Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biely dom dostal takmer 500 správ o použití svojich zbraní proti civilistom v Gaze

Hoci americké ministerstvo zahraničných vecí dostáva správy o tom, že Izrael používa zbrane dodané Spojenými štátmi proti cieľom bez rozdielu, nedodržiava vlastnú zásadu o urýchlenom vyšetrovaní týchto incidentov, píše denník Washington Post.

Niektoré z prípadov predložených rezortu Antonyho Blinkena pravdepodobne predstavujú porušenie amerického i medzinárodného práva, uviedli pre Post anonymné zdroje z ministerstva.

Správy na ministerstvo prichádzajú od iných rezortov americkej vlády, medzinárodných humanitárnych organizácií, správ z médií a ďalších očitých svedkov. Desiatky týchto správ obsahujú fotodokumentáciu úlomkov amerických bômb z miest, kde boli zabité „tucty detí“, píše WP s odvolaním sa na zdroje z administratívy.

Ministerstvo zahraničných vecí USA má pre takéto prípady vnútornú smernicu – Príručku o reakcii na incidenty s civilnou ujmou (CHIRG). Tá nariaďuje ukončiť vyšetrovanie do dvoch mesiacov od jeho začiatku, spolu s predložením odporúčaných krokov. K tým sa však úradníci ministerstva nedostali ani v jednom prípade, uviedli pod zámienkou anonymity súčasní i bývalí predstavitelia rezortu.

Viac ako dve tretiny prípadov zostávajú podľa nich nevyriešené, pričom v mnohých prípadoch sa čaká na odpoveď izraelskej vlády, s ktorou ministerstvo zahraničných vecí konzultuje okolnosti každého prípadu.

Kritici poskytovania vojenskej pomoci Izraelu na tieto prípady poukazujú ako na prejav „neochoty“ Bieleho domu brať Izrael na zodpovednosť v otázke civilných obetí vyše roka trvajúcej vojny. Celkový počet palestínskych obetí je takmer 43-tisíc, ako tvrdí gazské ministerstvo zdravotníctva.

„Ignorujú dôkazy o rozsiahlych civilných škodách a zverstvách, aby zachovali politiku prakticky bezpodmienečných dodávok zbraní Netanjahuovej vláde,“ povedal John Ramming Chappell, právny a politický poradca zameraný na bezpečnostnú pomoc USA a predaj zbraní v Centre pre civilistov v konflikte. „Pokiaľ ide o zbrojnú politiku Bidenovej administratívy, na papieri všetko vyzerá dobre, ale v praxi sa ukázalo, že v prípade Izraela to nemá význam.“

Ministerstvo zahraničných vecí odmietlo uviesť podrobnosti o počte incidentov, ktoré sú predmetom vyšetrovania.

(sab)

Minúta  |  

Polícia v Bosne a Hercegovine zadržala prevádzačov migrantov

Podozrivých zadržali v niekoľkých mestách v severnej časti Bosny počas operácie, na ktorej sa podieľal aj Európsky policajný úrad a chorvátska, slovinská a talianska polícia.

Hovorkyňa ministerstva vnútra v bosnianskej Republike srbskej (časť Bosny a Hercegoviny) uviedla, že členovia spomínanej zločineckej skupiny organizovali prevoz najmenej 1400 migrantov z Pakistanu, Afganistanu, Indie, Eritrey a Číny.

Polícia počas razií zhabala okrem zbraní aj 100-tisíc bosnianskych mariek (zhruba 51-tisíc eur), ojazdené autá a lode. Podľa hovorkyne sú zadržaní podozriví aj z obchodovania s drogami.

Skupina využívala šifrovanú komunikačnú sieť Sky ECC, ktorú ešte v roku 2019 prelomil tím belgických, holandských a francúzskych vyšetrovateľov. To umožnilo úradom získať bezprecedentný prístup k informáciám o praktikách niektorých najnebezpečnejších zločineckých skupín - vrátane tých na Balkáne.

Bosna a Hercegovina sa nachádza na balkánskej trase, ktorú migranti využívajú na cestu do EÚ. Skupina obchodníkov prevážala migrantov do Chorvátska a následne ich transportovala do Talianska. Bosnianske a chorvátske úrady pravidelne zadržiavajú prevádzačov v snahe zastaviť príliv migrantov. V Chorvátsku bolo počas prvých deviatich mesiacov tohto roka zadržaných 1 430 prevádzačov, čo predstavuje takmer 40-percentný nárast v porovnaní s minulým rokom.

(tasr)

Minúta  |  

Žena na Kryme čelí obvineniu po zverejnení dcérinho videa

Polícia na okupovanom polostrove Krym obvinila ženu zo zanedbania starostlivosti o jej dcéru, ktorá na internete zverejnila video kritizujúce ruskú armádu.

Na videu, ktoré sa šírilo na ruských kanáloch sociálnej platformy Telegram, je vidieť dievča, ktoré si vyberá medzi ruskou a ukrajinskou vlajkou. Pri ruskej vlajke je umiestnený nahnevaný emotikon, vedľa ukrajinskej zas symbol srdca. Miestna polícia identifikovala dievča ako desaťročnú školáčku z mesta Saki na západe Krymu.

"Vzhľadom na vek dievčaťa bude úradne braná na zodpovednosť jeho 38-ročná matka," informovala polícia. Ženu obvinila "zo zanedbania povinností pri starostlivosti a výchove" maloletej osoby. Súvisiace materiály plánuje odovzdať sociálnej kuratele. Žena môže dostať pokutu vo výške 500 rubľov (približne päť eur) alebo napomenutie.

Rusko od začiatku invázie na susednú Ukrajinu už uväznilo, pokutovalo či zatklo tisícky ľudí za porušenie zákona týkajúceho sa zákazu kritiky armády. Podľa ľudskoprávnych organizácií to pripomína obdobie Sovietskeho zväzu.

(tasr)

Minúta  |  

Redaktorku Markízy Kövešovú napadli. Skončila v nemocnici s vážnymi zraneniami

Napadnutie súvisí s jej prácou na reportáži o bitkách v Trnave.

Viaceré vážne zranenia utrpela redaktorka TV Markíza Kristína Kövešová pri fyzickom útoku, ktorý sa udial počas natáčania reportáže v Trnave. Informujú o tom TV Noviny s tým, že ide o osoby, ktorých aktivity redaktorka intenzívne mapovala vo svojich reportážach.

„Potvrdzujeme, že naša redaktorka Kristína Kövešová bola počas natáčania reportáže v Trnave napadnutá osobami, ktorých aktivity v posledných dňoch intenzívne mapovala. Televízia Markíza zásadne odsudzuje násilie v akejkoľvek forme a s políciou, ktorá bola v čase incidentu na mieste prítomná, sme pripravení plne spolupracovať. Celú sériu reportáží, ktorá vyvrcholila týmto incidentom, odvysielame už v najbližších dňoch v relácii Reflex,“ znie oficiálne stanovisko televízie Markíza.

Ako dodala sama Kövešová, už niekoľko týždňov sa venujeme veľmi vážnemu prípadu - útokom, vyhrážkam a veľmi surovým bitkám, ktoré sa neraz týkajú žien a starších ľudí.

„Stalo sa to, že napadli aj mňa. Momentálne som v nemocnici ešte celá od krvi, so zlomeným nosom, otrasom mozgu a narazenou chrbticou,“ ozrejmila Kristína Kövešová s tým, že sa nevzdáva a prípadu sa bude venovať aj naďalej, keď jej to zdravie dovolí.

Hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave Veronika Dachová udalosť potvrdila. „Jedna osoba bola políciou na mieste zadržaná," priblížila Dachová. Polícia poskytne bližšie informácie, keď to dovolí procesná situácia.

(bra, tasr)

Minúta  |  

Eurokomisia neodporučila začatie prístupových rokovaní s Gruzínskom

Exekutíva Európskej únie v stredu predložila výročnú správu o pokroku v prístupovom konaní kandidátskych krajín, vyzdvihla v nej úsilie Ukrajiny a Moldavska o plnenie reforiem v „náročnom prostredí“.

Prístupový proces Gruzínska sa podľa Komisie „fakticky zastavil“ z viacerých dôvodov. Okrem krokov gruzínskej vlády citovala prijatie legislatívy, ktorá požaduje od organizácií získavajúcich viac než 20 percent svojho financovania zo zahraničia zaregistrovať ako „organizácia sledujúca záujmy cudzej mocnosti“.

Eurokomisia spomenula aj „silne protieurópske naratívy“ niektorých gruzínskych predstaviteľov, hoci bez uvedenia príkladov.

Poukázala tiež na správy medzinárodných pozorovateľov o zastrašovaní voličov a procedurálnych nezrovnalostiach v sobotňajších parlamentných voľbách v Gruzínsku, v ktorých zvíťazila vládnuca strana Gruzínsky sen, a ktoré opozícia aj prezidentka považujú za zmanipulované.

Komisia tvrdí, že Gruzínsko potrebuje reformu volebného systému. Za prvoradý je teraz podľa nej „konštruktívny a inkluzívny dialóg naprieč politickým spektrom“. V správe sa píše, že EÚ „zostáva zaviazaná ďalej prehĺbiť partnerstvo“, no zároveň varuje, že „pokiaľ Gruzínsko nezmení súčasné smerovanie, Komisia nebude môcť zvážiť odporúčanie začať s ním (prístupové) rokovania“.

Eurokomisia taktiež poukázala na pokrok na Ukrajine a v Moldavsku, s ktorými Únia otvorila prístupové rokovania ešte koncom júna. „Napriek pokroku v zásadných reformách je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie,“ uvádza správa v súvislosti s procesom na Ukrajine.

V Moldavsku je podľa nej potrebné vyvinúť ďalšie úsilie potrebné na zbavenie oligarchov politickej moci, citovali Komisiu agentúra Reuters a portál Rádio Sloboda (RFE/RL).

Európska komisia dodala, že „očakáva začatie rokovaní o klastroch, počínajúc základnými otázkami, čo najskôr v roku 2025“ pre Ukrajinu aj Moldavsko, ak budú splnené podmienky.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko protestuje voči fínskej konfiškácii majetku. Predvolalo si veľvyslankyňu

Fínske justičné orgány nariadili zhabanie 45 nehnuteľností, vrátane objektov chránených diplomatickou imunitou, ktoré sa využívajú na oficiálne účely a patria Ruskej federácii.

Rusko si v stredu predvolalo fínsku veľvyslankyňu v Moskve Marju Liivalovú, aby protestovalo proti rozhodnutiu fínskeho súdu, ktorý na žiadosť ukrajinskej štátnej firmy Naftogaz nariadil konfiškáciu majetku vo vlastníctve Ruska vo Fínsku v hodnote 4,25 miliardy dolárov.

"Ruská strana požaduje, aby fínska strana čo najskôr preskúmala toto nezákonné rozhodnutie, ktoré flagrantne porušuje ustanovenia Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch z roku 1961," píše sa vo vyhlásení ministerstva zahraničných vecí s tým, že ak to bude potrebné, ruská strana prijme odvetné opatrenia.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii na zhabanie majetku povedal, že Moskva tento krok napadne na súde a využije všetky zákonné mechanizmy na ochranu svojich záujmov.

Naftogaz od roku 2016 podniká právne kroky proti Rusku s cieľom vymôcť kompenzáciu za vyvlastnenie svojho majetku zo strany Moskvy po obsadení polostrova Krym ruskými jednotkami v roku 2014. Medzinárodný súdny dvor v Haagu v apríli 2023 nariadil Rusku zaplatiť Naftogazu 4,22 miliardy dolárov spolu s úrokmi a súdnymi trovami, čo však Moskva doteraz neurobila.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.