upozornila, že Európa sa musí pripraviť aj na možné budúce hrozby zo strany Ruska.

(tasr, bak)

Minúta  |  

KDH sa vždy pokúša zastaviť progres Slovenska, tvrdí Kaliňák

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) odsúdil slová poslanca Františka Majerského (KDH), ktorý v utorok kritizoval postup pri zákazkách v prešovskej nemocnici.

Namieta obchádzanie pravidiel verejného obstarávania. Podľa neho rozdelili niekoľko stavebných dozorov na menšie zákazky, aby ich bolo možné zadávať priamo alebo cez zjednodušené cenové ponuky. Opozičné hnutie preto podáva podnet na Úrad pre verejné obstarávanie a chce odvolať Roberta Kaliňáka (Smer) z funkcie ministra obrany.

„KDH je známe tým, že vždy keď mohlo, tak sa pokúsilo progres Slovenskej republiky zabrzdiť,“ povedal Kaliňák a spomenul zastavenie výstavby diaľnice v roku 2010. „Ak niekto hovorí o predražení stavby nemocnice, tak sa mýli. Kolegovia z KDH len chcú niečomu zabrániť,“ dodal.

Slová KDH označil za „klasickú účelovú kritiku, ktorú produkujú voči všetkým projektom, ktoré robíme“. „Na rozdiel od nich po nás aj nejaké projekty stoja. Ja som si na tú kritiku zvykol. Konáme razantne s účelom, aby sme nemocnicu čím skôr dostavali,“ uzavrel.


(lud)

Minúta  |  

Komisár pre deti spustil platformu proti žobraniu detí

Úrad komisára pre deti predstavil v Prešove digitálnu platformu nezobri.me zameranú na boj proti žobraniu detí a mládeže. Súčasťou projektu bude aplikácia prepojená s mestskými aplikáciami, cez ktorú sa informácie o žobrajúcich deťoch dostanú k mestskej polícii a následne k úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

Autor projektu a poradca komisára pre deti Otto Brixi uviedol, že cieľom nie je len identifikovať dieťa, ale riešiť situáciu konkrétnej rodiny. „Potrebujeme zistiť, prečo dieťa žobre, nielen z akej rodiny pochádza,“ povedal. Dodal, že úrady budú skúmať aj možné kriminálne pozadie či organizovanú trestnú činnosť.

Komisár pre deti Jozef Mikloško pripomenul, že minuloročný monitoring na východnom Slovensku zachytil sto žobrajúcich detí. „Najväčším problémom bolo, že sa tam objavovali prvky organizovanosti,“ uviedol.

Podľa poradkyne komisára Svetlany Pavlovičovej je cieľom zabrániť tomu, „aby dieťa žobralo v uliciach a bolo zneužívané často aj ekonomicky“.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Čentéša odvolal dekan bratislavskej právnickej fakulty z vedenia katedry

Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda odvolal podľa Denníka N Jozefa Čentéša z funkcie vedúceho katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky. Rozhodnutie nadobudlo účinnosť okamžite.

Čentéš stál na čele katedry 11 rokov – až do 19. mája, keď ju prestal viesť. Odvolanie potvrdil, bližšie sa však k situácii nechcel vyjadrovať. Uviedol len, že svoj postoj prezentoval na stretnutí s dekanom a jeho odvolanie „z vecných dôvodov“ neuznal.

Dekan Burda dôvody svojho rozhodnutia nekonkretizoval. K prípadu podotkol iba to, že ide o „vnútornú pracovnoprávnu vec“.

Citovaný denník však spomína dlhodobé protichodné pohľady na trestnú politiku štátu.

„Pracovnoprávne otázky sú na Univerzite Komenského (UK) plne v kompetencii jednotlivých fakúlt, vedenie univerzity do personálnych rozhodnutí dekanov a dekaniek nezasahuje. Rektor UK sa však po otázkach médií informoval u pána dekana na dôvody odvolania. Dekan PraF UK uviedol rektorovi konkrétne dôvody súvisiace so zabezpečením štúdia a skúšania, pán dekan však nechce tieto dôvody ďalej medializovať,“ reagovala neskôr hovorkyňa UK Eva Kopecká.

(max, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.