Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Daňové zmeny či podpora zdravotníctva. Britská kancelárka predstavila nový rozpočet

Podľa portálu Thelegraph sa očakáva, že v tomto roku vzrastie ekonomika len o 1,1 percenta, pričom v roku 2025 by mohla dosiahnuť 2 percentá, ale následne sa predpokladá pokles na 1,5 percenta. Tieto čísla sú pod odhadovanou potenciálnou mierou rastu 1,66 percenta.

Úrad pre rozpočtovú zodpovednosť varoval, že plánované zvýšenie daní o 40 miliárd libier môže výrazne oslabovať dlhodobý rast britskej ekonomiky.

V prvom rozpočte labouristickej vlády za posledných 14 rokov britská ministerka financií Rachel Reevesová uviedla, že od apríla sa zvýši príspevok na národné poistenie pre zamestnávateľov o 1,2 percentuálneho bodu na 15 percent. Tento krok by mal vyniesť do štátneho rozpočtu 25 miliárd GBP.

Okrem toho došlo k zvýšeniu nižšej sadzby dane z kapitálových výnosov z 10 na 18 percent a vyššej sadzby z 20 na 24 percent. Sadzby dane z kapitálových výnosov z obytných nehnuteľností zostávajú na úrovni 18 a 24 percent. Reevesová tiež predĺžila zmrazenie prahových hodnôt dane z dedičstva o ďalšie dva roky do roku 2030.

Kancelárka upozornila, že predchádzajúca vláda konzervatívcov nezapočítala do rozpočtu náklady na kompenzácie za škandály s infikovanou krvou a poštou Horizon. Tieto faktory prispievajú k zvýšeniu daní o 40 miliárd GBP.

Na podporu verejných služieb vláda vyčlenila 22,6 miliardy libier do rozpočtu na zdravotníctvo a 3,1 miliardy libier na kapitálové investície. Daň z pohonných hmôt sa na dva roky zmrazuje, čím sa podporí stabilita motoristov. Podľa OBR by mala národná životná mzda vzrásť o 6,7 percenta na 12,21 GBP za hodinu, pričom vláda plánuje zaviesť jednotnú sadzbu minimálnej mzdy pre dospelých.

(lup)

Minúta  |  

Google musí Rusku zaplatiť pokutu presahujúcu celosvetový HDP

Ruský súd vyniesol pre technologického giganta Google rozhodnutie, ktoré nemá v dejinách obdobu. Pokuta, ktorú Moskva uvalila na Google za blokovanie prístupu k prokremeľským médiám, presahuje hranice svetovej ekonomiky.

Ako uviedol na svojom webe denník Telegraph, celková výška svetového HDP, ktorú súd v Moskve žiada, je pritom odhadovaná na približne tisíc kvintiliónov dolárov.

Ak by sa teda suma vypísala v plnej výške, číslo by zahŕňalo dvadsiatku s 33 nulami. Tento právny boj sa odštartoval po tom, čo Google zablokoval prístup na YouTube ruskému propagandistickému kanálu Cargrad TV, ktorý vlastní oligarcha Konstantin Malofejev, označovaný za "pravoslávneho oligarchu."

Cargrad TV je dlhodobo na zozname sankcionovaných subjektov a jeho blokovanie je podľa Google súčasťou dodržiavania medzinárodných sankcií. Moskovský súd však na technologickú firmu uvalil dennú pokutu vo výške 100-tisíc rubľov a stanovil, že táto suma sa každých 24 hodín zdvojnásobí.

Právne záznamy a vyjadrenia miestnych médií podčiarkujú vážnosť prípadu, ktorý súd označil ako "prípad s mnohými nulami."

Tento spor je súčasťou širších sankcií, ktoré Google uvalil na ruské média po medzinárodných opatreniach proti Rusku v dôsledku invázie na Ukrajinu. Po útoku v roku 2022 Google zatvoril svoju miestnu pobočku a vyhlásil bankrot, no viaceré služby spoločnosti, vrátane vyhľadávača a YouTube, zostali pre ruských užívateľov prístupné.

Moskva zmrazila a zabavila viac ako 100 miliónov dolárov z majetku Google, aby financovala vojenské operácie na Ukrajine. Súdne dokumenty ukazujú, že niektoré prostriedky, vrátane miliardy rubľov získaných Cargradom TV, smerujú priamo na podporu vojenských cieľov.

Google napriek tejto súdnej záťaži oznámil 15-percentný nárast svojich príjmov v treťom kvartáli 2024 a vyjadril presvedčenie, že súčasné právne spory neohrozia jeho celkovú finančnú stabilitu.

(lup)

Minúta  |  

Danko skritizoval huliakovcov, tvrdí, že podobnú situáciu v parlamente si nepamätá

Šéfovi SNS sa nepáči postup členov Národnej koalície, pripustil, že v budúcnosti sa môže meniť harmonogram hlasovania.

Poslanci Národnej rady (NR) SR za SNS sa nenechajú vydierať. Vyhlásil to podpredseda parlamentu a líder koaličnej SNS Andrej Danko. Skritizoval postup nezaradených poslancov okolo Rudolfa Huliaka pri hlasovaní v parlamente.

„Nepamätám si situáciu, že by poslanci NR SR podmieňovali svoje politické predstavy ultimatívne a blokovali NR SR tak, ako sa to v utorok (29. 10.) stalo vďaka poslancovi Huliakovi a dvom, ktorí sa k jeho ambícii hlásia," uviedol. Verí, že sa situácia s uznášanianeschopnosťou poslancov už nebude opakovať.

Koalícia v stredu pri hlasovaní podľa Danka ukázala, že má v parlamente väčšinu. „Premiér Robert Fico (Smer-SD) stále ráta so 79," povedal. V prípade, že by poslanci okolo Huliaka podmieňovali podporu koalície splnením ekonomických požiadaviek, koalícia bude podľa Danka rázne konať.

„Nikto im ich nesplní," podotkol. Nesúhlasil by ani s tým, ak by poslanci okolo Huliaka žiadali ministerské kreslo.

Líder SNS zároveň avizoval, že v budúcnosti by sa mohol upraviť harmonogram hlasovania. „A to tak, že sa bude hlasovať len niektoré dni, čo požadujú aj poslanci v koalícii, ale aj v opozícii, aby mohli oveľa viac pracovať aj v regiónoch," povedal.

Nezaradení poslanci Rudolf Huliak, Pavel Ľupták a Ivan Ševčík nedávno odišli z klubu SNS, no deklarovali podporu koalícii. V utorok (29. 10.) však oznámili, že sa dva dni nebudú zúčastňovať na rokovaní parlamentu. Očakávajú, že ich vládne strany pozvú ku koaličnému stolu a podpíšu memorandum o spolupráci.

V utorok sa preto poslancom nepodarilo ani raz hlasovať o prerokovaných bodoch. Nezišiel sa totiž dostatočný počet poslancov, prezentovalo sa ich vždy menej ako 76. Okrem uvedenej trojice poslancov koalícii chýbal v utorok aj Ján Blcháč (Hlas-SD). V stredu sa už podarilo poslancom zákony odhlasovať.

(tasr)

Minúta  |  

Polícia obvinila skupinu osôb z poškodzovania finančných záujmov EÚ

Podozriví vraj vylákali nenávratný finančný príspevok vo výške vyše 1,7 milióna eur.

Dovedna 15 fyzických osôb a deväť právnických osôb obvinili policajti z trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie (EÚ) a machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe.

V tejto súvislosti zasahovala v utorok (29. 10.) v rámci akcie Fólia. Podľa zistení polície obvinení v rámci viacerých projektov zameraných na nákup strojov a zariadení financovaných z prostriedkov EÚ údajne vylákali nenávratný finančný príspevok vo výške viac ako 1,7 milióna eur.

Informoval o tom hovorca Prezídia Policajného zboru Roman Hájek. „Policajti vykonali viaceré procesné úkony vrátane siedmich domových prehliadok a piatich prehliadok iných priestorov. Zaistili veľké množstvo listinných dôkazov, finančných prostriedkov a ďalšie relevantné materiály," ozrejmil hovorca.

V prípade dokázania viny hrozí páchateľom trest odňatia slobody na tri až desať rokov.

(tasr)

Minúta  |  

Najhoršie záplavy za 75 rokov. Španielska Valencia hlási už 62 obetí

Po prívalových dažďoch a záplavách vo Valencii, kde zahynulo 62 ľudí, sú obyvatelia mesta Paiporta odrezaní od spojenia a vody. Španielska vláda na mieste nasadila stovky vojakov a pomoc prisľúbili aj ďalšie európske krajiny.

Počet obetí záplav po prívalových dažďoch v španielskej provincii Valencia dosiahol počet 62, pričom ide o predbežné údaje záchranných a bezpečnostných zložiek. Záplavy spôsobil prechod studeného frontu, ktorý v utorok priniesol intenzívne dažde.

Najviac zasiahnuté je mesto Paiporta, približne desať kilometrov od Valencie, ktoré je odrezané od sveta, bez dodávok vody a s poškodenými komunikačnými sieťami.

Podľa agentúry EFE ide o najhoršiu tragédiu spôsobenú dažďami v tomto storočí a jednu z najvážnejších za posledných 75 rokov. Na zasiahnutých miestach sa začína s vyzdvihovaním tiel a identifikáciou obetí.

Španielsky premiér Pedro Sánchez vyjadril solidaritu s rodinami obetí a prisľúbil pomoc všetkým postihnutým. Kráľ Filip VI. apeloval na obyvateľov, aby dodržiavali bezpečnostné opatrenia.

Do záchranných prác sa zapojilo viac ako 1000 vojakov a španielska vláda zriadila krízový výbor na koordináciu pomoci. Podporu Španielsku vyjadrili aj Portugalsko, Taliansko a Nemecko.

Meteorologický úrad očakáva pokračovanie búrok až do štvrtka. Krajina sa pritom ešte stále spamätáva z veľkého sucha z začiatku roka, pričom odborníci varujú, že extrémne prejavy počasia súvisiace so zmenou klímy sa v Španielsku objavujú čoraz častejšie.

(lup)

Minúta  |  

USA tlačí na prímerie v Gaze. Vysokí predstavitelia mieria do Izraela a Egypta

Po mesiacoch neúspešných rokovaní o prímerí v Gaze Spojené štáty a ich partneri pripravujú nové diplomatické iniciatívy. Vysokopostavení americkí predstavitelia navštívia Izrael a Egypt, aby obnovili snahy o riešenie krízy.

Predstavitelia Spojených štátov vrátane riaditeľa americkej Ústrednej spravodajskej služby Williama Burnsa a vyslancov Bretta McGurka a Amosa Hochsteina navštívia vo štvrtok Egypt a Izrael. Cieľom je rokovať o situácií v súvislosti s Iránom, Libanonom a prepustením rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy.

Washington sa snaží zmierniť napätie na Blízkom východe, kde je aj veliteľ amerického Ústredného veliteľstva generál Michael Kurilla, ktorý plánuje navštíviť Izrael.

Sprostredkovatelia usilujúci sa o prímerie v Pásme Gazy plánujú po rokovaniach v katarskej Dauhe navrhnúť palestínskemu hnutiu Hamas približne mesačné prímerie. Rokovania sa skončili v pondelok a zúčastnili sa na nich riaditeľ izraelskej rozviedky David Barnea, katarský premiér Tamím bin Hamad bin Chalífa Ál Thání, ale aj Burns.

Spojené štáty, Katar a Egypt celé mesiace bezvýsledne rokovali o prímerí a prepustení unesených rukojemníkov a palestínskych väzňov. Washington a Dauha minulý týždeň preto oznámili ďalšie osobné rozhovory s cieľom preskúmať nové možnosti a vyriešiť bezvýchodiskovú situáciu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.