Bilióny dolárov v daňových rajoch držia Blair, Babiš, Zelenskyj a stovky ďalších

https://twitter.com/AndrejBabis/status/1444720567228186624

Podľa dokumentov, ktoré zverejnilo Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov (ICIJ), mal Babiš v roku 2009 vložiť 22 miliónov dolárov do siete schránkových spoločností, aby si kúpil vilu s dvomi bazénmi na francúzskej riviére. Web Investigace.cz tvrdil, že tento majetok český miliardár a súčasný premiér Českej republiky neuviedol v majetkovom priznaní.

Babiš priznal, že kúpil 16 nehnuteľností vo Francúzsku za takmer 400 miliónov korún. To, že by však nejaké nehnuteľnosti alebo offshory vlastnil, pre spravodajský server Novinky.cz poprel. Novinárom povedal, že mu nákup cez reťazec offshorových firiem odporučila realitná kancelária. Babiš ako fyzická osoba tieto nehnuteľnosti nemá napísané na seba. Majetky spadajú pod holdingy Agrofert a SynBiol, ktoré premiér v roku 2017 previedol v dôsledku zákona o konflikte záujmov do zverenských fondov. Premiér je však stále beneficientom fondu. Po odchode z politiky si holdingy môže opäť z fondov vziať.

Babiš sa bráni slovami, že v tomto prípade neurobil nič nezákonné ani zlé a médiá ho vraj „zase skúsili iba očierniť“. Pripomína tiež, že v spomínanom roku nebol ešte ani v politike. Česká polícia napriek tomu informuje, že sa kauzou bude zaoberať Národná centrála proti organizovanému zločinu. Nejde pritom len o premiéra, ale aj o všetkých občanov Českej republiky, ktorí sú v dokumentoch uvedení.

https://twitter.com/PolicieCZ/status/1444932561831141377

Blair, Zelenskyj a spol.

Únik miliónov dokumentov v afére Pandora Papers podľa novinárov z ICIJ ukazuje, že silní svetoví hráči, ktorí mohli zakročiť proti praxi daňových rajov, z neho namiesto toho profitovali. Ukladali si majetky v schránkových spoločnostiach a trustových fondoch, zatiaľ čo vlády robili len veľmi málo na to, aby spomalili globálny tok nezákonných financií, ktoré obohacujú kriminálnikov a ožobračujú celé národy.

Medzi tými známejšími menami, ktoré mali podľa zistení ICIJ využívať systém daňových rajov a schránkových spoločností, je okrem spomínaných politikov napríklad aj bývalý šéf Medzinárodného menového fondu (IMF) Dominique Strauss-Kahn, ktorý bol koncom 90. rokov francúzskym exministrom financií.

Napojenie na offshorenové spoločnosti novinári zistili aj pri ministroch financií Pakistanu, Holandska či Brazílie, ale aj u bývalého šéfa štátnej kasy na Malte.

Napríklad spomínaný britský expremiér Tony Blair s manželkou podľa dokumentov vlastnili nehnuteľnosť za viac ako 7,5 milióna eur v čase, keď kúpili schránkovú realitnú firmu od rodiny bahrajnského ministra priemyslu a turizmu. Tým, že kúpili podiel v spoločnosti, a nie priamo budovu, sa Blairovci vyhli plateniu dane z nehnuteľnosti vo výške viac ako 340-tisíc eur. Sám Blair pritom roky kritizoval obchádzanie daňových povinností.

Aj súčasný ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vlastnil podiel v schránkovej firme. Registrovanú ju mal v jednom z obľúbených daňových rajov, na Britských Panenských ostrovoch. V apríli 2019, len mesiac pred prezidentskými voľbami na Ukrajine, ako konečný užívateľ výhod predal podiel v spoločnosti Maltex Multicapital Corp svojmu blízkemu priateľovi Sergejovi Šefirovi.

Šefir, ktorý už ako poradca ukrajinského prezidenta prežil pokus o vraždu, si podiel ponechal, keď sa stal súčasťou Zelenského administratívy. Prezident ani jeho blízky priateľ a poradca na otázky investigatívnych novinárov nereagovali.

V dokumentoch Pandora Papers sa spomínajú aj ďalší svetoví štátnici. Napríklad jordánsky kráľ Abdalláh II. si tajne prostredníctvom offshorových firiem kupoval nehnuteľnosti v Malibu, vo Washingtone či v Londýne. Cyperský prezident Nikos Anastasiades zase založil firmu, ktorá pomohla ukryť majetky ruského miliardára. Kenský prezident Uhuru Kenyatta a jeho príbuzní získali prostredníctvom spoločností v daňových rajoch majetky v hodnote 30 miliónov dolárov.

Pandora Papers odhaľujú viac ako 29-tisíc rôznych schránkových spoločností z daňových rajov po celom svete. Niektoré sú použité, aby zakryli pravých majiteľov bankových účtov, súkromných lietadiel, jácht, prepychových nehnuteľností či známych umeleckých diel.

Popri politikoch figurujú v Pandora Papers aj viacerí miliardári, ku ktorým sa radí aj český premiér Andrej Babiš. Okrem neho sa v dokumentoch spomína ďalších vyše 130 miliardárov z Turecka, Spojených štátov, Ruska, Indie, Mexika a ďalších krajín. Všetci majú jedno spoločné. Majú prepojenia na schránkové spoločnosti v daňových rajoch.

V čom je problém?

Systém schránkových spoločností a daňových rajov je dlhodobo známy problém, na ktorý už v apríli 2016 vrhla viac svetla aféra Panama Papers. Vtedy uniklo 11,5 milióna dokumentov, ktoré odhalili klientov vyše 200-tisíc schránkových spoločností založených panamskou firmou Mossack Fonseca. Tá zakladala schránky na objednávku a s ich pomocou sa zámožní klienti vyhýbali plateniu daní v domovských krajinách.

Za cenu začínajúcu na niekoľkých stovkách dolárov, môže poskytovateľ klientovi vytvoriť schránkovú spoločnosť, ktorej skutočný majiteľ zostane neznámy. Alebo za poplatok pohybujúci sa od dvoch do 25-tisíc dolárov vytvoria poskytovatelia trustový fond, ktorý konečnému užívateľovi výhod umožní kontrolovať svoj majetok, ale na druhej strane ho zbaví právnej zodpovednosti za kroky trustu. Aj Andrej Babiš po vstupe do politiky uložil svoju spoločnosť Agrofert do zvereneckého fondu.

Vlastniť schránkové spoločnosti a prevádzať finančné transakcie cez daňové raje je v mnohých krajinách úplne legálne, ale táto prax sa stále častejšie stáva témou celospoločenských debát. Ľudia, zväčša tí bohatí, tvrdia, že používanie takýchto praktík je potrebné na udržanie ich biznisu. Kritici takýchto postupov však argumentujú, že operácie schránkových spoločností musia byť podrobne monitorované v rámci boja proti korupcii, praniu špinavých peňazí a globálnej nerovnosti.

Podľa experta na daňové raje Gabriela Zucmana z kalifornskej univerzity v Berkeley, je až 10 percent celosvetového hrubého domáceho produktu držaných práve v daňových rajoch. Presná suma peňazí, ktoré tečú do daňových rajov, nie je známa, ale podľa vlaňajšej štúdie OECD, na ktorú sa odvoláva Deutsche Welle je v offshorových spoločnostiach najmenej 11,3 bilióna dolárov. Len pre lepšiu predstavu: Celosvetová hrubá produkcia všetkých štátov bola vlani podľa údajov Svetovej banky dovedna 84.7 bilióna dolárov.

K tým najznámejším daňovým rajom na svete sa radia už spomínané Panenské ostrovy, Kajmanské ostrovy či Bermudy. Všetky sú Britskými zámorskými územiami. Za daňové raje v Európe môžeme považovať napríklad Holandsko, Švajčiarsko a Luxembursko.