Preskočiť na obsah
  |  

Trumpov favorit Paxton zvíťazil v Texase

Texaský generálny prokurátor Ken Paxton v utorok porazil štvornásobného senátora Johna Cornyna a vďaka podpore prezidenta Donalda Trumpa zvíťazil v druhom kole primárok o nomináciu Republikánskej strany do Senátu, uvádzajú americké médiá.

„Bez najmenších pochybností budem v novembri cieľom číslo jeden pre demokratov,“ povedal Paxton vo svojom víťaznom prejave. „Texas bude prioritou číslo jeden pre radikálnu ľavicu, ale… nedovolíme im, aby si ho vzali,“ dodal.

Paxton sa v súboji stretne s demokratickým štátnym zástupcom Jamesom Talaricom v mediálne sledovaných voľbách, ktoré by mohli pomôcť rozhodnúť o kontrole nad Senátom a môžu sa stať jednými z najdrahších v histórii USA.

37-ročný demokrat je presbyteriánsky seminarista a popredný zberateľ finančných prostriedkov, ktorého kampaň oslovila nezávislých a umiernených voličov. Paxtonovi stúpenci rýchlo zaútočili na jeho minulé komentáre o nebinárnom Bohu a šiestich biologických pohlaviach.

Republikáni majú v Senáte väčšinu 53 ku 47 nad demokratmi, ktorí by potrebovali získať štyri kreslá v novembrových voľbách, aby prevzali kontrolu nad komorou. Demokrati sú v defenzíve v dvoch štátoch, ktoré v roku 2024 vyhral Trump – v Georgii a Michigane –, ale mohli by získať kontrolu nad komorou, ak si udržia tieto dve kreslá a získajú Severnú Karolínu, Maine, Ohio a Aljašku.

(reuters)

  |  

Pre vyhrážky Dobrovodskému prijala polícia opatrenia

Polícia monitoruje a vyhodnocuje situáciu okolo nenávistných vyhrážok smerujúcich voči Kancelárii verejného ochrancu práv aj samotnému ombudsmanovi Róbertovi Dobrovodskému. Bratislavský krajský policajný hovorca Lukáš Pecek deklaroval, že polícia prijíma primerané opatrenia, ich konkrétnu podobu však z bezpečnostných dôvodov nešpecifikoval.

Kancelária verejného ochrancu práv oznámila, že do piatka uzatvorila podateľňu a nebude osobne prijímať podnety. Hovorca ombudsmana Branislav Gigac konkretizoval, že dôvodom sú práve nenávistné reakcie a vyhrážky, ktoré úrad v posledných dňoch dostáva.

Dobrovodský cez víkend informoval, že požiadal políciu o ochranu pracovného prostredia svojich kolegov. Vlna útokov prišla po tom, čo podal na Ústavný súd SR návrh týkajúci sa podmienok registrácie cirkví a náboženských spoločností. Kritici následne začali šíriť tvrdenia, že chce „islamizovať Slovensko“.

Ombudsman zdôraznil, že jeho podanie vzniklo na základe podnetu starokatolíkov na Slovensku a nesúvisí s podporou akejkoľvek konkrétnej náboženskej skupiny. Podľa jeho slov sa však proti nemu aj zamestnancom kancelárie rozbehla vlna urážok a výhražných správ od konkrétnych osôb.

(tasr, max)

  |  

Polícia obsadila kancelárie strany španielskeho premiéra

Španielska polícia v stredu vstúpila do sídla vládnucej Socialistickej strany v Madride. Urobila tak na základe súdneho príkazu, aby zhromaždila informácie o možnom nelegálnom systéme financovania.

Hovorca občianskej gardy potvrdil, že príslušníci vstúpili do priestorov, ale nepriblížil žiadne ďalšie podrobnosti. Celé konanie podlieha utajovanému režimu.

Stranu premiéra Sáncheza sužuje množstvo korupčných škandálov vrátane rôznych vyšetrovaní kľúčových spojencov a rodinných príslušníkov.

(reuters, max)

  |  

Andruskó o prípade Kuciak: O vyšetrovaní som vedel od Zsuzsovej

Na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku pokračuje už tretí deň hlavné pojednávanie v kauze vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Kľúčovým momentom stredajšieho rokovania je výsluch Zoltána Andruskóa, ktorý si za sprostredkovanie vraždy odpykáva 15-ročný trest väzenia.

Andruskó na úvod vypovedal, že je psychicky aj fyzicky vyčerpaný. „Nedokázal som posledné dve noci poriadne spať,“ poznamenal pred senátom s tým, že má spomalené reakcie, no bude sa snažiť odpovedať na otázky. Zároveň ozrejmil, že informácie o vyšetrovaní vraždy mal od začiatku od obžalovanej Aleny Zsuzsovej.

Na pojednávaní sú prítomní Marian Kočner, Zsuzsová a Dušan Kracina. Štvrtý obžalovaný Darko Dragić súhlasil s konaním v neprítomnosti.

Kočner a Zsuzsová čelia obžalobe z objednávky vraždy Kuciaka a Kušnírovej z februára 2018. Najvyšší súd SR už dvakrát zrušil predchádzajúce rozsudky, preto sa prípad opäť vrátil na ŠTS. Vykonávatelia vraždy Miroslav Marček a Tomáš Szabó už boli právoplatne odsúdení na 25 rokov väzenia.

Súčasťou procesu je aj kauza prípravy vrážd prokurátorov Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho. Podľa obžaloby boli vraždy objednané v rokoch 2017 a 2018, k ich realizácii však nedošlo. Szabó sa k príprave vrážd priznal a už v minulosti ho právoplatne odsúdili.

(tasr, max)

  |  

Hantavírus z výletnej lode sa rozšíril, pasažieri zostávajú v karanténe

Počet prípadov hantavírusu spojených s luxusnou výletnou loďou MV Hondius sa zvýšil na 13. Oznámil to šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus s tým, že nový prípad zaznamenali v Španielsku medzi pasažiermi, ktorí zostávajú v karanténe po vypuknutí nákazy na palube.

Podľa WHO si ochorenie doteraz vyžiadalo tri obete, no od 2. mája nehlásili ďalšie úmrtie. Tedros podotkol, že situácia je momentálne stabilná a infikovaní cestujúci dostávajú potrebnú zdravotnú starostlivosť. Ostatní pasažieri a členovia posádky sú pod dohľadom zdravotníkov.

Počas uplynulých dvoch týždňoch z lode vystúpili všetci zostávajúci cestujúci, členovia posádky aj zdravotnícky personál. Úrady pokračujú v monitorovaní ich zdravotného stavu a preverujú okolnosti šírenia vírusu na palube.

Hantavírusy patria medzi ochorenia prenášané hlodavcami. Človek sa môže nakaziť najmä vdýchnutím častíc kontaminovaných močom, slinami alebo trusom infikovaných zvierat.

WHO odhaduje, že na svete sa ročne identifikuje približne 10-tisíc až 100-tisíc prípadov hantavírusu.

(reuters, max)

  |  

NASA spúšťa program Moon Base, pripravuje návrat ľudí na Mesiac

NASA predstavila prvé misie nového programu Moon Base, ktorého cieľom je pripraviť podmienky pre dlhodobú prítomnosť ľudí na Mesiaci a budúce pilotované pristátie v rámci programu Artemis plánované na rok 2028.

Americká vesmírna agentúra oznámila, že ešte tento rok vyšle na Mesiac viac ako 10 misií, pričom prvé tri sa zamerajú na južný pól Mesiaca.

Misia Moon Base I odštartuje na jeseň 2026. Na povrch dopraví vedecké vybavenie NASA vrátane stereokamery na skúmanie vplyvu motorov pristávacieho modulu na mesačný povrch a laserového systému na presnejšie určovanie polohy mesačných orbiterov.

Moon Base II je naplánovaná takisto na rok 2026. Pristávací modul Griffin od firmy Astrobotic dopraví na Mesiac viac ako pol tony nákladu vrátane roveru FLIP od spoločnosti Astrolab. NASA chce prostredníctvom tejto misie testovať budúce lunárne dopravné systémy pre astronautov.

Tretia misia Moon Base III prinesie vedecké zariadenia NASA, Európskej vesmírnej agentúry a Kórejského inštitútu astronómie. Hlavným projektom bude Lunar Vertex, ktorý sa zameria na výskum záhadných „lunárnych vírov“ – jasných oblastí na povrchu Mesiaca, ktorých pôvod vedci stále nedokážu úplne vysvetliť.

(max)