Zmena zákona o chránených územiach vyvolala nevôľu u vlastníkov pôdy a lesov.
O problematike viac v našom podcaste
Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Zmena zákona o chránených územiach vyvolala nevôľu u vlastníkov pôdy a lesov.
O problematike viac v našom podcaste
Konkrétnou odpoveďou na teroristické útoky z 11. septembra 2001 v Spojených štátoch sa stala operácia Trvalá sloboda (Enduring Freedom).
Cieľom operácie bolo vypátrať a nájsť Usámu bin Ládina a ďalších vysokopostavených členov al-Káidy, zničenie tejto teroristickej organizácie a odstránenie fundamentalistického režimu Taliban, ktorý poskytoval členom tejto militantnej islamskej organizácie v Afganistane ochranu a útočisko.
Od začatia vojenskej operácie Trvalá sloboda v Afganistane uplynie dnes (7. októbra) dvadsať rokov.
Útok na Dvojičky
Islamisti z teroristickej siete al-Káida zaútočili 11. septembra 2001 v dopravných lietadlách na budovy Svetového obchodného centra (World Trade Center – WTC) v New Yorku, na budovu Pentagónu vo Washingtone a štvrté lietadlo sa zrútilo v štáte Pensylvánia. Tragédia sa odohrala počas 77 minút, ktoré zmenili svet.
Ešte v ten istý deň prisľúbil americký prezident George W. Bush vo večernom televíznom prejave vypátranie a potrestanie vinníkov útokov a odplatu krajine, ktorá by im poskytla úkryt.

Okamžitá odveta
Necelý mesiac po najkrvavejších a najtragickejších teroristických útokoch v dejinách USA, pri ktorých zahynulo takmer tritisíc ľudí, sa začala vojna proti terorizmu. USA a Spojené kráľovstvo spustili 7. októbra 2001 operáciu Trvalá sloboda. Postupne sa sformovala široká medzinárodná protiteroristická koalícia.
Koncom decembra 2001 vznikli z poverenia Bezpečnostnej rady OSN Medzinárodné bezpečnostné a pomocné sily (International Security Assistance Force – ISAF). ISAF mali pôvodne mandát na zabezpečenie Kábulu a jeho okolia pred teroristami a fundamentalistickými bojovníkmi. V októbri 2003 sa mandát rozšíril na celé územie Afganistanu.
Expert na terorizmus Jozef Klavec vidí úspechy, ale aj neúspech operácie Trvalá sloboda. „Odpoveďou na teroristický útok bol zásah americkej armády proti Talibanu, ktorý poskytol bezpečný priestor pre al-Káidu. Útok bol úspešný. Taliban sa stiahol z Kábulu a vodca teroristickej siete al-Káida Usáma bin Ládin sa po určitom čase usídlil vo vile v pakistanskom Abotabáde, kde bol 2. mája 2011 zlikvidovaný. Neúspech operácie spočíval v nevytvorení podmienok na stabilitu nového režimu,“ povedal pre TASR Jozef Klavec.
Trumpova éra
Americký prezident Donald Trump sa vo februári 2020 dohodol s militantným hnutím Taliban na stiahnutí amerických vojsk z Afganistanu. Pôvodne sa tak malo stať do 1. mája 2021.
Súčasný prezident USA Joe Biden tento termín v apríli 2021 symbolicky posunul na 11. september 2021, teda na 20. výročie teroristických útokov na newyorské mrakodrapy, avšak začiatkom júla 2021 oznámil, že misia USA v Afganistane sa skončí 31. augusta 2021. A tak sa aj stalo, keď z afganského hlavného mesta Kábul odleteli posledné lietadlá americkej armády.
V rámci medzinárodných síl boli v Afganistane od roku 2002 nasadení aj slovenskí vojaci. Ich takmer dvadsaťročné pôsobenie sa skončilo 16. júna 2021. V operáciách Trvalá sloboda (Enduring Freedom), ISAF a v operácii Rozhodná podpora (Resolute Support) sa celkove vystriedalo 4 347 slovenských profesionálnych vojakov, z toho 44 žien.
Nasadenie v Afganistane však prinieslo aj straty na životoch. Mimoriadne tragický bol rok 2013, keď pri dvoch závažných incidentoch zahynuli traja vojenskí profesionáli a niekoľko ďalších utrpelo ťažké zranenia s trvalými následkami.
(tasr, est)
Americký federálny sudca v stredu nariadil štátu Texas, aby pozastavil platnosť svojho nového kontroverzného zákona o interrupciách, ktorý je najreštriktívnejšou právnou normou tohto druhu v celých Spojených štátoch. Informovala o tom agentúra AP.
Príslušné nariadenie vydal sudca okresného federálneho súdu v texaskom Austine Robert Pitman. Podľa AP ide o prvú právnu porážku zákona, známeho pod označením Texas Heartbeat Act (texaský zákon o tlkote srdca), ktorý vstúpil do platnosti 1. septembra.
Predmetný zákon zakazuje interrupcie od tej fázy tehotenstva, keď je možné detegovať ozvy srdca plodu, teda skôr než mnohé ženy vôbec vedia, že sú tehotné. Legislatíva pritom nerobí výnimky pri znásilnení alebo inceste a interrupciu umožňuje, len ak matke hrozí zdravotné riziko.
Takýto striktný zákon už schválili v desiatich "republikánskych" štátoch USA, no s výnimkou Texasu v žiadnom z nich doteraz pre súdne spory nenadobudol účinnosť. Najvyšší súd USA, v ktorom majú v súčasnosti prevahu konzervatívni sudcovia, odmietol texaský zákon zablokovať.
Federálny sudca síce v stredu platnosť republikánmi presadeného zákona pozastavil, ale služby v oblasti vykonávania interrupcií sa v Texase podľa AP zrejme v najbližšej dobe neobnovia. Lekári sa totiž budú zrejme obávať, že by ich za takúto činnosť mohli neskôr žalovať, ak by sa platnosť zákona opäť obnovila.
Predstavitelia štátu Texas sa pravdepodobne budú usilovať o to, aby stredajšie rozhodnutie federálneho sudcu čo najskôr zvrátil odvolací súd, píše AP. Právnu normu napadla administratíva demokratického prezidenta Joea Bidena, podľa ktorej sú reštrikcie zavedené v Texase, druhom najľudnatejšom americkom štáte, v rozpore s ústavou USA.
Reakcia demokratov: potrat aj deň pred pôrodom v celých USA
Demokrati sa v reakcii na obmedzenie potratov v Texase pritom snažia na celonárodnej úrovni vo všetkých 50 štátoch presadiť najradikálnejší potratový zákon v dejinách. Hneď po jeho prijatí by sa zrušila platnosť zákonov jednotlivých štátov USA. Tie sú síce legálne vo všetkých štátoch USA, ale štát od štátu rôznym spôsobom regulované. Niekde je možný potrat až do momentu narodenia, inde nie.
Po zmene by každá žena v každom štáte mohla ísť na potrat v akomkoľvek štádiu tehotenstva, teda aj deň pred pôrodom, a v zásade z akéhokoľvek dôvodu. Zákon už prešiel v dolnej komore Kongresu, kde majú demokrati väčšinu. Je však nepravdepodobné, že ho schváli Senát, v ktorom tesnú väčšinu držia republikáni.
(tasr, ste)
Zákon o životnom partnerstve predkladal poslanec Progresívneho Slovenska Tomáš Valášek, podporilo ho okrem neho iba šesť ďalších poslancov. Proti bolo 67 poslancov, 37 sa zdržalo. Ide o doteraz najradikálnejší návrh v tejto oblasti.
Čím by žila naša politika, keby bolo v parlamente silnejšie zastúpené Progresívne Slovensko? Tém, na ktorých sa ľavicoví liberáli profitujú, je viacero, jednou z nich zákon, ktorý vytvára manželské výhody pre nemanželské zväzky. Už to nie sú registrované partnerstvá a ešte to nie je podľa názvu manželstvo, naši progresívci to volajú životné partnerstvo. Obsah zákona a filozofia návrhu má už neskrývane manželský charakter.
Ide o významný posun v tejto téme, až doteraz zástancovia partnerstiev pre osoby rovnakého pohlavia hovorili, že nový inštitút nemá byť rovnocenný manželstvu. Progresívci to prelomili.
Zákon v paragrafe 2 definuje novú inštitúciu ako rovnocennú manželstvu: "Každý má právo uzavrieť životné partnerstvo" (ods. 1). Ďalej: "Životné partnerstvo je zväzok dvoch osôb bez ohľadu na ich pohlavie. Životné partnerstvo vzniká na základe dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť životné partnerstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (ďalej len „životné partnerstvo“)." (ods. 2) A aby nebolo pochýb, že ide o manželstvu rovný zväzok: "Životné partnerstvo sa považuje za rodinný stav aj na účely osobitných predpisov. Rodina založená životným partnerstvom je rovnocennou formou k iným formám rodiny a je právnym poriadkom chránená tak ako iné formy rodiny." (ods. 5). Celý zákon si možno prečítať tu.
Ide teda o doteraz najradikálnejšiu zmenu definície manželstva u nás, jediné, čo zrejme bráni predkladateľovi, aby zákon nazvali manželstvom, je znenie ústavy, ktoré manželstvo definuje ako zväzok muža a ženy.
Svojím zámerom sa poslanec Valášek nijako netajil: "Cieľom navrhovanej právnej úpravy je dať všetkým párom na Slovensku, ktoré nechcú alebo nemôžu uzavrieť manželstvo, možnosť právneho uznania ich zväzku, a tým dosiahnuť zlepšenie životnej a právnej situácie a postavenia v spoločnosti ich samých a ich detí," uviedol v dôvodovej správe k predloženému návrhu.
Jeho zákon v stredu parlament odmietol, za hlasovalo iba 7 poslancov, proti 67 a zdržalo sa 37 poslancov.
Ktorých sedem poslancov chce zmeniť stáročia platné chápanie manželstva?
Okrem Tomáša Valáška za radikálny zákon hlasovali Miroslav Kollár, Vladimíra Marcinková, Ján Benčík, Peter Osuský, Juraj Krúpa a Andrej Stančík. Čiže štyria poslanci, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke Za ľudí, jeden poslanec SaS a dvaja poslanci OĽaNO. Paradoxom je, že práve strana Za ľudí sa pred voľbami označovala za stredovo-konzervatívnu stranu, Peter Osuský prišiel do SaS z kedysi konzervatívnej DS a OKS a OĽaNO sa tiež zvykne označovať za konzervatívno-liberálnu stranu.
(fed)
Polícia bude zvyšovať množstvo policajtov pri mobilných očkovacích miestach. Reaguje na útoky na očkovacie tímy a vyhrážky epidemiológom. Téma sa dostala až na krízový štáb.
Ústredný krízový štáb (ÚKŠ) diskutuje o antivaxerských kampaniach, útokoch na mobilné očkovacie tímy a vyhrážkach epidemiológom. Zaoberá sa rôznymi návrhmi, ako situáciu riešiť a ochrániť ich. Pred rokovaním to uviedol minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) aj minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO).
"Útokov na zdravotnícky personál je príliš veľa a myslím, že by sme k tomu mali zaujať jasnejší postoj," skonštatoval Lengvarský.
Na ochranu zdravotníkov boli už v minulosti prijaté opatrenia. Podľa dočasného policajného prezidenta Štefana Hamrana sa tieto opatrenia budú posilňovať. "Máme presný zoznam toho, kde sú mobilné centrá zriadené a budeme zvyšovať hliadky v týchto oblastiach, aby sme vedeli adekvátne zasiahnuť v prípade potreby," podotkol Hamran. Polícia rieši každý prípad útokov na epidemiológov, snaží sa vyvracať aj hoaxy. "Ak je tam nejaká zodpovednosť, napríklad trestnoprávna, tak v tom prípade pokračujú orgány činné v trestnom konaní," tvrdí Hamran.
Ochrana lekárov a dobrovoľníkov pred útokmi
V Martine dav antivaxerov pred mesiacom zabránil lekárom v očkovaní. Na internete sa čoraz častejšie objavujú videá, v ktorých odporcovia očkovania, napríklad samozvaný Občiansky tribunál, schválne porušujú opatrenia. V Topoľčanoch si odmietli nasadiť rúška, útočili na predavačky a zablokovali potraviny.
Zvýšiť ochranu ľudí, ktorí pomáhajú s očkovaním a starajú sa o protipandemické opatrenia, vníma za nevyhnutné aj zástupca Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Lukáš Baňacký. Poukazuje pritom na to, že už v predchádzajúcich vlnách pandémie sa stávali podobné prípady. "Ak je niekto v službe, v ktorej sa svojím spôsobom obetuje, prečo by mal byť terčom ľudí, ktorí si takýmto zvráteným spôsobom budujú popularitu? Je preto na štáte a samosprávach, aby spojili svoje sily a kapacity a zabezpečili primeranú ochranu," povedal.
Štátny tajomník rezortu diplomacie Martin Klus nemá informáciu o tom, že by mal ÚKŠ rokovať o zmene režimu na hraniciach. Verí, že im situácia dovolí ponechať maximálnu mieru slobody najmä pre zaočkovaných ľudí.
(tasr, haj)
Zavedenie povinného očkovania proti ochoreniu COVID-19 akejkoľvek vybranej profesnej či inej skupiny obyvateľov je aktuálne nereálne. Povedal to minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský v relácii Na telo plus s Michalom Kovačičom.
Dodal tiež, že Ministerstvo zdravotníctva SR sa musí skôr snažiť presvedčiť o výhodách očkovania tých, ktorí nie sú rozhodnutí, ako antivaxerov. Podľa Lengvarského je ešte na Slovensku veľká skupina ľudí, ktorí majú z očkovania obavy, no nie sú výhradne proti vakcínam.
V súvislosti s povinným očkovaním sa najviac hovorí o profesiách, akými sú zdravotnícky personál, učitelia či vojaci. „Akékoľvek povinné očkovanie akejkoľvek skupiny ľudí je dnes nereálne,” potvrdil Lengvarský. Vysvetlil, že jedným z dôvodov, prečo nie je nutné vyvíjať takýto nátlak na zdravotníkov je aj to, že koronavírusom najviac ohrození pracovníci v nemocniciach sú vo vysokej miere zaočkovaní. Spomedzi lekárov a zdravotných sestier pracujúcich napríklad na jednotkách intenzívnej starostlivosti je zaočkovaných viac ako 90 percent ľudí.
Okrem samotnej prevencie je však dôležitá aj liečba. Aj keď sa nemocnice v posledných dvoch týždňoch opäť plnia, mnoho nakazených sa lieči v domácom prostredí. Minister uviedol, že pacienti s pozitívnym PCR testom nad 65 rokov sa liečia už dostupným bamlanivimabom a v najbližšom období by sa mali dostať aj k liečivu regeneron. Ide o monoklonálne protilátky, ktoré podporujú imunitu. Obidve látky sú v procese hodnotenia Európskou liekovou agentúrou (EMA).
(sita)
AKTUALIZOVANÉ Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic deklaroval, že na Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) platí rovnaký meter pre každého. Uistil, že ani on nebude tolerovať prípadné "premotivované stíhania" zo strany jeho prokurátorov. Urobil tak počas diskusie v pléne Národnej rady (NR) SR k jeho správe o činnosti ÚŠP za rok 2020. Odmietol tiež slová opozície, že vedenie stíhaní na jeho úrade má politický podtext. Tvrdí, že v minulosti platil systém "našich ľudí". Dodal, že Slovensko sa aktuálne nachádza v oblasti spravodlivosti na križovatke. Poslanci o jeho správe napokon nerozhodli.
"Za 30 rokov trestné stíhania neviedli nikdy tak vysoko. Buď sa vrátime k systému našich ľudí, kde nebudeme trestné stíhania tak vysoko viesť, alebo sa v trestných stíhaniach pokračovať bude a na Slovensku sa budeme približovať k stavu, kde každý, akokoľvek vplyvný, bohatý, pokiaľ poruší zákon, bude niesť trestnú zodpovednosť," vyhlásil. Deklaroval, že ÚŠP a jeho prokurátori urobia všetko vo svojich zákonných možnostiach, aby sa systém "našich ľudí" nevrátil a aby platil princíp rovnosti pred zákonom.
Reagoval aj na výroky opozície o bývalom špeciálnom prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi. Poznamenal, že nikoho na špeciálnej prokuratúre neteší tento prípad. Poslancom, ktorí si zastávali nedávne rozhodnutia generálneho prokurátora o využití paragrafu 363 Trestného poriadku, odkázal, že stíhanie Dušana Kováčika bolo preskúmané aj podľa tohto paragrafu s tým, že ide o zákonné, oprávnené a dôvodné trestné stíhanie.
Vyjadril sa i k piatkovému (1. 10.) prepusteniu zadržaných vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Nechcel prejudikovať ďalšie konanie. Verí však, že sa aj títo vrátia na svoje pozície, pričom budú "zákonne, bez vášne a hnevu" pokračovať v trestných konaniach, ktoré viedli.
Šeliga: Ľudia musia rozumieť dôvodom stíhania
Poslanec Juraj Šeliga (nezaradený) sa v diskusii dotkol aj komunikácie prokuratúry. Za kľúčovú označil schopnosť prokuratúry vhodným spôsobom vysvetliť svoje konanie. Skonštatoval, že ľudia musia rozumieť zákonom aj postupom. Ak totiž nerozumejú dôvodom stíhania, zrušenia obvinenia niektorým osobám alebo rozhodnutiam súdov či postupu prokuratúry, tak podľa Šeligu klesá aj ich ochota rešpektovať právny poriadok.
Špeciálneho prokurátora sa pýtal aj na trest prepadnutia majetku a na vyšetrovanie prípadov, ako je napríklad pranie špinavých peňazí. Pýta sa, či by sa mal zúžiť okruh skutkových podstát, pri ktorých by mal byť trest prepadnutia majetku. Myslí si však, že tento trest by mal ostať súčasťou právneho poriadku. Otázne podľa neho je, či by sa napríklad nemali viac posilniť právomoci súdu, ktorý by mal na základe dôkazov o využití trestu rozhodnúť.
Lipšic v tejto veci odporúča parlamentu pred prijímaním prípadných zmien v zákone, aby si počkal na rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR, na ktorý sa obrátili v tejto veci aj predstavitelia opozície. Práve ÚS by mal podľa neho dať odpoveď, do akej miery je možné obmedziť vlastnícke právo chránené ústavou.
Zákonodarcovia stále nerozhodli
Poslanci zatiaľ o správe špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica o činnosti špeciálnej prokuratúry za rok 2020 nerozhodli. Ani po niekoľkohodinovom prerušení nebolo plénum pri hlasovaní o prerokovaných bodoch programu uznášaniaschopné. Podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO) preto opakovane prerušil rokovanie.
Pri popoludňajšom pokuse hlasovať o správe Lipšica bolo prítomných len 68 zákonodarcov. Poslanci pokračovali v hlasovaní o ďalšom prerokovanom bode programu, ktorým bola správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2020. Ani pritom však nebolo plénum schopné sa uznášať.
(ste, tasr)
Chlieb a pečivo obohatené o vitamín D by sa mali v týchto dňoch objaviť na pultoch viacerých obchodov na Slovensku. Informoval o tom výkonný riaditeľ Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) Milan Lapšanský. Pripomenul, že začiatkom septembra slovenskí pekári oznámili, že chcú prispieť k zlepšeniu imunity a odolnosti Slovákov proti respiračným ochoreniam. Potraviny obohatené o vitamín D podľa neho štátu významne ušetria výdavky na zdravotnú starostlivosť.
Potraviny obohatené o vitamín D a vápnik dokážu štátu ušetriť na zdravotnej starostlivosti za jediný rok viac ako 11 miliónov eur. Vyplýva to podľa SZPCC z medzinárodnej štúdie, ktorá zisťovala vplyv takýchto potravín na zdravie obyvateľov EÚ nad 55 rokov trpiacich osteoporózou. V EÚ ňou pritom trpí takmer pätina ľudí (17,6 %) nad 55 rokov.
"Slovenskí pekári už v týchto dňoch uzatvorili zmluvy na pečivo obohatené vitamínom D s obchodnými sieťami Billa, Fresh/Labaš, COOP Jednota Liptovský Mikuláš a Tesco. Slovenskí spotrebitelia ich nájdu aj v predajniach Liptovských pekární a cukrární Včela, pekárne Gros a Tatrapeko. Veríme, že k tejto iniciatíve sa čoskoro pripoja aj ďalšie siete," povedal Lapšanský.
Chlieb a pečivo obohatené o vitamín D ponúkajú podľa neho obrovskú výhodu v tom, že obsahujú tuk, ktorý je potrebný na vstrebávanie D vitamínu organizmom.
"Seniori zároveň nemusia míňať značné finančné prostriedky na drahé vitamínové doplnky, ktoré si často zabudnú aplikovať. Pečivo obohatené vitamínom D by tak mohlo na Slovensku rovnako ako vo Fínsku či Švédsku výrazne znížiť jeho nedostatok v populácii. Zároveň za jediné štvorročné volebné obdobie by štát mohol systematickou prácou s potravinami obohatenými o vitamín D a vápnik ušetriť na novú nemocnicu špičkovej úrovne, alebo podporiť výrobu ďalších kvalitných domácich potravín," dodal Lapšanský.
SZPCC združuje výrobcov z celého Slovenska. Má takmer 500 členov od SZČO až po veľké pekárne. Členovia zväzu každodenne zabezpečujú väčšinu spotreby chleba, pečiva, cukrárskych výrobkov i cestovín Sloveniek i Slovákov a zamestnávajú viac ako 12-tisíc pracovníkov.
(tasr)
Na úrovni jednotlivých krajín nie je badateľný žiaden vzťah medzi percentom plne zaočkovanej populácie proti ochoreniu COVID-19 a výskytom nákazy. Naopak, výskum v 68 krajinách dokonca ukázal "marginálne" viac nových prípadov nákazy v krajinách s vysokým podielom plne zaočkovaných v porovnaní s menej zaočkovanými krajinami. Uvádza sa to v najnovšom čísle karentovaného vedeckého časopisu European Journal of Epidemiology.
Ako píšu autori článku, Izrael s viac než 60-percentnou zaočkovanosťou mal počas sledovaného týždňa najviac prípadov nákazy koronavírusom na milión obyvateľov spomedzi skúmaných krajín.
V USA si vedci všimli výrazné rozdiely v počte nových prípadov v rámci vysoko zaočkovaných okresov. Avšak počet nových prípadov výrazne neklesal so stúpajúcou zaočkovanosťou. Napríklad spomedzi piatich najviac zaočkovaných okresov, kde dosahuje podiel plne vakcinovaných od 84,3 percenta do 99,9 percenta, označilo americké Centrum pre kontrolu a šírenie chorôb (CDC) štyri za okresy s vysokou úrovňou šírenia infekcie. Spomedzi 57 okresov s nízkou úrovňou šírenia nákazy má zase viac než štvrtina okresov zaočkovanosť pod 20 percent.
Očkovanie nie je všeliek
Vo svetle výsledkov výskumu autori vyzvali na prehodnotenie očkovania ako primárneho nástroja boja proti covidu, osobitne s ohľadom na šírenie variantu delta a pravdepodobnosť vzniku ďalších mutácií. Podľa vedcov je popri vakcinácii potrebné upriamiť pozornosť aj na ďalšie farmakologické a nefarmakologické prostriedky, napríklad podporu hygieny, dodržiavane odstupu či lacné testovanie.
Upozornili, že podľa údajov izraelského ministerstva zdravotníctva dosahuje účinnosť dvoch dávok vakcíny od spoločností Pfizer/BioNTech proti nákaze iba 39 percent oproti avizovaným 96 percentám. Najnovšie údaje tiež ukazujú, že imunita po prekonaní infekcie je silnejšia než po podaní vakcíny od Pfizer/BioNTech.
Čoraz viac očkovaných vakcíny neochránia
Aj keď očkovanie chráni proti ťažkému, prípadne až fatálnemu priebehu ochorenia, CDC informovalo u plne zaočkovaných počas prvých piatich mesiacov tohto roka o náraste úrovne hospitalizácií z 0,01 percenta na deväť percent a náraste úrovne úmrtí z nuly na 15 percent.
Na záver autori výskumu apelujú na úrady, že pri snahe zvýšiť zaočkovanosť by sa mali vyvarovať stigmatizácie nezaočkovaných, ktorá podľa nich "môže spôsobiť viac škôd než úžitku". Volajú po opätovnom používaní vyššie uvedených nefarmakologických prostriedkov pri "nastoľovaní rovnováhy života s ochorením COVID-19 rovnako, ako už sto rokov žijeme s rozličnými sezónnymi variantmi chrípkového vírusu z roku 1918".
(tasr)
Zrušenie Krajského súdu v Trenčíne je chybou a ponížením mesta Trenčín i celého Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK). Na pondelkovom brífingu to skonštatovali primátor Trenčína Richard Rybníček a predseda TSK Jaroslav Baška. Obaja žiadajú stiahnuť reformu súdnej mapy a pripraviť ju racionálne a bez emócií.
Podľa Rybníčka dostala samospráva pripomienky sudcovskej rady Krajského súdu v Trenčíne k návrhu súdnej mapy. Od ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej očakáva, že sa ním bude zaoberať.
"Je tam niekoľko momentov, prečo si spolu s predsedom TSK myslíme, že zrušiť Krajský súd v Trenčíne je chybou. Pripomienkové konanie na novú súdnu mapu, ktorú pani ministerka upravila, trvalo len 22 dní, čo je dosť smiešna doba na to, aby sa sudcovia dokázali bez stresu vyjadriť k takejto zásadnej veci. Sudcovská rada KS Trenčín konštatuje, že debatu o súdnej mape nie je možné viesť bez celospoločenskej diskusie napríklad aj s primátormi a županmi, a nie je možné ju nahradiť koaličným konsenzom," skonštatoval Rybníček.
V Trenčíne sú podľa Rybníčka tri ústavy na výkon trestu odňatia slobody, z nich jeden je aj na výkon väzby a jeden je zároveň nemocnicou pre obvinených a odsúdených. V Trenčíne sú tiež dve otvorené oddelenia na výkon trestu odňatia slobody.
Aké ďalšie poníženie Trenčína bude nasledovať?
"My budeme žiadať veľmi jasné a relevantné odpovede na pripomienky sudcovskej rady krajského súdu. Rovnako sa chcem spýtať pani ministerky Kolíkovej – aké ďalšie poníženie Trenčína bude nasledovať? Zoberú nám krajský súd, máme informáciu, že nám chcú zobrať krajskú prokuratúru i krajské riaditeľstvo policajného zboru. Vláda SR v podstate poníži krajské mesto, poníži Trenčiansky kraj a v podstate z nás urobí štatistov,“ zdôraznil Rybníček.
Podľa predsedu TSK Jaroslava Bašku Zastupiteľstvo TSK i on osobne odmietajú novú súdnu mapu, ktorá mala zrušiť nielen Krajský súd v Trenčíne, ale aj okresné súdy v Považskej Bystrici, v Bánovciach nad Bebravou, v Partizánskom a v Prievidzi.
"Je nemysliteľné, aby takýmto spôsobom došlo k rušeniu takého počtu súdov v Trenčianskom kraji. Ministerka spravodlivosti to zdôvodnila popretŕhaním nitiek v okresných štruktúrach medzi sudcami, policajti a prokurátormi. Vyzerá to tak, ako keby všetci sudcovia bolí zlí. Ak pani ministerka cíti, že je tu nejaké bratríčkovanie a tlaky, nech konajú orgány činné v trestnom konaní," pripomenul Baška.
Ako dodal, v prípade, ak táto podoba súdnej mapy prejde Národnou radou SR, nebude to znamenať zlepšenie vymožiteľnosti práva na Slovensku, ale skôr naopak – súdy sa oddialia od občanov.
Kolíková: Súdna mapa je o dostupnej spravodlivosti
Podľa ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej je odborná diskusia k súdnej mape približne od roku 2017. „Súdna mapa je o tom, aby sme mali dostupnú spravodlivosť. Každý, kto sa obracia na súd, je ochotný prejsť aj niekoľko kilometrov navyše, možno nejakú hodinu stráviť v autobuse, vo vlaku alebo v aute, len aby dostal to rozhodnutie, rozumie, prečo tak súd rozhodol a dostal ho v primeranom čase. Toto je kľúčové pre zmeny, ktoré plánujem v justícii,“ reagovala ministerka na vyjadrenia Rybníčka a Bašku.
Bez toho, aby sa zväčšili obvody súdov, sa podľa nej nedajú tie ciele dosiahnuť. Nedá sa dosiahnuť, aby na okresnej alebo krajskej úrovni v každej agende každého súdu rozhodoval špecializovaný sudca alebo senát.
Proti je aj ZMOS
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) namieta nesúlad v predložených návrhoch zákona, ktorými sa má zaviesť nová súdna mapa. Kým v materiáli, ktorým sa menia obvody krajských súdov, sa ráta so štyrmi krajskými súdmi, v inom legislatívnom návrhu sa píše o ôsmich. V medzirezortnom pripomienkovom konaní tak podľa združenia vzniká zmätok. Materiály žiadajú stiahnuť. Kritizujú tiež nízku fyzickú dostupnosť súdov v najmenej rozvinutých regiónoch a možné znižovanie pracovných miest. TASR o tom informoval ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák.
"ZMOS aj na základe konkrétnych podnetov z prostredia regionálnych združení je presvedčené, že ciele stanovené navrhovateľom sa nedajú vyriešiť presúvaním príslušnosti súdov a presúvaním ich obsadenia. Napriek tomu, že súhlasíme s cieľmi, ktoré reforma sleduje, nemôžeme súhlasiť ani so spôsobom, akým by sa mali realizovať, keďže tento prinesie viac škody ako úžitku, a to práve v najzraniteľnejších regiónoch," skonštatoval Kaliňák.
Novely pôsobia zmätočne
ZMOS nesúhlasí s tým, že sústredenie agend do čo najmenšieho počtu súdov prispeje k zvýšeniu transparentnosti, kvalitnejším rozhodnutiam či rýchlejším konaniam. "Novely pôsobia zmätočne tak z hľadiska regionálneho rozdelenia kompetencií jednotlivých súdov, ako i z hľadiska rozdelenia jednotlivých agend. Ide o spleť príslušností vecných, ako aj územných, ktoré nemajú logický podklad a zakladajú aj dôvodné obavy o efektívnosť praktickej realizácie," komentoval Kaliňák. Poukázal napríklad na to, že obchodnoprávne spory má podľa súdnej mapy riešiť osem súdov namiesto pôvodných 54.
Združenie spochybňuje aj deklarovanú primeranú fyzickú dostupnosť súdov. Ľudia napríklad z okresov Revúca, Vranov nad Topľou, Stropkov či Gelnica budú mať podľa Kaliňáka do sídla súdu tri a viac hodín cestovania. "Sťaženie dostupnosti súdov v týchto najmenej rozvinutých oblastiach zásadne prispeje k sťaženiu prístupu práve znevýhodnených obyvateľov k súdnej ochrane. Obdobná situácia je v okresoch Malacky, Myjava a Námestovo, kde oproti predchádzajúcej úprave sa zdvojnásobí časová náročnosť a dostupnosť súdu," komentoval.
ZMOS sa obáva aj nadväzujúcich reforiem v oblasti prokuratúry a polície. Rovnako uvedená reforma podľa združenia povedie k znižovaniu pracovných miest v najmenej rozvinutých regiónoch, a to ich presunom do väčších miest. Spochybňuje tiež sústredenie bratislavských a košických súdov v menšom počte budov.
Hlavnými cieľmi navrhovanej reformy súdnej mapy z dielne rezortu spravodlivosti sú špecializácia sudcov na hlavné agendy a zlepšenie kvality rozhodnutí súdov. Po novom by mohli fungovať štyri druhostupňové všeobecné súdy namiesto doterajších ôsmich, a to v Trnave, Prešove, Banskej Bystrici a v Žiline. Navrhované zmeny sa týkajú aj zriadenia mestského súdu v Bratislave a v Košiciach či nového usporiadania sídel a obvodov okresných súdov, ktorých počet sa má znížiť z 54 na 30. Návrh je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
(tasr, ste)
Obvineného exriaditeľa Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) Adriána Szabóa odsúdila v pondelok samosudkyňa Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku na trojročný podmienečný trest s odkladom na päť rokov.
Sudkyňa tak schválila dohodu o vine a treste, ktorú obvinený uzavrel s prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) 17. augusta. Schválená dohoda sa stala právoplatnou a nie je možné sa voči verdiktu odvolať.
„Vzhľadom na to, že na dnešnom verejnom zasadnutí obvinený odpovedal na všetky otázky slovom 'áno', mám za to, že sú splnené všetky náležitosti na schválenie dohody o vine a treste. Navrhujem súdu dohodu o vine a treste s príslušnou úpravou schváliť a potvrdiť ju verejným vyhlásením rozsudku,“ vyhlásil pred schválením dohody prokurátor ÚŠP.
„Obhajoba navrhuje, aby súd dohodu s príslušnou úpravou schválil a prijal,“ uviedol obhajca Zoltán Perhács. „S pokorou žiadam, aby súd takúto dohodu schválil,“ povedal Szabó.
Nemalý peňažný trest
Súčasťou dohody je aj uloženie peňažného trestu vo výške 25 000 eur a trestu prepadnutia veci, konkrétne dvoch mobilných telefónov značky iPhone a televízneho prijímača značky Panasonic.
V prípade, že by ho nezaplatil, ukladá sa mu náhradný trest vo výške jedného roku. Szabóovi tiež uložili trest zákazu činnosti spojeného s výkonom právomoci verejného činiteľa na dobu sedem rokov.
Szabó i jeho obhajca na viacero otázok novinárov po schválení dohody odmietli odpovedať. Szabóa, bývalého riaditeľa národnej jednotky finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Bernarda Slobodníka a bývalého funkcionára NAKA Mariána Kučerku stíhajú pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa a korupčnú trestnú činnosť.
Rýchly proces
NAKA zadržala Szabóa 3. júna. Korupčná trestná činnosť mala spočívať v prijatí spotrebnej elektroniky a finančnej hotovosti minimálne v hodnote 20 000 eur. Úplatky mal dostať od Slobodníka.
Ten je jediným priamym svedkom v prípade. Szabó v rokoch 2016 až 2020 na viacerých miestach Slovenska opakovane poskytoval informácie Slobodníkovi s cieľom, aby sa vyhol trestnému stíhaniu.
Poskytoval informácie v kauze Technopolu a k lustráciám novinárov. Svoju činnosť oľutoval. Aktuálne je nezamestnaný a podľa pondelkového vyjadrenia požiadal o výsluhový dôchodok.
(tasr)

Prvoradým záujmom Slovenska je, aby sme sa za žiadnu cenu priamo nezapojili do vojny. V tomto u nás panoval spoločenský a politick…

To, čo sa začiatkom tisícročia začalo ako boj za náboženskú nezávislosť a nadvládu imámov, prerástlo do rozsiahlej vojny s účasťou…

Poukážky končia a dotáciu na ekologický kotol či fotovoltiku dostane majiteľ domu priamo na účet. Nový systém má byť jednoduchší, …

V 37-minútovom vystúpení americký prezident Donald Trump ostro kritizoval Irán, drogové kartely, zločinecké gangy a medzinárodné i…

Jediný berlínsky priemysel sa rúca: cestovný ruch. Predovšetkým zahraniční návštevníci sa mestu vyhýbajú. Mesto, ktoré je čoraz vi…

Premiér Robert Fico opakovane ubezpečuje, že slovenských vojakov do vojny nepošle. Expertka na medzinárodné právo vysvetľuje, aké …

Politický vplyv Tarabu sa po jeho odvolaní z funkcie ministra presunie do parlamentu. Teraz sa čaká len na to, kto sa k nemu pridá…

Seriál Monštrum premieňa skutočné vraždy na nablýskanú zábavu. Obete pritom ustupujú do úzadia a ich vrahovia získavajú pochopenie…

Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …

Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…