Preskočiť na obsah
Minúta  |  

NASA spúšťa program Moon Base, pripravuje návrat ľudí na Mesiac

NASA predstavila prvé misie nového programu Moon Base, ktorého cieľom je pripraviť podmienky pre dlhodobú prítomnosť ľudí na Mesiaci a budúce pilotované pristátie v rámci programu Artemis plánované na rok 2028.

Americká vesmírna agentúra oznámila, že ešte tento rok vyšle na Mesiac viac ako 10 misií, pričom prvé tri sa zamerajú na južný pól Mesiaca.

Misia Moon Base I odštartuje na jeseň 2026. Na povrch dopraví vedecké vybavenie NASA vrátane stereokamery na skúmanie vplyvu motorov pristávacieho modulu na mesačný povrch a laserového systému na presnejšie určovanie polohy mesačných orbiterov.

Moon Base II je naplánovaná takisto na rok 2026. Pristávací modul Griffin od firmy Astrobotic dopraví na Mesiac viac ako pol tony nákladu vrátane roveru FLIP od spoločnosti Astrolab. NASA chce prostredníctvom tejto misie testovať budúce lunárne dopravné systémy pre astronautov.

Tretia misia Moon Base III prinesie vedecké zariadenia NASA, Európskej vesmírnej agentúry a Kórejského inštitútu astronómie. Hlavným projektom bude Lunar Vertex, ktorý sa zameria na výskum záhadných „lunárnych vírov“ – jasných oblastí na povrchu Mesiaca, ktorých pôvod vedci stále nedokážu úplne vysvetliť.

(max)

Minúta  |  

Izrael tvrdí, že zabil nového veliteľa Hamasu v Gaze

Pri utorkovom útoku v štvrti Rimal v meste Gaza zahynul podľa izraelského ministra obrany Jisraela Kaca nový šéf vojenského krídla Hamasu Muhammad Odeh, ktorý prevzal funkciu len pred niekoľkými dňami po smrti svojho predchodcu Izza al-Dína al-Haddáda. Informoval Times of Israel.

Útok si podľa agentúry civilnej obrany v Gaze vyžiadal najmenej troch mŕtvych a približne 20 zranených. Médiá napojené na Hamas neskôr spresnili, že spolu s Odehom zahynuli aj jeho manželka a synovia. Hamas sa k týmto informáciám bezprostredne oficiálne nevyjadril.

Minister obrany Kac označil operáciu za „brilantne vykonanú“ a zopakoval, že Izrael bude pokračovať v likvidácii všetkých osôb zapojených do útoku Hamasu zo 7. októbra 2023. „Sľúbili sme, že odstránime každého, kto viedol masaker zo 7. októbra, a to aj urobíme,“ napísal na sociálnej sieti X.

Podľa izraelskej vlády bol Odeh v čase útokov Hamasu šéfom spravodajských služieb organizácie a minulý týždeň sa stal novým veliteľom vojenského krídla Hamasu v Gaze. Jeho predchodca al-Haddád zahynul pri podobnom izraelskom útoku 15. mája.

Saudskoarabský denník A-Sharq Al-Awsat napísal, že Odeh patril medzi blízkych spolupracovníkov al-Haddáda a podieľal sa na obnove štruktúr Hamasu po smrti viacerých významných veliteľov vrátane Muhammada Deifa a Muhammada Sinwara.

(max)

Minúta  |  

USA môžu zastaviť lety do „miest útočísk“ pre migrantov

Minister vnútornej bezpečnosti USA Markwayne Mullin uviedol, že vláda pripravuje plány na zastavenie colného a imigračného odbavovania medzinárodných cestujúcich a nákladu na letiskách v takzvaných „mestách útočiskách“, ktoré odmietajú spolupracovať s federálnymi úradmi pri deportáciách migrantov.

Mullin v televízii Fox News potvrdil, že administratíva zatiaľ neprijala definitívne rozhodnutie, no tento scenár sa aktívne pripravuje. Miestne demokratické samosprávy podľa neho bránia federálnym orgánom vo vymáhaní imigračných zákonov.

Opatrenie by mohlo zasiahnuť letiská v mestách ako New York, Los Angeles, Chicago, San Francisco, Seattle či Boston. Práve tieto mestá patria medzi najväčšie vstupné brány pre zahraničných turistov a medzinárodný obchod.

Kritici upozorňujú, že tento krok by mohol spôsobiť vážne ekonomické škody a výrazne narušiť cestovný ruch, najmä pred blížiacimi sa majstrovstvami sveta vo futbale FIFA. Podľa odhadov prišlo len na tri hlavné letiská v New Yorku vlani viac ako 50 miliónov medzinárodných cestujúcich.

Letecké spoločnosti varujú, že obmedzenie počtu colníkov a imigračných pracovníkov by spôsobilo chaos v doprave, meškania a problémy pri odbavovaní nákladu. Demokrati tieto návrhy kritizujú a tvrdia, že namiesto represívnych opatrení treba reformovať imigračný systém a obmedziť zneužívanie právomocí federálnych agentúr.

(reuters, max)

Minúta  |  

Samsung reaguje na boom AI, vo Vietname buduje továreň na čipy

Samsung Electronics plánuje vo Vietname investovať približne 1,5 miliardy dolárov do výstavby nového závodu na testovanie polovodičov. Podľa dokumentov, ktoré získala agentúra Reuters, má továreň vzniknúť v priemyselnom parku asi 60 kilometrov severne od Hanoja a prevádzku by mala spustiť v novembri 2027. Pôjde o prvý závod Samsungu na testovanie čipov vo Vietname.

Pre rastúci nedostatok pamäťových čipov výrobcovia v poslednom období presúvajú veľkú časť kapacít na produkciu čipov pre AI.

Nový závod sa má zamerať najmä na staršie typy pamäťových čipov DRAM a NAND. Podľa návrhu bude mať ročnú kapacitu viac ako 153 miliárd gigabitov DRAM čipov a viac ako 255 miliárd gigabitov NAND pamätí. Samsung podrobnosti oficiálne nekomentoval.

Dokument zároveň naznačuje, že juhokórejský gigant zvažuje ďalšie rozšírenie investícií až do výšky 2,5 miliardy dolárov prostredníctvom možnej výstavby druhej továrne. Na projekte už od apríla pracujú stovky zamestnancov a na stavenisku vykonávajú rozsiahle zemné práce.

Vietnam sa v posledných rokoch stal významným centrom polovodičového priemyslu, najmä v oblasti montáže, balenia a testovania čipov. Pôsobia tam firmy ako Intel, Amkor či Hana Micron. Samsung je zároveň najväčším zahraničným investorom v krajine, kde už investoval viac ako 23 miliárd dolárov, najmä do výroby smartfónov a elektroniky.

(reuters, max)

Minúta  |  

Británia a Poľsko podpíšu obrannú dohodu proti hrozbám Ruska

Británia a Poľsko v stredu podpíšu novú obrannú a bezpečnostnú zmluvu, ktorá má výrazne posilniť spoluprácu v čase rastúcich bezpečnostných hrozieb v Európe.

Dohodu v Londýne spečatia britský premiér Keir Starmer a jeho poľský partner Donald Tusk. Londýn ju označuje za najväčší posun vo vzájomných obranných vzťahoch za poslednú generáciu.

Zmluva sa zameria na obranu, kybernetickú bezpečnosť, boj proti organizovanému zločinu aj ochranu hraníc. Obe krajiny chcú užšie spolupracovať aj v boji proti hybridným hrozbám vrátane kybernetických útokov, špionáže či sabotážnych akcií, za ktorými podľa britskej vlády stoja ruské siete operujúce v Európe.

Starmer upozornil, že Európa čelí novým typom bezpečnostných rizík, ktoré „môžu byť menej viditeľné, ale nie menej nebezpečné“. Kontinent zároveň čelí tlaku administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby európske štáty prevzali väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu.

Poľský premiér Donald Tusk označil pripravovanú dohodu za „historický moment“. Varšava v posledných mesiacoch výrazne posilňuje obranné partnerstvá v Európe. Už tento rok podpísala podobnú obrannú zmluvu s Francúzskom a rokuje aj s Nemeckom.

Súčasťou novej britsko-poľskej dohody má byť aj spoločný vývoj moderných zbraňových systémov vrátane sofistikovanej munície a protivzdušných rakiet stredného doletu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Sociálne siete ohrozujú deti podobne ako fajčenie, tvrdia britskí lekári

Sociálne siete predstavujú pre deti podobné riziko ako fajčenie, uviedli v utorok poprední britskí lekári. Zároveň vyzvali zákonodarcov, aby riešili škody, ktoré podľa nich mladým ľuďom spôsobuje nadmerný čas strávený pred obrazovkami.

Akadémia britských spoločností odborných lekárov vo svojom stanovisku k pripravovaným opatreniam vlády o ochrane detí na internete podrobne opísala vplyv sociálnych sietí. Toto verejné pripomienkové konanie bolo uzavreté v utorok.

„Len máloktorá téma v posledných rokoch zjednotila lekárov tak výrazne ako vplyv nekontrolovaného vystavenia technológiám a digitálnym zariadeniam na zdravie detí a mladých ľudí,“ uviedla organizácia zastupujúca 23 lekárskych spoločností v Británii a Írsku.

Viac ako polovica zo 132 oslovených lekárov uviedla, že každý týždeň má aspoň jeden prípad poškodenia zdravia, ktorý môže súvisieť s používaním technológií a digitálnych zariadení. Viac než tretina lekárov sa s podobnými prípadmi stretáva aj viackrát týždenne.

Ujmy podľa nich zahŕňajú fyzické zranenia, napríklad po napodobňovaní extrémneho pornografického obsahu, aj psychické problémy vrátane traumatických zážitkov po sledovaní násilností na internete.

V Británii sa v súčasnosti diskutuje o možnosti obmedzenia prístupu detí k sociálnym sieťam vrátane možného zákazu pre osoby mladšie ako 16 rokov. Zvažujú sa aj časové obmedzenia používania aplikácií, večerné zákazy používania či obmedzenie prvkov, ktoré vláda označuje za návykové.

(reuters, im)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.