Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Maďarsko chce ostať členom Medzinárodného trestného súdu

Nový maďarský premiér Péter Magyar na sociálnej sieti informoval, že vláda stiahla zámer krajiny vystúpiť z Rímskeho štatútu, zakladajúcej zmluvy Medzinárodného trestného súdu.

Predchádzajúca vláda pod vedením Viktora Orbána tento návrh predložila parlamentu vlani v máji. Návrh vtedy podporilo 134 poslancov, 37 bolo proti a sedem sa zdržalo.

Vtedajší šéf úradu vlády Gergely Gulyás vyhlásil, že Medzinárodný trestný súd je síce úctyhodnou iniciatívou, no stal sa politickým orgánom. Podľa neho sú niektoré rozhodnutia súdu v posledných rokoch politicky motivované a zasahujú do nevyriešených konfliktov.

Medzinárodný trestný súd je prvý stály trestný tribunál, ktorý stíha zločiny proti ľudskosti, genocídu či vojnové zločiny a zločiny agresie. Formoval ho v roku 1998 Rímsky štatút. Maďarsko bolo prvou krajinou Európskej únie, ktorá učinila kroky k odstúpeniu.

(max)

Minúta  |  

Teherán trvá na kontrole Hormuzu, USA sa s dohodou nenáhlia

Americký prezident Donald Trump naznačil opatrný optimizmus v rokovaniach s Iránom, no zároveň zdôraznil, že Spojené štáty neustúpia od tlaku, kým nebude dohoda definitívne uzavretá.

„Blokáda bude v plnej platnosti a účinnosti, kým sa dohoda nedosiahne, neoverí a nepodpíše. Obe strany si musia dať načas a urobiť to správne,“ ozrejmil.

Zároveň uviedol, že vzťahy medzi Washingtonom a Teheránom sa stávajú „omnoho profesionálnejšími a produktívnejšími“. Dodal však, že svojim vyjednávačom nariadil, aby sa s uzatvorením dohody „neponáhľali“, keďže čas je podľa neho na strane USA.

Napätú atmosféru dokresľujú vyjadrenia z Teheránu. Mohsen Rezáí, vojenský poradca najvyššieho iránskeho vodcu ajatolláha Modžtabu Chameneího, vyhlásil, že správa Hormuzského prielivu je „zákonným právom“ Iránu a má zabezpečiť národnú bezpečnosť krajiny. Podľa neho by iránska kontrola strategickej námornej trasy ukončila „50 rokov neistoty v Perzskom zálive“.

Iránske Revolučné gardy medzitým oznámili, že za posledných 24 hodín prešlo Hormuzským prielivom 33 lodí po získaní povolenia od Teheránu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zosadený opozičný politik v Turecku vyzval ľudí do ulíc

Polícia v nedeľu zasiahla v sídle hlavnej opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP) v Ankare. Bezpečnostné zložky použili slzotvorný plyn a násilím prenikli do budovy, aby vyhnali vedenie strany zosadeného predsedu Özgüra Özela.

Zásah prišiel len niekoľko dní po rozhodnutí tureckého súdu, ktorý anuloval výsledky straníckeho kongresu z roku 2023 a odvolal Özela z funkcie predsedu CHP pre údajné nezrovnalosti pri voľbe. Na jeho miesto opätovne nastúpil bývalý líder strany Kemal Kilicdaroglu, ktorý v roku 2023 prehral prezidentské voľby s Recepom Tayyipom Erdoganom.

V budove strany sa počas policajného zásahu šírili oblaky slzotvorného plynu, zatiaľ čo prítomní členovia CHP kričali a hádzali predmety na policajtov prerážajúcich provizórne barikády. Informácie o zranených zatiaľ nik nepotvrdil.

Özel po zásahu vyšiel pred budovu a vo videu zverejnenom na sociálnej sieti X vyhlásil: „Sme pod útokom.“ Následne viedol stovky podporovateľov smerom k tureckému parlamentu. „Republikánska ľudová strana je odteraz v uliciach, na námestiach a pochoduje k moci,“ povedal davu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Netanjahu žiada voľnú ruku v Libanone, Trump Izrael podporil

Napäté rokovania medzi Spojenými štátmi a Iránom o možnej mierovej dohode sa podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa posunuli výrazne vpred. Trump po telefonáte s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom zhodnotil, že Washington a Teherán už „z veľkej časti vyrokovali“ memorandum o porozumení, ktoré by mohlo viesť k otvoreniu Hormuzského prielivu.

Podľa izraelského zdroja Netanjahu počas rozhovoru zdôraznil, že Izrael si musí zachovať slobodu konať proti bezpečnostným hrozbám vo všetkých oblastiach vrátane Libanonu. Trump mal tento postoj podporiť. Izrael zároveň trvá na tom, že konečná dohoda musí obsahovať zrušenie iránskeho jadrového programu a odstránenie obohateného uránu z územia Iránu.

Iránska agentúra Fars informovala, že návrh dohody počíta so záväzkom USA a ich spojencov neútočiť na Irán ani jeho spojencov. Teherán by sa na oplátku zaviazal neuskutočňovať preventívne útoky.

Možný diplomatický prielom však vyvoláva obavy v Izraeli. Významný politik Benny Gantz označil za strategickú chybu prípadné prijatie prímeria v Libanone ako súčasti širšej dohody s Iránom. Rokovania podľa izraelských zdrojov pokračujú v úzkej koordinácii medzi Washingtonom a Tel Avivom.

Trump po telefonáte napísal na sociálnej sieti Truth Social, že rozhovor s Netanjahuom bol „veľmi dobrý“.

(reuters, max)

Minúta  |  

Matovičovci dodajú podpisy na odvolávanie Tarabu

Opozičné Hnutie Slovensko je pripravené podporiť zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu na odvolanie ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS). Poslanec Július Jakab v nedeľu oznámil, že celý poslanecký klub Hnutia Slovensko a strany Za ľudí je pripravený dodať podpisy potrebné na otvorenie schôdze.

Jakab ministra ostro kritizoval najmä za pripravovanú zonáciu národných parkov, ktorú označil za krok v prospech oligarchov a developerských záujmov v Tatrách. Podľa opozície Taraba „už dávno nemal byť vo funkcii“.

Opozičný poslanec zároveň vyzval predsedu SNS Andreja Danka, aby ukázal, či svoje kritické vyjadrenia voči Tarabovi myslí vážne. „Nech Danko ukáže, či si stojí za svojím slovom, alebo je len handrou v rukách Roberta Fica (Smer),“ vyhlásil a naznačil, že SNS môže napokon ustúpiť tlaku premiéra a Tarabu vo vláde podržať.

Možnosť odvolávania ministra už avizovalo aj Progresívne Slovensko. Poslankyňa Tamara Stohlová však odmietla, že by PS koordinovalo postup so SNS. Rovnako to poprela aj samotná SNS.

Danko chce otázku Tarabovho pôsobenia riešiť osobne s premiérom na pondelkovom stretnutí. Fico však požaduje od SNS garanciu zachovania vládnej väčšiny v parlamente. Taraba odchod z funkcie odmieta.

(tasr, max)

Minúta  |  

Macron prvýkrát od začiatku vojny hovoril s Lukašenkom

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko telefonoval s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Počas telefonátu, ktorý inicioval Macron, obaja muži diskutovali o regionálnych otázkach a vzťahoch medzi Minskom a Európskou úniou, ako aj s Parížom.

Ide o prvý známy priamy kontakt medzi lídrami od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Telefonát prichádza v období rastúcej diplomatickej aktivity okolo vojny na Ukrajine a snáh o možné budúce rokovania s Ruskom.

Európski lídri zároveň čoraz intenzívnejšie diskutujú o scenároch pre prípad, že diplomatické iniciatívy amerického prezidenta Donalda Trumpa neprinesú výsledok.

Bielorusko zostáva jedným z najbližších spojencov Moskvy. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v posledných mesiacoch opakovane varoval, že Kremeľ sa snaží vtiahnuť Bielorusko hlbšie do vojny. To Lukašenko pred pár dňami odmietol a deklaroval pripravenosť rokovať so Zelenským.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.