Vláda spúšťa plán obnovy. Premiér Eduard Heger spoločne s ministrami oznámil zmeny v justícii, zdravotníctve aj školstve. Prvý balík peňazí z Európskej únie určený na tieto účely má prísť v nasledujúcich týždňoch.
Základom vládneho Plánu obnovy a odolnosti bol podľa premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) ešte jeho vlaňajší návrh, ktorý predstavoval moderné Slovensko. Prvú preddavkovú platbu vo výške približne 822 miliónov eur (13 percent z celkovej sumy) na realizáciu tohto plánu môže Slovensko očakávať v najbližších týždňoch od EÚ.
„Máme pred sebou reformnú jeseň,“ uviedol Heger na tlačovej konferencii s tým, že situácia v zdravotníctve, školstve a justícii musí byť nevyhnutne riešená. „Spúšťame reformu siete nemocníc, kreslíme novú súdnu mapu a prinášame prospešné zmeny v riadení vysokých škôl,“ povedal Heger.
Míľniky stanovené v pláne obnovy, na základe ktorých môže Slovensko žiadať o platbu od Európskej komisie (EK), môže podľa predsedu vlády zdržať jedine politická vôľa.
Generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy na úrade vlády Lívia Vašáková pripustila, že v rámci prvej žiadosti o platbu niektoré legislatívne návrhy zrejme budú musieť byť prijímané cez skratky, aby stihli nadobudnúť účinnosť do času podania prvej žiadosti o platbu počas budúceho roka.
Zatváranie nemocníc?
Vláda chce podľa premiéra postaviť nové nemocnice a zrekonštruovať tie súčasné. V zdravotníctve naplánovala v rámci plánu obnovy investíciu za jednu miliardu eur.
Reformu optimalizácie siete nemocníc, ktorú vláda schválila minulý týždeň, označil minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) za prelomovú.
„Verím, že zmeny, ktoré chystáme, prinesú lepšiu a kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť, a lepšie podmienky pre zdravotníkov. Žiadna nemocnica sa rušiť nebude,“ povedal Lengvarský na spoločnej tlačovke s premiérom a kolegami z ďalších rezortov.
V reakcii na nižšiu platbu štátu za svojich poistencov v tomto roku Lengvarský povedal, že tým v žiadnom prípade nebude ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku.
Vzhľadom na aktuálnu daňovú prognózu sa má platba za poistencov štátu znížiť o viac ako 232 miliónov eur na sumu 1,2 miliardy eur. Ministerstvo financií pod vedením Igora Matoviča (OĽaNO) tvrdí, že zdravotníctvu „žiadne prostriedky neberie, len ich presúva na obdobie, keď budú potrebné“.
Šéf rezortu zdravotníctva a zároveň aj Matovičov rezort potvrdili, že ak sa preukáže, že tretia vlna pandémie nespôsobuje taký masívny odsun zdravotnej starostlivosti, priebežne dofinancuje všetku poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
Zmeny v justícii
„Ideme meniť organizáciu súdov. Po zmene súdnej mapy bude päť špecializovaných skupín sudcov. Na základe týchto zmien získame z plánu obnovy na reformu justície 255 miliónov eur,“ vyhlásil Heger.
Aj šéfka rezortu spravodlivosti Mária Kolíková uviedla, že justícia na Slovensku potrebuje reformu. „Je dôležité, aby každý na Slovensku mal prístup k spravodlivosti,“ povedala ministerka spravodlivosti s tým, že navrhuje zriadiť samostatné správne súdy.
„Je potrebné urobiť zmenu v organizácii súdov, aby sme mali sudcu, ktorý je odborník,“ vyhlásila Kolíková. Sudcovia sa budú špecializovať na vybranú agendu, čo má zabezpečiť, aby každý občan dostal v primeranom čase dobre zdôvodnené rozhodnutie. Vzniknúť majú aj samostatné správne súdy. Poznamenala, že v súčasnosti je problém hlavne pri zložitejších veciach. Plán obnovy umožní vytvoriť materiálne podmienky.
Vysoké školy
Vysoké školy budú podľa premiéra hodnotené podľa vedeckého výkonu a uplatnenia absolventov. Z plánu obnovy pôjde na zvýšenie výkonnosti vysokých škôl 313 miliónov eur.
„Je tu dopyt, aby sme mali menej vysokých škôl, ale kvalitných. Odmeníme spájanie vysokých škôl, do väčších životaschopných celkov,“ informoval premiér. Niektoré zákony sú už schválené, niektoré sa do parlamentu ešte len dostanú.
Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) na spoločnej tlačovke s premiérom a kolegami ministrami dodal, že cieľom vlády je, aby financie pomohli žiakom a študentom uspieť v škole, aj reálnom a pracovnom živote.
Peniaze z plánu obnovy určené na školstvo majú byť podľa Gröhlinga rozdelené na dve časti. Prvou má byť regionálne školstvo, kde má dôjsť najmä k rozšíreniu siete materských škôl. Ďalej je tu potreba digitalizácie škôl a v neposlednom rade aj zmena obsahu vzdelávania, „aby sa mladí učili to, čo budú skutočne používať a nie len memorovať“.
Peniaze z plánu obnovy chce minister školstva tiež využiť na vzdelávanie učiteľov. Druhá, samostatná oblasť, do ktorej majú natiecť milióny z plánu obnovy, sú vysoké školy, kde je od 2023 naplánovaná zmena financovania. V pláne je aj novela metodiky financovania riadenia vysokých škôl.
„Dostávame Slovensko do formy, pretože prvé prostriedky na plán obnovy už čerpáme. Sú to finančné prostriedky, ktoré pocíti každý jeden žiak, študent a rodič… Vieme poskytnúť peniaze každej jednej škole, ktorá nás o to požiadala,“ prisľúbil Gröhling.