Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Česi v Prahe protestovali za nezávislosť verejnoprávnych médií

Na Staromestskom námestí v Prahe sa v nedeľu opäť zišli stovky ľudí, ktorí protestovali proti pripravovanému zákonu o médiách verejnej služby. Návrh vlády počíta so zrušením koncesionárskych poplatkov a s financovaním Českej televízie a Českého rozhlasu priamo zo štátneho rozpočtu.

Kritici sa obávajú, že by to mohlo oslabiť nezávislosť verejnoprávnych médií a zvýšiť ich závislosť od politikov.

Protest zorganizoval spolok Milion chvilek, ktorý už počas mája usporiadal viacero podobných akcií. Po úvodnom zhromaždení sa účastníci vydali na pochod cez Karlov most okolo ministerstva kultúry až k Úradu vlády. Organizátori plánujú odovzdať petíciu so 180-tisíc podpismi za stiahnutie návrhu zákona.

Predseda spolku Mikuláš Minář avizoval, že protesty budú pokračovať aj v ďalších týždňoch. O mesiac chcú demonštranti pochodovať priamo k sídlu Českej televízie.

Minister kultúry Oto Klempíř predstavil návrh v polovici apríla. Podľa kritikov by nový systém znamenal nižšie financovanie verejnoprávnych médií už od roku 2027. Návrh vyvolal rozsiahle pripomienky zo strany ministerstiev aj ďalších inštitúcií.

Premiér Andrej Babiš na počet pripomienok reagoval, že to „nie je dobré“, ale vláda sa nimi bude zaoberať a prizve aj riaditeľov oboch dotknutých inštitúcií. Vládny kabinet by o návrhu mal hovoriť už na pondelkovom zasadnutí.

(tasr, max)

Minúta  |  

Netanjahu: Dohoda musí odstrániť iránske jadro, Trump súhlasí

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu uviedol, že sa s americkým prezidentom Donaldom Trumpom zhodli na tom, že akákoľvek konečná dohoda s Iránom musí odstrániť jadrovú hrozbu, ktorú predstavuje Teherán.

Netanjahu v príspevku na Telegramu uviedol, že to bude vyžadovať demontáž iránskych zariadení na obohacovanie uránu a odstránenie obohateného jadrového materiálu z iránskeho územia.

Ide o požiadavky, ktoré bude náročné zosúladiť s postojom Iránu, ktorý si nárokuje právo na obohacovanie uránu na civilné účely.

Vysokopostavený iránsky zdroj agentúre Reuters povedal, že Teherán v prebiehajúcich rokovaniach nesúhlasil s odovzdaním svojich zásob vysoko obohateného uránu. Zdroj uviedol, že iránska jadrová otázka nie je súčasťou predbežnej dohody so Spojenými štátmi.

„Jadrová otázka sa bude riešiť v rokovaniach o konečnej dohode, a preto nie je súčasťou súčasnej dohody. Nedosiahla sa žiadna dohoda o tom, že by zásoby vysoko obohateného uránu Iránu mali byť vyvezené z krajiny,“ uviedol zdroj.

(reuters, sak)

Minúta  |  

Maďarsko chce ostať členom Medzinárodného trestného súdu

Nový maďarský premiér Péter Magyar na sociálnej sieti informoval, že vláda stiahla zámer krajiny vystúpiť z Rímskeho štatútu, zakladajúcej zmluvy Medzinárodného trestného súdu.

Predchádzajúca vláda pod vedením Viktora Orbána tento návrh predložila parlamentu vlani v máji. Návrh vtedy podporilo 134 poslancov, 37 bolo proti a sedem sa zdržalo.

Vtedajší šéf úradu vlády Gergely Gulyás vyhlásil, že Medzinárodný trestný súd je síce úctyhodnou iniciatívou, no stal sa politickým orgánom. Podľa neho sú niektoré rozhodnutia súdu v posledných rokoch politicky motivované a zasahujú do nevyriešených konfliktov.

Medzinárodný trestný súd je prvý stály trestný tribunál, ktorý stíha zločiny proti ľudskosti, genocídu či vojnové zločiny a zločiny agresie. Formoval ho v roku 1998 Rímsky štatút. Maďarsko bolo prvou krajinou Európskej únie, ktorá učinila kroky k odstúpeniu.

(max)

Minúta  |  

Teherán trvá na kontrole Hormuzu, USA sa s dohodou nenáhlia

Americký prezident Donald Trump naznačil opatrný optimizmus v rokovaniach s Iránom, no zároveň zdôraznil, že Spojené štáty neustúpia od tlaku, kým nebude dohoda definitívne uzavretá.

„Blokáda bude v plnej platnosti a účinnosti, kým sa dohoda nedosiahne, neoverí a nepodpíše. Obe strany si musia dať načas a urobiť to správne,“ ozrejmil.

Zároveň uviedol, že vzťahy medzi Washingtonom a Teheránom sa stávajú „omnoho profesionálnejšími a produktívnejšími“. Dodal však, že svojim vyjednávačom nariadil, aby sa s uzatvorením dohody „neponáhľali“, keďže čas je podľa neho na strane USA.

Napätú atmosféru dokresľujú vyjadrenia z Teheránu. Mohsen Rezáí, vojenský poradca najvyššieho iránskeho vodcu ajatolláha Modžtabu Chameneího, vyhlásil, že správa Hormuzského prielivu je „zákonným právom“ Iránu a má zabezpečiť národnú bezpečnosť krajiny. Podľa neho by iránska kontrola strategickej námornej trasy ukončila „50 rokov neistoty v Perzskom zálive“.

Iránske Revolučné gardy medzitým oznámili, že za posledných 24 hodín prešlo Hormuzským prielivom 33 lodí po získaní povolenia od Teheránu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zosadený opozičný politik v Turecku vyzval ľudí do ulíc

Polícia v nedeľu zasiahla v sídle hlavnej opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP) v Ankare. Bezpečnostné zložky použili slzotvorný plyn a násilím prenikli do budovy, aby vyhnali vedenie strany zosadeného predsedu Özgüra Özela.

Zásah prišiel len niekoľko dní po rozhodnutí tureckého súdu, ktorý anuloval výsledky straníckeho kongresu z roku 2023 a odvolal Özela z funkcie predsedu CHP pre údajné nezrovnalosti pri voľbe. Na jeho miesto opätovne nastúpil bývalý líder strany Kemal Kilicdaroglu, ktorý v roku 2023 prehral prezidentské voľby s Recepom Tayyipom Erdoganom.

V budove strany sa počas policajného zásahu šírili oblaky slzotvorného plynu, zatiaľ čo prítomní členovia CHP kričali a hádzali predmety na policajtov prerážajúcich provizórne barikády. Informácie o zranených zatiaľ nik nepotvrdil.

Özel po zásahu vyšiel pred budovu a vo videu zverejnenom na sociálnej sieti X vyhlásil: „Sme pod útokom.“ Následne viedol stovky podporovateľov smerom k tureckému parlamentu. „Republikánska ľudová strana je odteraz v uliciach, na námestiach a pochoduje k moci,“ povedal davu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Netanjahu žiada voľnú ruku v Libanone, Trump Izrael podporil

Napäté rokovania medzi Spojenými štátmi a Iránom o možnej mierovej dohode sa podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa posunuli výrazne vpred. Trump po telefonáte s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom zhodnotil, že Washington a Teherán už „z veľkej časti vyrokovali“ memorandum o porozumení, ktoré by mohlo viesť k otvoreniu Hormuzského prielivu.

Podľa izraelského zdroja Netanjahu počas rozhovoru zdôraznil, že Izrael si musí zachovať slobodu konať proti bezpečnostným hrozbám vo všetkých oblastiach vrátane Libanonu. Trump mal tento postoj podporiť. Izrael zároveň trvá na tom, že konečná dohoda musí obsahovať zrušenie iránskeho jadrového programu a odstránenie obohateného uránu z územia Iránu.

Iránska agentúra Fars informovala, že návrh dohody počíta so záväzkom USA a ich spojencov neútočiť na Irán ani jeho spojencov. Teherán by sa na oplátku zaviazal neuskutočňovať preventívne útoky.

Možný diplomatický prielom však vyvoláva obavy v Izraeli. Významný politik Benny Gantz označil za strategickú chybu prípadné prijatie prímeria v Libanone ako súčasti širšej dohody s Iránom. Rokovania podľa izraelských zdrojov pokračujú v úzkej koordinácii medzi Washingtonom a Tel Avivom.

Trump po telefonáte napísal na sociálnej sieti Truth Social, že rozhovor s Netanjahuom bol „veľmi dobrý“.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.